Kaktus bike Bratislavský MTB maratón

Ísť či neísť? Túto otázku som si v uplynulom mesiaci položil niekoľko krát. Za účasť hovorila túžba spoznať overené trasy na Kobyle za jeden deň, proti boli nohy, ktoré od januára odjazdili len 130 km. Kde sú tie (študentské) časy, keď som danú porciu kilometrov zhltol hneď v prvý januárový týždeň. Nakoniec rozhodla vyššia moc, keď som sa týždeň pred pretekmi dozvedel, že som vyhral štartovné.

Jediná príprava na maratón mala spočívať vo výdatnom spánku po náročnom pracovnom týždni. Môj francúzsky spolubývajúci však mal s piatkovým večerom a svojimi južanskými kamarátmi iné plány, takže spánok sa zmenil na pravidelné vyklopkávanie na susedné dvere a učenie horkokrvných južanov slušnosti. Neúspešne. Tri hodiny spánku musia stačiť.

Ráno si unavený s nechuťou chystám veci a niekoľkokrát kontrolujem, aby som niečo nezabudol. Plášť, nitovačku, helmu. Mám všetko, môžem ísť. Po pár metroch som sa zbadal, že práve helmu som si nevzal. Nechápavo a zívajúc sa otáčam, beriem prilbu a vyrážam na štart, vzdialený od bytu nejakých 5 kilometrov. Celkom príjemné mať maratón pod oknami.


Chladné ráno ma trochu preberie. Po rýchlej prezentácii si provizórne opravujem spráchnivené šnúrky na tretrách, ktoré ten tlak spôsobený predmaratónskym stresom nevydržali. Po chvíli stojím na štarte 40ky, niekde v strede 200-členného štartového poľa. V takomto poradí by som chcel závod odjazdiť. Je odštartované.

Už na asfaltke za sprievodným vozidlom cítim, že som si zvolil asi až príliš optimistický cieľ. Prvé metre v teréne ma však upokojujú, nikam sa neponáhľam, idem svojim tempom a pár ľudí obieham. Dosť dlho pokračujem v hustom balíku. Asi na 8. kilometri na zamotanej trati definitívne strácam pojem o severe, no snažím sa zachytiť a zapamätať si aspoň oporné body, aby som vedel trať zreprodukovať aj niekedy vo voľnom čase. V neustále sa opakujúcom stúpaní a klesaní, singloch a širokých lesných „diaľniciach“ to nie je jednoduché a ďalšie vizuálne vnemy si už nemám ako zapamätať. Trať je však pekná a rýchla. Devínska Kobyla ponúka bajkerom široké možnosti MTB pojazdeníčka. V takýchto podmienkach sa potom dá, čoho boli účastníci maratónu priamymi svedkami, postaviť atraktívny maratón aj na tak malom území.

Blíži sa však 20. kilometer a k občerstvovačke treba prekonať ešte jeden stupák. Ten je už nad moje sily, absencia akéhokoľvek tréningu sa začína naplno prejavovať. Snažím sa nezavadzať, najskôr ma predbiehajú muži, potom juniori a skupinka bajkeriek, nakoniec už asi všetci. Nasleduje krátky zjazd cez vinohrady a konečne vytúžená občerstvovačka.


Po doplnení energie očakávam príchod druhého dychu, ale ten neprichádza. S kŕčmi v nohách sa trápim pri prašnom a slnkom zaliatom stúpaní, už asi piateho v poradí. Priznám sa, nie je to celkom moja šálka kávy, radšej by som tých päť stúpaní vymenil za jednu Kojšovku alebo Polom, ale to z objektívnych dôvodov na Kobyle možné nie je. Nejak sa už dokotúľam k druhej občerstvovačke, kde keď započujem slová: „neflákame sa, súťažíme“ a hneď na to pozriem na ďalšie stúpanie, mám chuť si ľahnúť do trávy s veľkým strapcom hrozna, ktorý mám pred sebou a potom tu na mieste dohnať aj spánkový deficit z ostatnej noci.

Ako tak tlačím bike na poslednom stúpaní asi 5 kilometrov pred cieľom a obiehajú ma borci z dlhej a ja som vedel, že toto už nemá nič spoločné s akýmkoľvek súťažením, spomenul som si, čo ma sem lákalo týždne pred štartom. Chcel som predsa spoznať pre mňa nový cyklistický revír a to sa mi aj podarilo. S pocitom zadosťučinenia som vysadnem na bajk, vyšľapem posledné výškové metre a nádherným rýchlym zjazdom sa opäť vraciam do civilizácie. Tesne pred cieľom ma ešte stihne prekvapiť singel nečakane sa vynárajajúci za panelákom. Jednoznačne môj najhorší výkon je ukončený vytúženým pípnutím časomiery pod cieľovým oblúkom.

Aj keď som kvôli totálnemu vyčerpaniu z kratučkej, len 41-kilometrovej trate nevládal už ani dopísať tento článok v sobotu večer, mám z Bratislavského MTB maratónu veľmi dobrý pocit. Krásna a pestro poskladaná trať, bohato zásobené občerstvovačky aj pre opozdencov ako ja, množstvo cien v tombole a dostatočný počet regulovčíkov a dobre značená trať. S posledným spomenutým asi budú viacerí nesúhlasiť, osobne som ale nemal s navigáciou žiadne problémy. Realizačnému tímu napriek nepriaznivým predpovediam vyšlo aj počasie. Na trati sa neprášilo, pretekári a ich bicykle si nemuseli aplikovať ani „blahodarné“ bahenné zábaly.


Bratislavský MTB maratón prvým ročníkom pekne odštartoval svoju kariéru v kalendári MTB maratónov. Po vyladení menších nedostatkov v oblasti značenia sa už teraz môžeme tešiť na vynikajúci maratón v atraktívnom prostredí Devínskej Kobyly aj v budúcom roku.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Kaktus bike Bratislavský MTB maratón

calendar_today 25.05.2013
format_list_numbered 3. kolo - Na bicykli deťom
label MTB maratón
place Bratislava - Devínska Kobyla (Slovensko)

Marki007 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Video: Karpatský Gravel Punk 2023 - slušná nakladačka od Isadore

Video: Karpatský Gravel Punk 2023 - slušná nakladačka od Isadore

Prečo je v názve punk? Lebo dopredu je určená len GPX trasa, povinné foto checkpointy, časový limit a sľúbená káva na Pezinskej Babe.
Reportáž: Karpatský Gravel Punk - preteky naprieč Malými Karpatmi

Reportáž: Karpatský Gravel Punk - preteky naprieč Malými Karpatmi

KGP - skratka, ktorá viac pripomína nejaké priemyselné družstvo ako krásne dobrodružné preteky. Karpatský gravel punk od Isadore, ktorý prekonal všetky moje očakávania.
keyboard_arrow_up