Okolobratislavy – tajomný maratón v Karpatoch

„Bude? Nebude?“ Takto premýšľalo veľa potenciálnych účastníkov pretekov. Po minuloročnom neslávnom konci, kedy sa podujatie konať nemohlo (hniezdenie vtákov a kto vie čo ešte...), boli viacerí skeptickí. Takmer do posledného okamihu to vyzeralo všelijako, zo strany českých organizátorov nebolo veľa ochoty odpovedať na otázky, trať miestami pripomínala Vietnam.

No ako som sa dozvedel, prakticky všetky práce na trati mal na starosti jeden človek – Juraj Varga. Postupne pribudli vysekané úseky od buriny, popadané stromy pomizli (až na 2). Maratón sa mohol konať! Začlenený bol do série Cyklomaratontour, ktorá sa ide vždy okolo nejakého mesta. Taktiež ho zaviedli ako neoficiálne majstrovstvá Česko-Slovenska v polmaratóne. Treba nejako prilákať pretekárov.

Nedeľa ráno, zvoní mi mobil. Jasné, Tomáš... „Ideš? Tu prší, je mokro. Berieš auto? Kam si dáš veci? Nebude zima, krúpy, koniec sveta?“ Pekne bude, pekne! Mraky na západe vyzerali zle, no nakoniec vyšlo slnko a bol výpek. Pred 10. hodinou som dorazil na miesto štartu (prezentácia ešte pol hodinu). Zázemie krásne rozložené, „slavobrány“ nafúknuté, pódium s obligátnym komentátorom a do toho Bon Pari ako sponzor. ? Akurát začali preteky pre mládež, nejaké 3-4 koliečka im spravili v takom kvázi parčíku. Štart bol naplánovaný až na 11:30, takže bol čas na nejakú konzerváciu (nie je to preklep) s kamošmi. Prišli aj „hviezdy časov minulých“ – Jakub Kalina a Paťo Berec. V mojich začiatkoch som si vravel – „raz budem jazdiť ako oni“. Našťastie nie. " title=" Jakub ma prekvapil, keď som mu na rajdoch (áno, Žigo - volante) zbadal čierne číslo – predzvesť dlhej trasy. Vraj dostal štartovné zadarmo, akurát ho dali na dlhú. Až tak zadarmo to nebude. Povedľa stál aj najväčší favorit, Jan Hruška. Študoval mapku a snažil sa v GPS-ku nastaviť navigáciu pre tímový support, aby trafili ku Salesu na občerstvovaciu stanicu. No, nešlo im to veľmi. (škodoradosť, hihi) Dokonca nám aj Dúbravskú Hlavicu premenovali na Nohavicu. " title=" Ale beriem, Jaromír Nohavica u nich fičí viac ako u nás. Onedlho sa zrazu ukázal aj Škopík a po ňom prišiel aj Kostel. To ma potešilo, konečne ďalší skvelí bikeri. Na dlhej, mmm. Z Čechov som poznal len Hrušku... Okolo 11. prišla správa, že sa našli nejakí záškodníci a preznačovači. Takže posun štartu o 15 min. O pól sa začalo radenie na štart. Bohužiaľ krátka s dlhou dohromady... Keďže neobľubujem dlhé státie na štarte a tobôž nie pchanie sa dopredu, pekne som si prišiel na koniec poľa. Za mnou bolo tak 10 jedincov. Aspoň sa dalo voľne dýchať. Šokoval ma jeden biker, ktorý si preložil bike cez zábranu vedľa mňa a potom sa cez ňu aj súkal. Skoro metrovú zábranu. Akoby nemohol prísť odzadu, kde aj tak nikto nestál... No nič, štart o 5, 4, 3 (čelo vyrazilo), 2, 1. Nakoľko som poznal trať, tak som vedel, že sa musím stoj čo stoj dostať pred brzdičov, lebo jednak príde úvodný strmší kopček s jednou stopou a potom po cca 1,5 km zjazd, užší zjazd. Preštrikoval som sa celkom jednoducho, čo som nečakal, v stúpaní okolo padnutého stromu som našťastie zosadnúť nemusel, tí predo mnou to nejako zvládli (však som im aj zapískal). Na lúke som zbadal pred sebou skupinku, ktorá štartovala z predných radov. V zjazde som mal pekne voľno. Hop cez 3 „brody“ a začalo prvé vážnejšie stúpanie. Tam som stretol moju obligátnu métu, Buchtíka, pred ním zase chalanov – juniorov od „nás“. Pomaly som sa aj začal rozbiehať a dostávať do tempa. Dokonca som si dovolil vo výšlape preskočiť papek. Ako demotiváciu pre tých za mnou. Po skončení 1. stúpania v 2. údolí prišiel trošku ošemetnejší zjazd, najmä pre neznalých. No bol označený „pozor sjezd“. Ako keby som to nevidel aj sám... " title=" Jeho zakončenie v Mokrom jarku kontrolovalo viacero regulovčíkov, aj dymiaci X-trail tam stál. Jarkom sme sa dostali nad Líščiu stráň, opäť trošku dole ku hospodárstvu nad Fialkovou dolinou (tu som to trochu prepálil, keď som chcel obehnúť jedného pretekára, nech si môžem ísť svoje dolu kopcom, no vyletel som vonkajšou stopou mimo trať). Ten za mnou mi po návrate do stopy hlásil „brzdil jsem za tebe očima“. Pekné od neho. Takže pokračujeme v trojke ku rozpadnutému domu a stúpaním na žltú značku – vrstevnicu okolo Kobyly. Takticky sa neobzerám, nech to nevyzerá, že im chcem ujsť, no po odbočení na rozbitejšiu lesnú cestu vidím, že ich nevidím. Na vrstevnici sa dalo konečne oddýchnuť. Doposiaľ sa totiž šlo len do kopca. Aspoň ja som tom tak pociťoval, lebo dolukopce boli také, no nijaké. Tiež prišiel najvtipnejší moment z celých pretekov – tabuľka „těžký sjezd“. Na širokej, hladkej šotoline. Zaujímalo by ma, koľkí pretekári sa tam vydesili. A potom kde nič, tu nič. Dobre, kameň napravo trochu trčí, ale to nič nie je. Konečne som už aj bol vo forme, nohy sa točili, pretekári spredu sa približovali. Vtom prišiel kilometer č. 13,64. Malý briežok smerom nadol so zopár kameňmi, jazdím tade veľa rokov, vždy v pravej stope. Hoci na tréningu v ostatnom čase to skáčem, moja chyba. Pod ním len počujem „pfuííí“, na nohy mi strieka tmel. Nič to, však sa zalepí... A možno aj nie! Zastavil som, pomaly točil kolesom, nech tmel pekne vojde do dierky. Nepomohlo. Už ma obiehajú kamoši s pozdravom „plašák!“. Nestíham po nich nič hodiť. Mám jasno – dnes som dojazdil. Diera je príliš veľká, pneu nedrží potrebný tlak, vždy sfúkne tak, že to na normálnu jazdu nie je. Dá sa jedine zo sedla, v zjazdoch opatrne. Najprv prvý kilometer bežím. Dofúkam, fučí. Nasadnem a idem zo sedla. Aby som ráfik nesekol, ešte viac to nevyfučalo a neposunula sa mi páska, čím by sa systém úplne pojebabral. " title=" Po 3,5 km prišla občerstvovačka. Mali všetko potrebné – ovocie živé aj sušené, nejaký tyčinky, ionťák, aj servisný voz som tam videl a samozrejme fajnový makovníček. Úplne zabaliť sa mi nechcelo, reku dokončím aspoň krátku. Takže ma čaká ešte niečo cez 10 km zo sedla. Mimo pretekové tempo mi to nevadilo. Na chvíľu som aj myslel, že dokončím dlhú. Skúšobne som plášť nafúkal a držal. Sadol som na sedlo, dupol na to. Prešlo možno 500 m a už som zacítil známu vôňu. ? Pokračoval som teda do cieľa, bez odbočenia do 2. okruhu. V cieli som bol ako prvý z dlhej. Ale hlásil som sa u časomiery a bolo DNF.

Niečo ku organizácii a trati samotnej. Mne sa páči. Hoci ju z môjho pohľadu tvoria prevažne lesné cesty, nie sú to ujazdené a uhladené zvážnice, majú divokejší charakter, miestami sú rozrušené stekajúcou vodou, sú na nich naplavené papeky, aj prejazd stromu bol, 2x bolo treba prenášať, žihľava sa tiež našla. Ako moderátor rád opakoval: „trať je nároční, technická, s velkým počtem singltrekú a převýšením až 1100 m na krátké trase“. S tým síce nesúhlasím, ale v porovnaní s Okolohradce, cestnou časovkou (priemerka víťaza 36 km/h), mal pravdu. Značenie bolo úplne super, hoci som ho nesledoval, nebolo treba. No na každej odbočke stál regulovčík. A skutočne aj ukazoval! Avšak ani počas pretekov sa to nezaobišlo bez preznačovania trate, prví si mierne zašli (Hruška, Pešek, Kostelničák), ako som v cieli začul. V rámci štartovného dávali minerálku podľa výberu a syrové alebo kečupové cestoviny – klasika. Nebola to výhra, ale hlad robí svoje. V Zlíne alebo Brne mali lepšie. Kto potreboval, mohol si bike odložiť v „bezpečnej zóne“. Na malom plácku teda bolo všetko, čo treba. Aj wapka, i keď som ju nebol navštíviť. Pri mokrom podklade by sa hrnuli sťažnosti. Takto zvládala „nápor“ v pohode. Na pol štvrtú bolo naplánované vyhlásenie. Na bedňu sa dostala asi polovica pretekárov. Jednak účasť bola nízka (Slováci boli buď skeptickí alebo o podujatí ani nevedeli...) a taktiež v tejto sérii majú kategóriu pre každého (o.i. na krátkej aj U23). Potom prišla na rad tombola. Ako vždy, veľmi rýchlo odsýpala. Čísla ťahali snáď každú pol sekundu. Raz, dva a bolo po nej. Tak sa mi to páči!
„Sečteno a podtrženo“: verím, že o rok sa bude opäť tento maratón konať. Ohlasy boli pozitívne, trať sa páčila. Možno si aj dušu zoberiem... Alebo vyložím pumpičku. " title="
Jediné, čo ma mrzí, že nie som profík. Konečne by som raz mohol dojazdiť na ráfiku...


Bratislava hostila Mistrovství Česko-Slovenska

Co politika před takřka osmnácti lety rozdělila, cyklistika spojila – v neděli 26. června se v rámci Unilever Okolobratislavy konalo neoficiální Mistrovství Česko-Slovenska v půlmaratonu.

Letošní ročník Unilever Cyklomaratontour, seriál závodů horských kol pro všechny kategorie cyklistů, je letos ryzím mezinárodním seriálem – v jeho kalendáři totiž přibyly i dva závody na Slovensku. První z nich již má Cyklomaratontour za sebou – Karlova Ves, místní část Bratislavy, přivítala již osmý podnik letošního ročníku oblíbeného seriálu.

Trasa Unilever Okolobratislavy vedla v krásném prostředí Chráněné krajinné oblasti Malé Karpaty, kde pořadatelé vyznačili šestadvacetikilometrový okruh vedoucí v lesích okolo Bratislavy. Jezdilo se i tentokrát převážně po místních širokých cestách a vytyčený okruh objeli účastníci z řad profesionálů, ambiciózních amatérů i ryzích rekreačních cyklistů dle zájmu jednou či dvakrát. Pouze na trati tvořené dvěma okruhy, která tedy měřila 52 kilometrů, se však mohli utkat poprvé v historii o tituly mistrů Česko-Slovenska v půlmaratónu.

Půlmaratonská trať Okolobratislavy nepatřila k nejjednodušším, a to především díky nemalému převýšení, jež činilo 2100 metrů - tedy ze všech závodů Unilever Cyklomaratontour 2011 suverénně nejvíce. Nejrychleji ji v čase 2:07:41 absolvoval Jan Hruška (Nissan Dolák), který tak titul mistra Česko-Slovenska přidal ke svým titulům mistra ČR v půlmaratonu i maratonu. Pro stříbro si se ztrátou tří a půl minuty přijel Tomáš Pešek (Remerx Cycling Team Kolín), bronz vybojoval jako nejlepší Slovák dne Martin Kostelničák (Greenbike Racing Team).

Mezi zástupkyněmi něžného pohlaví vládla v neděli Zuzana Pirzkallová (Remerx Cycling Team Kolín), druhé místo si připsala se ztrátou pouhých patnácti vteřin Michaela Maláriková (Ski-Bike Sportmed Bratislava). Bronz putoval opět do Čech zásluhou třetí ženy v pořadí Alžběty Havlasové (Menx-Haibike.cz).

Vítězové kategorií Unilever Okolobratislavy: Mistrovství Česko-Slovenska
Muži Elite: Jan Hruška (Nissan Dolák)
Ženy Elite: Zuzana Pirzkallová (Remerx Cycling Team Kolín)
Junioři: Milan Doležal (GT Czech Team)
Muži 19-29 let: Martin Pospíšilík (4Ever – Cyklo Bulis)
Ženy 19-29 let: Renáta Karkošková (KC Hakr Brno)
Muži 30-39 let: Robert Šimice (Hannah)
Muži 40-49 let: Jaroslav Buchtík (Šport Servis Team Bratislava)
Muži 50-59 let: Tomáš Hrubý (Gold´s Gym Bike Team)
Muži 60 a více let: Miroslav Mázl (Spartak Vrchlabí)
Muži nad 100 kg: Jozef Horka (Hannah)

Na krátké trati vypsané na jediný 26 kilometrů dlouhý okruh zvítězili David Koziel (TROB Cyklo OP) a Katarína Benčurová (Bike Team Bratislava).

V klidu a bez závodních ambicí se mohli po krásné trase v lesích Malých Karpat projet i rekreační cyklisté, a to zdarma v rámci Allianz Open jízdy. Ve spolupráci s pojišťovnou Allianz pořadatelé připravili také Allianz Cyklo Školu, v níž se děti mohly zdokonalit v technice jízdy na kole. Zázávodit si pak cyklistický potěr mohl i v Pompo Tygříkově poháru, kde byly pro děti připraveny závodní tratě v délce jednoho až čtyř kilometrů úměrně věku.

Kompletní výsledky si můžete prohlédnout na stránkách http://www.sport-base.cz. Více informací o celém seriálu Cyklomaratontour i závodu Unilever Okolobratislavy naleznete na stránkách http://www.cyklomaratontour.cz.