Košický cyklomaratón 2010

Usporiadatelia z Cykloklubu Peklisko pre priaznivcov horskej cyklistiky 26. júna 2010 pripravili v rekreačnom stredisku Jahodná siedmy ročník košického bikemaratónu. Som tu tretí raz a idem zase dlhú. Vždy to bolo na nej veľmi náročné. V Košiciach je ťažká trať, no ja som odhodlaný konečne naplno závodiť.

Od Súľova minulú sobotu som sa previezol len v pondelok. To som si dal 10 krát Veternú Porubu -asi 800 metrov dlhý kopec. A potom ešte v stredu som si sadol na trenažér. Bol som nervózny z toho, že ma čaká 3000 výškových metrov a obvod brucha i hmotnosť mi stále stúpa. Dal som si preto 100 minút polnočného spiningu bez pitia pri maratónskych fotkách pred počítačom. Ešte som to takto bez vody nikdy neskúšal. Výsledok bol, že som bol o kilo a pol ľahší a na druhý i tretí deň ma neskutočne boleli nohy. Cítil som ich i teraz na štarte a najmä v kopcoch. Takú hlúposť už skúšať nebudem.

Cez týždeň som hodil mailom rukavicu Petrovi Kuišovi s tým, že mu budem robiť kliešťa a že sa ma dnes tak ľahko nestrasie. Peťo to správne pochopil a nastúpil s bleskami v očiach a odhodlaním, že mi pristrihne hrebienok a vytre zrak. Nejaký dedo na jeho domácej trati predsa nemôže takto vyskakovať. No ja som mu len chcel vrátiť jeho mocné reči z Fatry. Keď som ho v Stráňavách dobehol a vravím mu, že dnes sa asi budeme viackrát obiehať, Peťo povedal, že len v prípade, ak mu to práve nepôjde. No práve mu asi naozaj nešlo, lebo obiehali sme sa iba raz. Peťo sa musel pozerať na môj chrbát, kým mu nezmizol z dohľadu. Ale počkal som ho v cieli. Takže dnes je na rade on a ja sa teším.


Štartujem síce zo zadných radov, ale pekne zostra. Štartovné pole sa hneď potrhalo a riadne natiahlo. Trvalo mi však niekoľko kilometrov, kým som Peťa dobehol. Zavesil som sa za neho a kopírujem jeho tempo v zjazdoch i stúpaniach. Postupne dobiehame Romana Hulku a ešte niekoho. V štvorici to valíme takým tempom, aké som ja ešte na maratónoch nezažil. Pecky hore, pecky dole. Nasledovali pecky hore, pecky dole. Po zjazde pre zmenu pecky hore, pecky dole. Možno hodinu som robil štvrté koleso u vozu, kým mi pri nahadzovaní na veľkú pílu nespadla reťaz. Zasekla sa medzi kľuku a prevodník a neviem na koľký pokus sa mi ju nakoniec podarilo za jazdy nahodiť. Stratil som kontakt s touto trojkou a stometrový odstup sa začal zvačšovať, nech som sa akokoľvek snažil. O pár minút sa však rozpadli, lebo Romanovmu tempu v kopcoch tí dvaja nestačili. Peťa vidím, ale stále sa mi zmenšuje. Obiehame Zdenka Fábera, ktorý opravuje defekt. O chvíľu ma dobieha na polomäkkom kolese a pýta si dušu. Kým som ju vytiahol, Peťo mi zdrhol. Ale kto by nepomohol? V cieli sa však od Zdenka dozvedám, že aj moja duša bola deravá. A ja som ju vláčil každý týždeň po maratónoch ako rezervu. Nobby na mojom biku vo verzii double defense si svoju úlohu zatiaľ zodpovedne plní.

Šľapeme spoločne s účastníkmi krátkej trate po novom asfalte na Kojšovu hoľu. Spojiť trate bol veľmi dobrý nápad, dokonca to bolo aj výborne načasované. Najlepší z dlhej išli s najlepšími strednej a priemerní z dlhej s priemernými na strednej. My z dlhej, zvyknutí väčšinu maratónov na jazdu sólo či vo dvojici zrazu cestou na Kojšovku sme súčasťou dlhého strapca. Poteší to rovnako, ako keď ste na samotke a zrazu vám pošľú takúto spoločnosť. Väčšinou obieham, ale to vôbec nie je moje tempo, ani pohoda. Došlo na mňa. Došlo mi. Trápim sa. Ledva v stúpaní medzi inými obehnem Julku Jurčovú, Ivanu Linkovú či Lucku Čaprnkovú. Pociťujem prepálený štart a motám sa ako vyhorená fakľa. Súkam do seba gel, tabletky i tú placatú štolverku a v nasledujúcom krátkom zjazde po lesnej ceste sa mi trochu uľaví. Potom prišiel ďalší dlhý stupák, kde záver tlačíme najprv po ceste a potom chodníkom na Kojšovku. Je to makačka. Každý má dosť so svojim bikom, do rečí tu moc nie je, počuť akurát frfľanie. Full so svojimi kilami sa teraz stáva nevýhodou. Byť krehkou ženou je ďalší hendikep. Ak sa našiel gavalier ktorý vytlačil niektorej slečne


Ja som s dvomi parťákmi s modrým číslom vyšľapal nahor rezkým tempom. Pri nasadnutí začínam pociťovať kŕče. Pri príchode na občerstvovačku som zazrel odchádzajúceho Peťa Kujša. To bolo dnes posledný raz, v cieli mi dal vyše 10 minút. Nejdem sa na nič vyhovárať, prehral som. Peťo je dobrý. Mal by som viac jazdiť a menej čumieť na monitor.

Po príchode na občerstvovačku tesne za mnou brzdí Ivana Linková. Je to možné? Predbehol som ju asi pred polhodinou v stúpaní na asfaltke. Hore som driapal čo to dalo a pri tlačení som o niečo rýchlejší ako väčšina. Najviac som získal asi na tom strmom chodníku, keďže môj bike je ľahučký a takéto dvíhačky mi problém nerobia. Nechápem ako ma mohla dobehnúť.

Zdržal som sa niekoľko minút. Banán obalený v soli nie je ktoviečo, ale tie čerstvé kroasany boli lahôdka. Celkovo dnes občerstvovačky hodnotím ako skromnejšie, no účelom je občerstviť a nie hodovať. Naviac na štarte sme dostali špeciálnu výživu vo forme gelu v tube a štolverkovej tabličky.

Zjazd z Kojšovej hole bol zážitok. Dalo sa to riadne pustiť a mnohí to rezali dolu zjazdovkou cez 70 km/h. Nobby mi vraví, že sa môžem naňho spoľahnúť a tak to valím tesne pod hranicou svojich možností. Stojím na pedáloch a tak cítim kŕče, ktoré ma držali asi 20 minút. Našťastie to bolo hlavne dolu kopcom. Predbieham Ivanu a niekoľko bikerov. Neskôr sa zavesím za Paľa Demčáka zo strednej a v dlhom stúpaní vo dvojici obiehame viaceré skupinky. Mám už dosť. Na kopci sa obzriem a za mnou Ivana. Oblial ma pot. Buď mi to dnes nejde, alebo je fakt taká dobrá. Ale to nemôže byť pravda. Veď hoci som vlaňajšiu sezónu vypustil, už osmy mesiac sa systematicky pripravujem do Rakúska na najdlhšiu trasu na Salzke. Že tých 211 kilometrov a 7175 výškových metrov zvládnem som veril od začiatku. Kilá šli dole a výkonnosť stúpala. Prvý test som mal v apríli v Bystričke na Jarnom šprinte. V časovke do vrchu som skončil vo svojej kategórii zo 49 zúčastnených na piatom mieste, len sekundy od druhého či tretieho miesta. Odvtedy sa stále výkonnostne zlepšujem, pred týždňom v Súľove som dokonca šiel na bedňu. Všetko ide podľa plánu, veď Salzka je už za tri týždne. Dnes chcem spraviť ďalší dobrý výsledok a idem naplno, aj keď sa dve tretiny závodu po prepálenom štarte trápim. Ale že ma hore kopcom dobehne táto sympatická bikerka ktorá súťaží v tej istej vekovej kategórii do 50 rokov, akosi to nechápem a som z toho nervózny. No nie sme ešte v cieli, nevzdávam to. Hore kopcom sa mi už rýchlejšie nedá, ale pustím to dole a utrhnem ju. Aj tak bolo. Teda že dolu som to pustil, ale nič sa nestalo. Skúšam to v ďalšom stupáku, v ďalšom zjazde a znova v ďalšom stupáku až po občerstvovačku. Tu musím zastať a riadne vyšťavený si dávam znova banán v soli, beriem si ďalší kroasan a iné dobroty a frčím. Lenže Ivana Linková si len uchmatla banán, neviem či vôbec zastala a reže ďalej. Je v nedohľadne predo mnou a viac som ju už dnes na trati nevidel. Týmto vyjadrujem jej výkonu veľký obdiv a poklonu a skúsim sa jej v cieli pozrieť na zúbky s mikrofónom.

Vyšli sme z lesa na pole. Vedľa cesty parádna štvorkolka a na poli okopáva zemiaky šofér -asi 20-ročné dievča. Doba pokročila, kone sú už len pod kapotou. Všeličo zaujímavé sa dnes na trati dalo vidieť. Od vypadnutých vecí bikerov po odťatú zvieraciu nohu. Nasleduje poľná cesta so silným vetrom v chrbte na najťažšom prevode a ďalší veľký stupák. Tachometer nemám, ale podľa toho čo som si pamätal by to mal byť dnes predposledný veľký kopec. Volím také tempo, aby som to do cieľa zvládol. Prekvapením pre mňa bolo, že hneď za kopcom bol cieľ a ďalší stupák sa nekonal.


Zhodnotenie
Pri mojej tretej účasti sa mi táto zmena trate páčila. Trať bola rýchla, bezpečná a menej blatistá i napriek počasiu. Počas preteku našťastie nepršalo. Názory na zmenu trate sa však rôznia. Organizátor dnešný cyklomaratón zvládol výborne. Oceňujem moderátora s informáciami pred štartom dlhej, dostatočné značenie trate, parkovisko v blízkosti štartu a cieľa, luxusné šatne a sprchy s letnou vodou (veď je leto), možnosť výberu veľkosti trička priamo pri prezentácii, počet šlaufov na umývanie bicyklov, rýchle vyvesenie výsledkov na tabuľu i na internet, rýchlejší výdaj jedla a pitia na jednom mieste. Chválim spojenie tratí, správne načasovanie štartu a vypustenie niektorých blatistých úsekov.
Privítal by som však väčšiu porciu jedla v cieli a označenie trate na niektorých miestach aj fáborkami.

Organizátori pružne zareagovali na kritické pripomienky v minulosti a výsledkom bol nádherne strávený deň, kde športové zápolenia na trati sa menia na nové priateľstvá.

OHLASY ÚČASTNÍKOV

Mišo Lami, JUMP SPORT KLUB Košice, celkový víťaz na dlhej trati
V prvom stúpaní na Lajošku som šiel so Zdenkom Fáberom a Radom Bírošom a ešte sa nás tuším držali nejakí Maďari, neskôr sme šli v trojici. Potom Zdenko dostal defekt. S Radom sme šli zvyšok trate spolu asi od 20-teho kilometra až na posledný veľký kopec. Tam som nastúpil a došiel do cieľa ako prvý.
Čo Ťa čaká najbližšie?
O týždeň by som mal ísť na majstrovstvá Európy cross country do Izraela, neskôr na majstrovstvá sveta v maratóne v Nemecku.


Ivana Linková, AGNESI MTB TEAM, 1. miesto na 55 km v kategórii 40-49 rokov
Dnes najrýchlejšia žena s časom 3:39:49 s hodinovým odstupom pred striebornou.
Ako sa Ti šlo?
Dobře dneska. Všechno v pohodě. Bylo znát to, že jsme přijeli o den dřív a včera jsme si byli projet trošku trať, aspoň malinko, takže nohy byli rozleteny, tak se jelo od začátku dobře. Trošku mě překvapil ten noční déšť. Trať byla dost náročná.
Asi trikrát si ma predbehla, posledný raz som Ťa ani nedobehol.
Posledních deset kilomerú se mi jelo nejlíp.
Veľa trénuješ?
Ne, netrénuju, nemám čas.
Ako sa udržuješ v takej kondičke?
Tak mám svoje fitko a denne cvičím několik hodin jako instruktorka.
Na spiningu, alebo niečo iné?
Spining, hít program, tae bo, box a rúzni takoví. Všechno možní.

Marian Dirga, Prešov, 85 km, 15. miesto 19-39 rokov
Ako sa Ti šlo?
Dobre. Toto bol môj prvý maratón. Mal som pulzmeter a podľa neho som sa držal. Potom mi došla baterka, ale to som už bol v dvoch tretinách. Spokojný, trať sa mi páčila, pekné zjazdy.

Jožko Orem, SCK Zvolen, 2. miesto na dlhej, kategória 50-59 rokov
No, ku koncu mi trocha oťaželi nohy.
Ako si si rozložil sily?
Pridal som do kopca na tej dlhej asfaltke. Asfalt mám radšej.

Julka Jurčová, CK Falange, 55 km, 1. miesto v kategórii 19-39 rokov
Dneska sa mi šlo celkom dobre. Išli sme tri, každá v inej kategórii, striedali sme sa. Som po chorobe, ale na Kojšovke sme ešte boli všetky spolu a potom sa to v zjazde trošku rozdelilo. Mala som pád pod Kojšovkou v zjazde. Udrela som si lýtko i bok a kým som to predýchala, trošku to trvalo. Za Kojšovkou som mala krízu a bola som rada, keď som došla do cieľa. Náročná trať, veľmi pekné to bolo.

Peter Majerský, Banská Bystrica, 15. miesto v hlavnej kategórii na 55 km
Šlo sa mi dobre, v pohode. Idem si svoje tempo, snažím sa neprepáliť začiatok. Aj tak som mal krízu 10-15 kilometrov pred cieľom. Ale mal som ešte jeden gel, tak to pomohlo. Mal som aj kŕče, ale som spokojný. Trať zaujímavá, najmä to tlačenie na Kojšovskú hoľu.

Jano Lachký, Scott Team Košice, 4. miesto na strednej v kategórii 50-59 rokov
Jano si domáci, je siedmy ročník, koľkýkrát si štartoval?
Asi šesťkrát som šiel.
Čo vravíš na novú trať?
Celkom dobrá. To dlhé asfaltové stúpanie sa mi páčilo, šľapanie chodníkom mi nevadilo. To tiež patrí k horskému bicyklu. Bolo to rýchle získanie výšky. Mal som zapnutý výškomer. Voľakto sa pýtal:
-Koľto to je ešte na Kojšovku?
-Vravím 150 metrov.
-Joj, ako dobre!
-Ale výškových.

Lucka Čaprnková, CK Pravenec, 1. miesto na 55 km do 18 rokov
Dobre sa mi šlo, ale pri konci mi to už liezlo na nervy.

Izabela Rafanidesová, Banská Bystrica, 55 km, jediná v kategórii LADY
Išlo sa mi veľmi dobre. Konečne nebolo blato. Keby tam v jednom úseku nesťahovali drevo, tak je to najlepšia trať tohto roku. Výborná bola. Dali sa zjazdy, dali sa výšľapy, to tlačenie na Kojšovku mi nevadilo. Ale neprišli mi súperky.
Čo tréning?
Moc nestíham. Skorej chodím plávať.


Jaro Štrenger, Turčianske Teplice, 20 km, 2. miesto nad 50-59 rokov
Dneska sa viac pretekalo na tejto detskej trati ako v Súľove. Ináč v pohode, trať pekná. A ešte sa necítim dobre po tom páde vo Vlkanovej.
Čo sa stalo vo Vlkanovej?
Rozmýšľal som nad tým už x-krát, fakt neviem povedať čo som spravil v zjazde za chybu. Iba som padol, zdemoloval som predné koleso, prilbu na polovice. V hornej pasáži som obehol štyroch, dolu som už prichádzal na asfaltku, ale neviem čo sa stalo. Padol som a nemohol som dýchať hodnú chvíľu. Vyrazilo mi dych. Najhoršie je, že nikto mi nevedel dať prvú pomoc. Organizátori na našich maratónoch nie sú vôbec na to pripravení.
Čo sa robí v takých prípadoch, keď vyrazí dych?
Ja ti neviem. Ak sa ti to stane niekde v teréne kde si sám, sa aj zadusíš. Vtedy som si to za tie roky čo pretekám prvýkrát uvedomil.
Aj si sa už lúčil s vašimi a so životom? Videl si svoj film?
Nie, nie, ale trošku sa ma dotklo, že pri mne nikto nezastal. Všetko moji dobrí známi. Viac som bol z toho zlomený ako z toho, že som sa dorantal.
Ale dlho Ťa to držalo?
Nemal som už neskôr bolesti, ale nemal som vôbec chuť jesť. Schudol som 7 kilo a ľahšie sa mi ťahá teraz.
Ale si preto asi poľavil v tréningu, nie?
Ja netrénujem. Či mi veríš alebo nie, toho roku som behal len so psom, možno 20 kilákov. Tak som vyťažený v práci, je kríza, musím makať. Prídem domov taký zničený, aj včera do osmej sme boli na streche. To je jedna vec, ale po Vlkanovej som fakt nemal chuť na bicykel. Aj som sa vyľakal, keď som stratil motiváciu, lebo to sa mi ešte nestalo. Potom som šiel na Beskydy a tie ma trochu rozhýbali.
To bol prvý pretek po Vlkanovej?
Hej. Nechcel som ani ísť, ale mal som to už zaplatené. Chcel som len jednu etapu, ale potom mi nedalo. Siedmy nakoniec som skončil. Bez tréningu, ale išlo sa mi v pohode. Lebo mi nešlo o umiestnenie. Pofotil som krajinu, užil som si to. A teraz uvidíme na Salzke na 200-ke čo to povie.
Chceš to skúsiť tretí raz teda?
Chcem to skúsiť. S tebou to chcem skúsiť.
Ja trénujem na to 8 mesiacov.
Je to aj o hlave. Nejaká kondícia mi ostala. Stále som v nejakom pohybe, ale neverím, že by som tú dvestovku dal. Ale až ju dám, budem veľký frajer sám pred sebou. Chcem to skúsiť. 140-150 kilometrov prejdem určite, ale ten posledný kopec na 180-tom ma zlomí si myslím. Ten je kritický, potom už ideš v eufórii.

Miro Kováčik, CK UNICOM ZVOLEN, víťaz na 55 km v kategórii 40-49 rokov
Dneska som si to vychutnával.
Zhodnoť to od začiatku.
Začiatky mám dobré, lebo ma to ešte baví na začiatku. Vpredu bol Tomy, ten Ukrajinec, z Vedory ten chalan, asi piati-šiesti sme išli. V prvom zjazde Tomy s Rusom zdúchli a v stúpaní na Kojšovku mi sfúklo predné koleso. Hore som nafúkal, ale mi zmizli tak som šiel sám. Potom som stretol ešte Paľa Paprčku, ale mi v zjazde zase mrcha ušiel samozrejme a pol hodinu som ho nešiel dojsť hoci som ho videl. Ale Paľo pichol v poslednom zjazde, tak som mu hodil pumpu a už som sa potom nemal prečo ponáhľať.
Miro, dajako si tento rok slabšie začal.
Ja som chorý, netrénujem. Mal som ísť v polovici júna na operáciu a potom mala byť 3 týždne rekonvalescencia. Proste som to bral, že si musím tohto roku oddýchnuť. Lenže sa to zmenilo a tými pretekami sa dostávam do tempa.
Čo máš v pláne ďalej?
Chcem ísť ešte Tatry Tour a ak to dobre dopadne, tak na majstrák sveta veteránov v Sankt Johane.

Ivan Jankovič, ŠK LEADER FOX BIKE Liptovský Mikuláš, 55 km, 1. miesto veteráni nad 60 rokov
Zo začiatku sa mi nešlo dobre, mal som trošku žalúdočné problémy. Ale potom som sa rozšľapal a čím ďalej tým to bolo lepšie. Trošku som sa obával tých zjazdov, lebo som nevedel ako to tam vyzerá. Ale nakoniec dobre, podarilo sa mi nespadnúť. Kríza nebola, to skorej kŕč keď tlačím. Ale dal som si enervit tabletku a zase bolo dobre. Čakal som kedy ma Jožko Čaprnka v zjazdoch dobehne, lebo on je v zjazdoch strašne silný. Už som bol veľakrát dopadaný aj zranený, tak si dávam v zjazdoch bacha.
Tohtoročná sezóna je v plnom prúde, ako si na tom? Nabehol si do nej pripravený?
Nie, nie, presný opak. Posledné dva roky keď som v máji začínal som mal v nohách 5-tisíc kilometrov. A tohto roku ich ešte nemám teraz. V zime som chodil na bežky, no teraz snehu nebolo. Na jar, keď sa jazdia objemy, stále pršalo. Keď som aj šiel na hodinu, ale to je málo. Teraz už pomaly tá forma prichádza.
Na Salzku sa chystáš?
Tento rok vynehávam. V jeden rok som bol druhý na stovke. Vlani som na nej skoro zamrzol, ale na budúci rok by som chcel ísť znova.


Jožko Čaprnka, CK Pravenec, 55 km, 2. miesto nad 60 rokov
Ako sa Vám šlo dneska?
Dobre, ušlo to. Trasa je výborná, nebolo ani moc blata aj keď zaprší. Zorganizované to bolo dobre, označené dobre, občerstvovačiek dosť, aj navyše by som povedal, takže nemalo to chybu.
Váš výkon ako?
Trvá mi dlhšie kým sa rozhýbem, ale záver som už šiel dobre. Nemôžem čakať výkon, keď netrénujem, keď som bol päťkrát na tréningu tohto roku. Nestíham. Ale odtrénujem si to na pretekoch a vo Svite už príde forma.
Vy máte za sebou stovky pretekov. Povedzte, aj u Vás sa vyskytnú kŕče, alebo máte recept ako na to?
Veľmi málo, ale stane sa mi, že dostanem kŕče. Napríklad na Fatranskom som spadol, krútil som do cieľa jednou nohou, tú som presilil a kŕče sa dostavili.
Čo máte najbližšie v pláne?
Teraz idem do Maďarska na Duna maraton, potom do Rakúska na Salzkammergut, 60-ku. Vlani som sa naň pripravoval, šiel som 120-ku ale to prerušili za tým jazerom okolo 60-teho kilometra. Bol som vtedy na prvej pozícii. Len to chce sa dvakrát v týždni previesť.

ZDRAVOTNÁ SLUŽBA
Boli sme aj na trati, ale našťastie nič vážne sa nestalo. Všetky kľúčne kosti vydržali, tak je to v poriadku. Len odreniny, cestná lišaj. Najhorší úraz bol práve tu v cieli.
Čo sa stalo?
Zdvihol predné koleso, zabrzdil. Odrel si lakte, koleno, nos, bradu.

Foto © by xcbiker01: http://picasaweb.google.sk/xcrider01/1KBM_2010#