Tip na výlet: Strážovské vrchy a okolie na žiletke

Pred pár rokmi som sa priženil do regiónu Horná Nitra, kde som viac-menej automaticky začal preskúmavať miestne „lokálky”.

Zorientovať sa na ceste bolo relatívne ľahké a okamžite som si to tu zamiloval. Snáď ma na cestnom švihu nezožerie medveď, ako ma tu všetci strašia, keď sadám na bicykel.

Výber trasy a základný tábor

V úvode som si, samozrejme, pozeral Strava heatmap, aby som vedel, kade jazdia regionálni borci. Po dôkladnejšom skúmaní rebríčkov na segmentoch bolo jasné, že sa tu organizujú aj rôzne preteky. Tie časy v kopcoch sú neskutočné bomby. Nad ideálnou trasou okolím pre tento výjazd som sa teda musel trochu dlhšie zamýšľať, keďže nerád jazdím dokola to isté, preto to vždy mením. Poďme však pekne poporiadku.

Ako miesto štartu a konca jazdy som si vybral Bojnice, kde sa dá po výjazde dobre najesť a počas neho sa zabaví aj rodina, ktorá tu môže stráviť pekný deň. Zámok, ZOO, vyhliadka, zmrzka, jedlo, pestrý program na celý deň a hlavne vám všetko nezavrú už na obed.

Hurá do kopcov

Prvých približne 19 kilometrov trasy vedie viac-menej

V zákrutách pozor na kamienky a prípadný neporiadok z lesa, ktorý sa môže vyskytnúť po dažďoch.

po dedinách, a teda v cestnej premávke – ideálny čas na rozjazdenie. Prvé vážnejšie stúpanie začína za obcou Tužina, zdokumentoval ho aj Imro vo videu. Cesta je mierne rozbitejšia, ale smerom hore sa to dá v pohode zvládnuť aj na obyčajnom cesťáku. Porovnať čas si môžete s Martinom Haringom, ale neodporúčam vám prepáliť to hneď na začiatku výjazdu. Zjazd do obce Gápel je už luxusná, nová, lesná asfaltová cesta. Auto tu zrejme žiadne nestretnete, tak si vychutnávajte prírodu, čo to dá. A pozor na medvede!


Po zjazde sa odbočuje vpravo smerom na obec Zliechov. Hneď za zákrutou začína tiahly kopec, ktorého už stredné pasáže dosahujú miestami nad 10 % a preveria vaše nohy. Úvodné kilometre naberiete v malebnom údolí a v závere sa otvoria prvé výhľady na skalnaté bralá najvyššieho vrchu Strážovských vrchov, ktoré lemujú túto trasu. Za zákrutou je to už len kúsok na vrchol stúpania, kde sa cesta prehupne hneď dole a nasleduje zjazd do Čičmian. Tam si viete oddýchnuť, spraviť všakovaké „svojky" na sociálne siete a s dobrým pocitom pokračovať ďalej.


Za sebou dva kopce, 46 kilometrov a pred sebou nekonečná, ale krásna Rajecká dolina. Stále klesanie až do obce Rajec ubehne ako nič a ďalších 20 kilometrov je doma. V Rajci zatočíme doľava smerom na Domanižu. Malebný kraj, krátke stúpania, pekné výhľady. Z Domaniže pokračujte ľavotočivým odbočením pri kostole smerom na Pružinu, kam vás na konci úseku privedie krátky zjazd. V obci Pružina pozor, na konci obce sa pôjde ostro doľava do krátkej stojky, do miestnej časti Chmelisko. V oboch obciach máte možnosť doplniť zásoby, ak ste tak neurobili v Čičmanoch.


 

Po stopách Okolo Slovenska

V minulosti sa tu jazdili aj rôzne etapy Okolo Slovenska. Opäť vás čaká lesná asfaltka, ktorá mierne stúpa a dostanete sa k prvému naozaj ostrému úseku do obce Mojtín. Tabuľa s nápisom „18 % (miestami 21 %)“ hovorí sama za seba a pokojne si z plného hrdla zaspievajte „čože je to osemnááástka“, kým vás kopec neumlčí. Výhodou pri tejto tortúre je úplne hladký podklad pod kolesami, nevýhodou sú odvodňovacie žľaby, ktorých je tu asi milión.

Našťastie, tu sa cestári neflákajú ako na Záhorí a aj klesanie z Mojtína až na krátke úseky tvorí komplet nový asfaltový koberec. Čistý raj pre žiletkárov. V Mojtíne som navyše zbadal fitnesko, najprv ma to šokovalo, či nemám halucinácie, ale pri výjazde z dediny to bol skoro rovnaký zverák, našťastie smerom dole. Rešpektovať heslo „leg day, every day“ je tu ako biblia, ak sa chcete dostať domov inak ako autom. Po zjazde sa treba ťahať v obci Beluša smerom na Púchov a po prejazde mostu zavítame na druhý breh Váhu.


Nasleduje nudný transport po rovine za Slovenským Zoncolanom, tak si oddýchnite, kým to ide. Na približne 128. kilometri odbočte doprava smerom na obec Červený Kameň. Stúpanie je mierne, sranda začína, až keď vletíte opäť do lesa. Tu sa ide na laktát, ťapi ťapi to nepôjde. Podľa miestnych legiend je cesta neoznačená z dôvodu jej ilegálnosti. Inak by tam svietila značka s 19 percentami.


 
Peklo Považia, vitaj. Ak máte v hlave a na jazyku nadávky, tak je to úplne v poriadku, ale po zdolaní prudkých pasáži to bude super, verte mi. Po príjazde do obce treba ešte pritlačiť a doraziť sa výživným záverečným výšľapom medzi skaly až k hotelu, kde je možné doplniť stratenú energiu. Jelenia ruja je v plnom prúde, s čistým svedomím sa teda pridajte a zhlboka si zaručte, pomôže to.

Laktátu už bolo dosť

Zjazd je v protismere, ako sa jazdí každoročná časovka na Vršatec. Ak sa vám páči zjazd, môžete skúsiť šťastie a nohy o rok v opačnom smere. Po príjazde do Ilavy po chvíli odbočte smerom na Hornú Porubu a zrazu ste v stúpaní na Homôľku.

Pri pomalom naskakovaní výškačov budete mať čas pozrieť sa niekoľkokrát doľava, kde sa týči ďalšie skalné bralo vrcholu Vápeč. Homôľka je obľúbená aj u motorkárov, preto je fajn ísť túto trasu až na jeseň a ideálne s teplotou vzduchu okolo 23 stupňov, vyhnete sa náporu motoriek a zároveň znížite riziko prehriatia sa v dlhých kopcoch. Jesenné hory navyše hrajú všetkými farbami.


Rýchlo dole a ani sa nenazdáte a budete v obci Valaská Belá. Pokračujte ďalej, rovno za nosom, na konci cesty odbočte doprava, kde vás čaká príjemný úsek pod horou. Zákruty, mierne hore, mierne dole. Keď sa to rozbehne, viete tam neskutočne letieť. Prejdite obcou Liešťany až po Nitrianske Rudno, kde sa hneď na začiatku treba dať doľava smerom na Bojnice. Cieľ výjazdu je už cítiť.

Zábava aj na konci výjazdu

Cesta sa opäť mierne zdvihne a pribudnú aj ostré zákruty, toto sa opakuje na úseku bezmála 9 kilometrov, až dorazíte k vyhliadke Čajka v oblakoch a nasleduje posledný zjazd. Celý záverečný úsek od zjazdu z Homôľky až po Bojnice má neskutočný flow a treba si to užiť. Bežne ho jazdím aj obojsmerne v rámci krátkych výjazdov, parádna „cestárina".


 

Diskusia pri káve

V úvode som úmyselne nespomínal parametre výjazdu, aby vás to neodradilo. Určite treba mať natrénované. Prípadne si to rozložiť na dva dni, je tu čo pozerať a tá neskutočná scenéria, ktorá vás bude nabíjať energiou, je na nezaplatenie. Kompletný výjazd má teda niečo málo cez 200 kilometrov a nastúpate približne 3 000 výškových metrov. GPX nájdete na Strave.


Výhodou je, že ak sa nebudete po Mojtíne cítiť na ďalšie dobrodružstvo v podobe zdolania Vršatca, môžete si trasu skrátiť a vybrať sa rovno smerom na Ilavu, ušetríte približne 33 kilometrov a viac ako 500 výškových metrov. Ak sa chystáte na tento švih, tak dajte vedieť v diskusii, ak mi to časovo vyjde, rád sa pridám.