Keď nepríde zima a sneh k nám, prídem ja za nimi

Zima je tento rok na sneh a mráz skúpa, no ja Vám napriek tomu prinášam esenciu pravej nefalšovanej zimy v troch rôznych chutiach - sladkej, korenistej a kyslej. Ani by mi nenapadlo, že v blízkej dobe zažijem snehovú BAJKOVAČKU AKO REMEŇ! Stalo sa...

Pondelok 3.2.2014 - Vysoká 754 m.n.m. - Malé Karpaty
Všetko začalo pred týždňom v nedeľu, keď sme mali s kamarátom ísť na Vysokú v Malých Karpatoch. Ráno mi však bolo zle-nedobre, vonku fúkal vetrisko a tak sme to zrušili.
Ďalší deň na to, v pondelok, je mi už dobre, vietor ešte fúka, no zároveň svieti slnko. Tento týždeň mám nočnú smenu a dnes je predo mnou tá prvá. Zvažujem ako to časovo stíham pred robotou a nakoniec idem...


V Kuchyni pristávam autom okolo obeda a presne v momente ako vyrážam vstriec dobrodružstvu, kostolné hodiny odbíjajú dvanástu. Viem, že sa budem musieť trochu ponáhľať, aby som to stihol a mal nejakú rezervu. Som sám a nerád by som sa vracal za tmy.
Končiar Vysokej som videl už z auta a aj teraz naň, už zo sedla bajku za dedinou, pozerám a som uchvátený, má dnes nádhernú čistobielu čiapku!

Som tu druhý raz a takmer na deň presne po 3 rokoch a situácia je náramne podobná tej z mojej prvej návštevy, keď som tu zažil pravú zimnú nádheru. Rozdiel je v tom, že teraz idem inú trasu., v podstate opačnú ako vtedy.


Súvislá snehová pokrývka začína prekvapujúco už krátko za dedinou a keďže sú aj vyjazdené stopy od auta, šlape sa dobre, akurát je to namrznuté a tak treba dávať pozor na šmyk.
Na jednej z odbočiek však stopy končia, cesta začína stúpať a je kompletne pokrytá ľadovou krustou. Nastáva čas tlačenia, ktoré je sprevádzané hlučným praskaním. Som na zelenej značke a podľa mapy tuším, že to bude trvať pár kilometrov. Je to náročné, ale inak to nejde.
Bajk tlačím až na Čermák, kde je pekné priestranstvo a ja si dávam malú pauzu vyplnenú hojdaním sa na strome. Som prekvapený, že ďalej po červenej na Hubalovú sa dá celkom poľahky zasa šlapať do pedálov a je to čistá radosť, pretože všade navôkol zrejme čaroval dedo Mrazík a to čo vytvoril, je dychberúce !!!


Začínajú aj výhľady na okolité vrcholky a hrebienky Malých Karpát, vyťahujem fotoaparát a neviem sa nabažiť toľkej zimnej snehovej krásy! Obzvlášť pri vedomí, že tam dole nič také nenájdete... Jedným slovom NÁDHERA!


Na Panské uhliská cestička začína opäť stúpať a ja zase až na pár výnimiek zase tlačiť svoj milovaný bajk " title=" Odbočujem na modrú značku, tu už to poznávam a tak viem presne čo ma čaká. Jeden dlhší úsek sa veziem z kopca a potom už len príkre stúpanie na samotný vrchol Vysokej, kde som niečo pred 15:00.


Pekne tu vyfukuje, ale stačí sa trochu schovať a v kľude a spokojnosti si dávam teplý čaj a jedlo. Časovo mi to vychádza dobre a tak robím pár fotiek, lebo viem, že tam dole už moc snehu veru nebude. A nebolo.


Cesta nadol po modrej značke vedie z veľkej časti po šikmom úzkom chodníku, vedľa ktorého sú fasa korene, ale teraz je všetko mokré a blatové a tak každú chvíľu odvraciam pád na stranu, môj zadný plášť nemá veru výrazný drapák a tak idem pomaly, s jednou nohou takmer neustále dole. Nakoniec sa to obišlo bez pádu a tak som relatívne "čistý".
Aj táto nie zrovna príjemná cesta však končí a ja opäť hľadím zdola na vrchol Vysokej pri podvečernom svetle. Hej, bol som tam a zážitok chutí veľmi sladko!

Poznámka redakcie:
Vlado ešte v ten týždeň spravil dve pekné túry na Záruby (768 m.n.m.) a Vápennú (752 m n. m) v Malých Karpatoch. Fotografie spolu s popisom uverejníme čoskoro.