Kráľovský MTB maratón - report

Po absolvovaní Horal tour som sa rozhodol, že sa zúčastním aj Kráľovského maratónu. Organizátori sľubovali nádhernú trať, kvalitnú organizáciu a pekné pamätné tričká. A keďže moja kondícia celé leto mierne stúpala padla voľba na dlhú trať. Na dlhej som ešte nebol tak som si to chcel skúsiť a bol som motivovaný aj fukerkami od kalasu pre 45 najrýchlejších pretekárov.

Prišla sobota a narazil som na prvú nevýhodu dlhej trate - vstávanie pred 6-tou ráno napriek tomu, že miesto maratónu je necelú hodinu cesty. Čo už, to prežijem. Poriadne sa najem cestovín (vošli sa do mňa 2 porcie), balím veci do auta a ide sa. Cestou ešte vyzdvihnem kamaráta Joža, ktorého som na dlhú tiež nahovoril. Na miesto prichádzame necelú hodinu pred štartom. Parkovanie aj prezentácia prebehli veľmi hladko tak máme čas sa ísť ešte na 5 minút rozjazdiť.
Pár minút pred výstrelom sa radíme na štart. Mám zmiešané pocity. Neviem čo mám od takto dlhej trate a hlavne od seba čakať. 100km som prešiel len raz a aj to po ceste a takmer po rovine. Aspoň taktiku mám jasnú. Neustále piť a po prvej hodine každých 30 minút niečo zjesť a ono to snáď pôjde.


Štart! Policajné auto sa pomaly rozbehlo a my za ním. Úvod mierne dolu kopcom je na zahriatie ideálny. Po chvíľke ale už vbiehame do terénu a začíname na ostro. Prvých 10 kilometrov pozorne sledujem pulzmeter a snažím sa ísť pod 180 aby som neprepálil. Je to veľmi zaujímavý pocit keď nohy chcú ísť vpred ale hlava hovorí nie. Podľa mojich skúseností to býva naopak " title="
V Korytnom na asfalte vo vláčiku dobieham Joža a keďže sme na tom kondične takmer rovnako ťaháme sa celé prvé veľké stúpanie do sedla Smrekovica. Nasleduje parádny celkom technický zjazd (to som ešte nevedel, že také budú takmer všetky!) do Lačnova v ktorom obiehame asi 3 pretekárov. Na príjemnom lúčnom výšľape po hrebeni na Buče si uvedomujem, že počasie vyšlo ukážkovo. Slnko bolo skryté za mrakmi a teplota bola okolo 20°C. Občas otočím hlavou a pozorujem krásne výhľady. Nasledujúci zjazd do Vyšného Slavkova viedol sčasti po singli plnom vlhkých kameňov a koreňov, ktorý pár krát krížil malý potôčik. Túto na maratónoch veľmi nevídanú delikatesu mi skazila nepríjemnosť v podobe reťaze zaseknutej medzi kľukou a veľkým prevodníkom. Celkom som sa natrápil kým som ju odtiaľ vytiahol. Ruky celé mastné a zadrbané od oleja a na riadítkach nové bielučičké esi. Kuurňa! Samozrejme mi Jožo ušiel a predbehli ma asi 3-ja pretekári. V Slavkove stojím na občerstvovačke, dopĺňam vodu do fľašiek a beriem si so sebou 2 müsli tyčinky. Stál som len chvíľku takže sa naspäť dostávam na svoju predchádzajúcu pozíciu.


V nasledujúcom výšľape vidím asi 50 metrov pred sebou Joža. Náskok postupne sťahujem. Pár minút sa ťaháme spolu. No keď som sa v jednej chvíli obzrel, už tam nebol. Zanedlho dobieham ďalšieho pretekára, s ktorým idem zvyšok stúpania. Mám čas si pozornejšie obzrieť jeho bike. Je to nejaký Trek. Zdvihy 160/160, široké traktorové plášte a posed ako na stoličke. V krátkom zjazde vymytým korytom mu paradoxne uskakujem asi o 50 metrov. No keď sa po chvíli stúpania obzriem tak ho mám zase nalepeného na zadnom kolese. Táto situácia sa pár krát opakuje. Už ma začínal riadne štvať! " title=". Nasleduje dlhý zjazd na Branisko, kde je nastavený limit na 13:30 a občerstvovačka. Mažem reťaz, dopĺňam zásoby a vydávam sa na posledné veľké stúpanie dňa hore na Sľubicu. Napriek 60-tim kilometrom v nohách mi to ide celkom svižne. Začína sa stúpať pozvoľna a v polovici stúpania sa napájame na strednú trasu kde začínajú celkom slušné stojky. Radím gašparka a šlapem. Asi 20 metrov strmého a rozbitého úseku potlačím ale potom to až po vrchol zvládam. Pod vrcholom už cítim, že si nohy potrebujú trochu oddýchnuť a niekto ma obieha. Hore na 6 sekúnd zastanem a preventívne jem magnézium. Výhľad ma nabil novou energiou a rútim sa strmhlav dolu. Už len jedna stojka trochu roviny a po singli kde začínam obiehať posledných zo strednej trate na občerstvovačku v Dúbrave kde dopĺňam vodu beriem jednu tyčinku a valím ďalej.


Viem, že ma čakajú už len 3 “hupy“ alá 15km a som v cieli. V stúpaní vidím asi minútu za sebou skupinu 5-tich prenasledovateľov. Viem, že som celkovo cca 20-ty a toto miesto nechcem pustiť tak do posledných kilometrov dávam do výšľapov aj zjazdov všetko. Avšak jednému pretekárovi sa podarilo ma udržať a v stojke ku Hradu ma predbieha úžasným tempom. Už len krátky zjazd, slalom cez dedinu a celý vysmiaty prechádzam cieľom. 6:22:17 a celkové 21.miesto. Na prvý krát myslím nie zlé a navyše bez kŕčov, či nejakej krízy. Stravovacia taktika zabrala. O pár minút doráža aj Jožo. Pomaly dávame dokopy seba i biky. Mimochodom halušky chutili výborne. Posedenie na tráve, vyhodnotenie, tombola a ani sa nenazdám a už sedím v aute na ceste domov.
Na záver krátke zhodnotenie. Kráľovský maratón potvrdil svoju vynikajúcu úroveň kvalitou organizácie (parkovanie, stravovanie, snáď vyjdú aj tie tričká) aj nádhernou a predovšetkým dobre značenou a zabezpečenou traťou (regulovčíkov bolo dosť a šípiek takisto). Myslím, že v mnohých zanechal príjemne zážitky. Pre mňa to bol akýsi míľnik na ceste bikera objavujúceho svet cyklistiky. Ak kondička vydrží tak sa na krátke trate už asi nevrátim...

Fotogaleria