Tip na cyklovýlet - V samotnom srdci Európy

Jeden deň, dve kolesá, dva vysielače, tri banské mestá a 240 slnečných kilometrov. "Dnes je pekný deň, niekam vybehnem slnko páli, skúsim bicykel" Hexáci to teda vystihli.

Je piatok, predpoveď počasia podľa nemenovanej internetovej stránky sľubuje len nízky, dvojpercentný výskyt zrážok. Štart bol naplánovaný na piatu hodinu ráno, no... akosi som zaspal, a tak vyrážam so šesťhodinovým sklzom okolo 10:45. Cítim sa ako na dovolenke, to bude asi tým opaľovacím krémom.

V hlave mám približnú trasu, kadiaľ pôjdem, no jej črty sú stále nejasné. Zo Zvolena do Banskej Štiavnice ma zahreje prvý kopec s výhľadom na banskoštiavnickú kalváriu na konci stúpania. Je to malebné mestečko s historickým centrom, na ktoré však dnes ani len nepomyslím. Cieľom je môj premiérový výstup na vysielač Sitno.



Na rozcvičku si to dám samozrejme okľukou cez Štiavnické Bane, Počúvadlianske jazero, dedinky Baďan, Beluj, a tak vlastne obídem celé Sitno a prezerám si ho z každej strany - celý nedočkavý, čo ma čaká.


Za Prenčovom som si strategicky vypočítal zastávku na občerstvenie, je tu miestny prameň a tak dopĺňam už prázdne fľašky. O cyklistike sa rozprávam s ujom, ktorý tiež práve naberá vodu, bývalý cyklista.

Všetci, ktorý sa budete chystať na Sitno, značenie, alebo akúsi odbočku k vysielaču by ste hľadali márne, je tam len neoznačená cesta, ktorú vám odporúčam naštudovať už pred výletom. Od Sitna si sľubujem veľa, na internete som predsa čítal o 20% úsekoch stúpania, no pravdupovediac, väčšie peklo je Sitno schádzať dole ako stúpať nahor. To teplo mi spríjemňuje aspoň hudba, ktorú si dovolím pustiť iba na nefrekventovaných úsekoch a cestou na Sitno som veru nestretol ani jedno auto! Cesta je síce asfaltová až k vysielaču, no miestami pomerne rozbitá s prídavkami štrku. Áno, neklamali mi, najstrmšie pasáže som spoznal podľa toho, že zo sedla ísť nemôžem, lebo mi prešmykuje zadné koleso a pri šliapaní klasicky v sedle sa dvíha predné koleso.


Je to veľmi vyčerpávajúci kopec, veru medzi moje obľúbené ho nezaradím. Po zjazde pokračujem cez Svätý Anton naspäť do Banskej Štiavnice, kde po 100 kilometroch v nohách pociťujem krízu.

Pokračujem však ďalej, kratučkým stúpaním z Banskej Štiavnice k rázcestiu nad mestom, odkiaľ mám namierené do Hodruše. Tunajšia cesta nepatrí ku klenotom v našom kraji, navyše stromy tienia a vytvárajú časté prechody svetla a tieňa, takže nie je optimálne vidieť na vozovku. Zo Žarnovice pedálujem až do Žiaru nad Hronom. Tu prvý krát váham, či ísť už domov (predsa len ma to láka - je to len 25 km od Zvolena) keďže som patrične unavený. Uvažujem však o druhom vysielači dňa - Skalke pri Kremnici. Po občerstvení si akékoľvek váhania rozmyslím a na "najprehľadnejšej" križovatke Slovenska pri Šašovskom podhradí sa vydávam smerom Kremnica.


Do Kremnice sa dostávam okolo 18 hodiny popoludní, a ako počítam, tak počítam, nie som si istý, či sa vrátim do tmy. Kopec na Skalku poznám, nie je veľmi strmý, taký akurát - mám ho veľmi rád (aký rým). Cestou stretnem miestneho cyklistu, ktorý však nejde až k vysielaču, a tak šliapem od odbočky na Krahule sám. Na to, že v nohách je už 150 km, ide to ako po masle.



Pri vysielači sa ešte stihnem najesť a obliecť, nakoľko sa schladilo, predsa len, je už 19:00 večer. Odbočujem na Krahule, lyžiarske stredisko s typickými drevenými domčekmi. Dvojité slovensko-nemecké označenie obce Krahule-Blaufuss odkazuje na históriu vtedy nemecky obývanej dedinky. Miestni sú tu hrdí hlavne na to, že poblíž je geografický stred Európy. O titul mať vo svojej krajine stred Európy však vedú spory geografovia a matematici, ktorí vypočítal doteraz niekoľko stredov starého kontinentu. A tak máme stredov hneď niekoľko: v Litve, Poľsku, Nemecku, u nás a ešte by sme ich zopár našli. Práve ku "stredu" smerujem aj ja, pretože pri ňom je aj prameň, pri ktorom si posledný krát doplním fľašky. Tabuľa s označením Stred Európy sa nachádza pri kapucínskom kostolíku sv. Jána.


V pokročilej hodine pokračujem obcami Turček a Horná Štubňa na úplne posledné stúpanie dňa - Šturec. Je to tak trochu hra o čas - snaha prísť ešte po svetle mi pripomenie akurát tak pesničku "Slnko Stoj!". Šturec poznám podrobne, a tak odpočítavam zákruty, ktoré mi zostávajú na vrchol.


Som rád, že aspoň zjazd absolvujem ešte po svetle, avšak od banskobystrickej časti Jakub je už značné šero. V Banskej Bystrici je už tma, našťastie mám veľa reflexných prvkov. Pre autá som síce viditeľný, no ja nevidím vôbec nič. Napriek tomu idem cez Vlkanovú a Hronsek, kde mi prebehne čierna mačka cez cestu a ja viem, čo to znamená: Predsa niekam ide!!! Prechádzam samozrejme pár dierami, ale to už prechádzam Sliačom a pomaly sa dostávam domov do Zvolena (približne 22:00) a môžem si zakričať: Been There, Done That!!! - na tachometri svieti 241 km.