Tip na výlet: Cez dva kraje - gravelový okruh na „celopére“

Pekná príroda, zvyčajne prázdne cesty, ale aj slušné porcia kilometrov a prevýšenia. Taký je môj obľúbený, štrkovo-asfaltový okruh okrajom Malej Fatry a pohoria Žiar.

Slovné hračky, to ma vždy veľmi bavilo. Tak sa teraz môžem pustiť do vysvetľovania. V názve tohto tipu na výlet spomínam gravel aj celoodpružený bicykel. A to z prozaických dôvodov, že gravel nemám, a tak absolvujem tento okruh na mojom OIZ-ovi. Nie je to úplne ideálne, no ak by bolo, bola by to aj nuda, či? Okruh je ideálny pre všetky typy bicyklov, ktoré môžu jazdiť aj mimo cestu. Ak vlastníte trekingový, crossový alebo klasický hardtail, určite sem môžete vyraziť.

„Pyrenejský jarmok“

Ja vyrážam z domu v obci Poruba. Ak chcete vyraziť na túto trasu vy, odporúčam vám ako východiskový bod obce Lazany alebo Nedožery-Brezany.

Moja jazda vedie najprv poľnou cestou do Malinovej, ďalej už asfaltom do Nitrianskeho Pravna a obce Kľačno. Stále sa držím na hlavnej ceste a na to, že je nedeľa doobeda, je premávka pomerne veľká. Hovorím si však, že určite pôjdu všetci smerom na Fačkovské sedlo.

Prichádzam na križovatku pri miestnom obchode s potravinami, kde sa cesta rozdeľuje. Pár áut sa síce oddeľuje, no časť pokračuje mojim smerom, teda na Vrícke sedlo.


Z obce vychádzam do lesa. Tá svieža vôňa lesa je doslova omamná. Takto si spokojne šliapem, ale spokojnosť netrvá dlho. Stále totiž chodí veľa áut. Musím však napísať, že 9 z 10 šoférov ide naozaj ohľaduplne. V podstate problémoví sú iba motorkári, ktorí okrem zbytočného rachotu majú tendenciu pri mne podradiť a pridať. Asi aby si „pomasírovali ego“. Ste borci, fakt…

Náladu mi to však nepokazí. Naopak, vďaka nedávnemu podujatiu Znievske dni cyklistiky - Slovenské Pyreneje sa tu nachádzajú, na stromoch a ceste, povzbudivé a vtipné odkazy. (Tohtoročná edícia podujatia sa ešte len uskutoční, v dňoch 23. a 24. augusta 2025, pozn. redakcie.) Prichádzam do Vríckeho sedla, ale rovno pokračujem do zjazdu. Už som ho niekoľkokrát absolvoval na cestnom bicykli, hardtaile a teraz idem na celoodpruženom.

Po poriadnom zahrievaní sa v kopci padne dobre takéto osvieženie v podobe zjazdu. Vychádzam z lesa na rovnejšiu cestu, ktorá vedie do obce Vrícko. Cesta sa vinie lúčnatou dolinou, popri potoku Vríca medzi kopcami. Je jedno, či tadeto idem na jar, v lete, alebo cez farebnú jeseň – stále je tu čo obdivovať.

Dnes to má však nádych akejsi „preplnenosti“. No ako sa blížim ku Kláštoru pod Znievom, dostanem odpoveď na otázku, prečo stretávam toľko áut. Koná sa tu totiž jarmok. Ten je známy aj v širokom okolí, a tak sa už nečudujem, prečo sem mieri toľko áut.


Ak ste tu ešte náhodou neboli, tak odporúčam ochutnať tunajšiu zmrzlinu. V obci nájdete aj kalváriu, samotný kláštor, kúriu, alebo budovu Prvého slovenského gymnázia, kde sa nachádza aj malé múzeum venované obdobiu, kedy gymnázium fungovalo.

Popod horu

Chcel som sa na tú spomínanú zmrzlinu zastaviť aj ja, no množstvo ľudí ma akosi od toho odradilo. Nie som úplne „spoločenský typ“, tak radšej pokračujem opatrne, pomedzi ľudí, ku odbočke do Hlbokej ulice. Inak, stále idem po zelenej cyklotrase. Odbočujem od davu, hluku jarmočnej hudby a vône pečenej klobásy opäť do prírody.


Táto cesta má striedavý charakter profilu, strieda sa aj povrch. Najprv ju tvorí asfalt, neskôr jemný ujazdený štrk. Stretávam tu aj pár cyklistov, ktorí smerujú na jarmok. Cestu kúsok lemujú aj náučné tabule, pretože je súčasťou miestneho náučného chodníka.

Prechádzam okolo akejsi vily so súkromným rybníkom a blížim sa k obci Polerieka. Nachádza sa tu zrejme najviac slovenský dom na Slovensku, oproti nemu zas altánok vhodný na oddych.


Teraz ma čaká jazda po hlavnej ceste. Dobré však je, že odkedy je tankodróm medzi Turčianskymi Teplicami a Martinom opravený, táto cesta je značne odľahčená od hustej premávky. Stretávam aj dosť protiidúcich cyklistov. Zrejme tiež smerujú na jarmok.

Čo mi však nejde do hlavy, že ani jeden nemá prilbu. Vietor fúka presne oproti mne, tak je tento úsek celkom náročný. Za Slovenským Pravnom je malá benzínová pumpa, a tak toto miesto zvolím ako vhodné na prestávku. Espresso a keksík s výhľadom na časť Turca, v pozadí Veľká Fatra a Kremnické vrchy. Idylka.


Posledný úsek už hravo zvládnem a na križovatke, kde cesta odbočuje buď na Jasenovo alebo Turčianske Teplice, volím lesnú cestu v priamom smere, rovno pred sebou.

Kult hornonitrianskej cyklistiky

Pár rokov dozadu som už tadeto išiel. Pamätám si, že začiatok je pomerne náročnejší na stúpania. A tak sa rozhodnem, po nedávnej kofeínovo-cukrovej pauze, na minerálnu pauzu v podobe slaných tyčiniek a nealko piva (som abstinent, aj keď nemusím... ).


Posilnený začínam stúpať. Dôležité je vedieť, že idete stále popod, alebo popri stožiaroch vysokého napätia. Nakoľko ide o neoznačenú cestu, je to dobrý navigačný pomocník. No spoľahnúť sa dá aj na odtlačky plášťov od bicykla, ktorých je tu naozaj dosť.

Stúpanie striedavo vedie lúkami a okrajom lesa. Občas sa terén pekne zdvihne, no vzápätí si oddýchnete na rovine. Takto postupne prídete až ku turistickému hríbiku Žiare. Ak ste absolvovali pochod Cestou hrdinov SNP, práve odtiaľto vás bude sprevádzať červená turistická značka.

Ide o širokú, ujazdenú lesnú cestu, kde zo začiatku pôjdete viac z kopca. Pohybovať sa budete v tieni lesa, s občasným prejazdom po rúbanisku. Cesty sú však očistené a nemusíte sa báť odrezkov a polámaných konárov krížom-krážom.


Míňam ďalší turistický hríbik - Pod stĺpom. Odtiaľto sa viete dostať po modrej značke do obce Nedožery-Brezany tiež, ak by ste toho mali už dosť a nechce sa vám viac šliapať. No tento zjazd je podstatne rozbitejší, odporúčam ho skôr pre horské bicykel.


Červená značka, teda SNP-čka, odtiaľto zas mierne stúpa. Nie je to veľký sklon a dá sa ísť príjemným tempom. Povrch je stále pomerne hladký. Takto sa dostanete až do bodu, odkiaľ sa profil terénu preklopí a vy sa ocitnete na čistinke, s poľovníckou chatou a križovatkou lesných ciest - v Mekke horskej cyklistiky na Hornej Nitre, na Štyroch chotároch.

Naposledy, keď som toto miesto spomínal v inom tipe na výlet, tak som prišiel z opačnej strany ako teraz. Je to také lokálne Passo Stelvio, miesto, kde skrátka ideš vždy, keď sa nevieš rozhodnúť, kam ísť. Miesto, odkiaľ sa dostanete pod Vyšehrad, na Budiš, Rematu či ďalšie cesty a destinácie.

Už len domov

Zo Štyroch chotárov sa spustím iba zvážnicou do Kostolnej doliny a odtiaľ pekne asfaltom do Nedožier-Brezian. Moja cesta vedie ešte cez obec Lazany, s ďalšou fantastickou zmrzlinou a následne do Poruby. Ako na potvoru z každého dvora vonia grilovačka či guláš a ja s prázdnym žalúdkom mám čo robiť, aby som to zvládol do kopca, domov.

Nakoniec z toho bolo takmer 64 kilometrov s nastúpanou rovnou tisíckou výškových metrov. Ako som písal v úvode, trasa je vhodná pre všetky bicykle. Jediným rozdielom budú rýchlosti v zjazdoch a svižnejšie tempo v stúpaniach. Po ceste sa nachádza aj pár studničiek, v dedinách pohostinstvá či pumpa, takže o doplnenie zásob sa nemusíte báť.


Nakoľko som stretával dosť cyklistov a žiaľ väčšina mala iba šatku alebo čelenku na hlave, chcem vás poprosiť, respektíve apelovať na vás: noste prilbu. Neexistuje argument, prečo ju nemať, hlavne ak sa pohybujete po cestách s premávkou a tiež v teréne. Hranica medzi krásami cyklistiky a náhodnou nehodou je malá. Dávajte na seba pozor, aby vás cyklistika bavila a nie bolela.

Zhrnutie

• Vzdialenosť: 64 km
• Nastúpané výškové metre: 1000 m
• Celkový čas: 5 hodín (s prestávkami)
• Čas jazdy: 3:50 hodiny
• Povrch: asfalt, štrk, lesné cesty
• Vhodné pre bicykle: mtb, gravel, treking
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy