Tip na výlet: Okolo Handlovej - známe aj menej známe lokality spojené do príjemného okruhu

Dlho odkladaný okruh spestrený výhľadom z kopca a slušnou porciou kilometrov aj výškových metrov.

September zatiaľ počasím praje. Teploty sa držia na 20 °C, akurát zrána sa treba trochu zohriať. S tým však ja mám problém, lebo akonáhle chcem vyraziť z Poruby na opačnú stranu hornonitrianskej kotliny, musím ísť dolu a tak na úvod trochu „vyklepem kosu”. To už prichádzam do Lazian, kde zatáčam pri kostole doprava a trochu sa po rovinke do Prievidze zahrejem.

Cesta z mesta

Mesto ešte spí, nikde nikoho, stretávam iba dvoch bežcov a psíčkarov. Mestom prejdem celkom rýchlo a napájam sa na Cigliansku cestu. Tá je značená aj zeleným C-čkom, no po chvíli sa odpojí, resp. ja pokračujem rovno smerom na Baňu Cígeľ. Vchádzam po asfaltke do lesa a miernym stúpaním prichádzam k ústiu Drlákovej doliny. Povrch cesty v doline tvorí ujazdený makadam a štrk. Stúpanie je pohodové. Stále držím smer priamo hore, nikam neodbáčam.


To príde až na konci doliny, kde sa cesta skrúti popod Opálený vrch a vyvedie ma až na modré C-čko. Na tejto trase ostávam cca 2 kilometre. Tu sa dostávam na križovatku lesných ciest. Cyklotrasa pokračuje rovno, ja sa však vyberám mierne vľavo a do kopca. Ide opäť o spojovaciu zvážnicu.

Cesta sa čoraz viac zarezáva do lesa a hlavne už konečne naberá klesavý charakter.

Vyústi pri turistickom hríbiku označenom ako Krížkovce 778 m n. m. Odtiaľto pokračujem kus po zelenej TZ. Tá však odbáča do doliny. No môžeme tu nájsť oranžovo-modrú značku - bežkársku trať zimného podujatia Biela stopa. Stačí sa jej držať. Cesta stále stúpa. Stále sa tu ťaží drevo, no po rokoch cestu upravili a tak zmizli všetky výmole, blato a kaluže, ponad ktoré bolo potrebné prenášať bicykel. Po ceste sa nachádza aj výdatná studnička. Cesta vyústi pri hríbiku Kaplnka 847 m n. m.

Najvyšší bod cesty

Od hríbika sa púšťam do kopca, čiže vľavo, kde sa nachádza Y-ová križovatka. Vľavo sa ide na Veľký Grič, vpravo zas na cígeľskú kaplnku. Môj plán trasy síce vedie cez kaplnku, no tých 100 výškových metrov a stúpanie na Veľký Grič stoja za to. A naozaj, pretože konečne som tu po prvýkrát úplne sám, a tak mám čas si výhľady naozaj vychutnať. Pod skalou dolu vidím už prvých turistov, ktorí sa rozhodli si výstup spestriť neznačenou ferratou.


Po výhľadoch a doplnení energie sa spúšťam naspäť na Y-ovú križovatku a pokračujem smerom na kaplnku. Nik tu zrejme dlho nebol, pretože je tu ešte veľkonočná výzdoba. Hneď za kaplnkou začína lesná cesta smerujúca dolu kopcom. Tou sa spúšťam k priehrade nad Handlovou - časť Nová Lehota. Zjazd tvorí dlhá asfaltka, zväčša rozbitá. Občas sa vyskytne výhľad pomedzi stromy, inak je vnorená v lese. V jednej zákrute sa výhľad otvorí a krásne vidno Bielu skalu 1 135 m n. m.


Postupne schádzam až k hlavnej ceste medzi Handlovou a Žiarom nad Hronom. Po nej sa spustím ani nie 50 metrov smerom na Handlovú a odbáčam opäť do lesa.

Ponad Handlovú

Ako hovorí názov tejto kapitoly, tak to aj v skutočnosti je. Celá trasa sa totiž kľukatí v horách nad baníckym mestom. Ide o štrkovo-makadamovú lesnú cestu. Občas je povrch nestabilný a tak treba byť opatrný. Na jednom mieste nachádzam akýsi vstup na trail a mnoho vyjazdených koľají. Spomeniem si na kamaráta Ľuba, ktorý tu spravuje lokálne Handlovské traily, kde trénuje s miestnymi borcami a deťmi. Po čase zas križujem zelenú značku vedúcu z Handlovej hore na hrebeň do Sedla pod Vysokou. Tade vedie SNP-čka. Cesta sa čoraz viac zarezáva do lesa a hlavne už konečne naberá klesavý charakter. Kde-tu sa naskytne výhľad na okolie - vidieť nedokončenú zjazdovku na Remate a Bralovu skalu s vysielačom na opačnej strane zas Veľký Grič, kde som bol nedávno.


To už zjazdujem posledný úsek a vychádzam pod železničným mostom na Remate. Remata je lokálne rekreačné centrum, s možnosťou lyžovania v zimnom období, turistiky, či cykloturistiky. Okrem toho tu nájdete hotely, chaty, reštaurácie, či rybníky a minizoo. Ja sa na poslednom spomenutom stanovišti zastavím na polievku a doplniť vodu.

A to už mám ísť domov?

Po dobrej polievke sa spúšťam asfaltkou takmer až na koniec cesty. Tam sa nachádza odbočka vpravo po štrkovej ceste. Je to opäť oficiálne C-čko modrej farby. Vedie popod hrebeň pohoria Žiar. Je to rozbitá asfaltka plná voľných kameňov so striedavým profilom. „Nič moc" popravde, no je to lepšie ako ísť po hlavnej ceste z Handlovej do Prievidze.


Nad obcou Malá Čausa mám už toho plné zuby. Na mojom „kostitrase” to po tých voľných kameňoch nie je vôbec zábava, preto to stočím rovno do doliny čaušianskeho potoka. Dolina je pekná, s novým asfaltom a studničkou po ceste. Na konci sa profil pekne dvíha a stúpanie je náročnejšie. Od konca asflatky už vedie upravená zvážnica, po ktorej jazdia autá naložené drevom, takže je poriadne ujazdená. Vychádzam na hrebeň Žiaru a vydávam sa po červenej TZ. Občas sa vyskytne výhľad na Turčiansku kotlinu a krásne vidieť až Martin a hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Napravo zas vidím Veľkú Fatru.


Po hrebeni najprv trochu stúpam k smerovníku Havranovo a odtiaľ už pohodlne dolu kopcom na Štyri chotáre. Toto miesto je ikonou mtb cyklistiky na Hornej Nitre. Ak toto miesto nenavštíviš aspoň 5x ročne, akoby si ani nebicykloval . Samozrejme, tu stretávam za celú cestu prvých bikerov. Pozdravím a ihneď to stočím dolu cez Kostolnú dolinu do Nedožier - Brezian. Zjazd po zvážnici je zaslúženou odmenou za vyšliapané metre navyše. Bol by som už dávno doma, keby som si trochu „nezašiel”. No kilometre a nastúpané metre navyše za to stáli.


Čakala ma už iba cesta po asfaltke domov a to sa už neoplatí opisovať a drať klávesnicu. A tak teda na záver - nech vás cyklistika baví. Keď baví, je to radosť. Link na výjazd nájdete na tomto odkaze.