Reportáž: Oravský cyklomaratón 2014

Prvá júlová sobota patrila Oravskému cyklomaratónu, v poradí už magickému 7. ročníku. Maratón bol zaradený do Slovenskej XCM série, Slovenského pohára v maratóne a niesol so sebou aj ďalšie pokračovanie Detskej tour Petra Sagana. Silné dažde začiatkom týždňa robili vrásky na tvárach organizátorov ako aj bikerov. Našťastie sa počasie umúdrilo. Trať od štvrtka obsychala a mohli sme sa tešiť na krásny a rýchly maratón. Po minulotýždňovom ťažkom víkende, som volil polmaratónsku verziu. Moja polovička zas 25tku, na ktorú sme trénovali

Úplne v kľude vyrážame od priateľky o 8:30 z domu a na bikoch sa presúvame k penziónu Koliba, kde bola hlavná centrála. Prezentácia prebiehala bez dlhých zdržaní, aj keď tohto roku padol rekord v počte prihlásených jazdcov. Koleso šťastia sa zastavilo na počte 611. Na detskej tour štartovalo dohromady 249 detí. Takže myslím „celková účasť“ na výbornú.


V taške si účastník našiel energetický gél, tyčinku reklamné letáky, pohľadnicu a magnetku s logom maratónu. Vopred prihlásení a zaplatení samozrejme aj pamätné tričko. Po týchto úvodných veciach sa ideme pozrieť na štart dlhej trate, ktorý bol naplánovaný na 9hod. Borci sa vydali na porciu 80km (2x polmaratónska trať). Pri rozjazďovaní evidujem prítomnú konkurenciu. Prišiel minuloročný víťaz Tomáš Višňovský, nechýbal Jano Gálik, Matej Ulík, Filip Sklenárik a ďalśí. Hovorím si v duchu, dnes sa teda zapotíš. Pomaly sa blíži 10hod a s ňou aj spoločný štart 43km a 25km trate. Tak ako to v Kubíne býva zvykom, začíname krátkym poučením o trati a letmým štartom z námestia.
Po štartovnom výstreli sa snažím držať na čele pelotónu. Tempo je zatiaľ po medzihradné znesiteľné pre väčšinu pretekárov. No už pri prvom strmom výšlape sa dopredu vydal Tomáš Višňovský. Chytil som sa ho a so mnou tiež Jano Gálik. Po tomto nástupe sme sa rýchlo ocitli vpredu osamotene. Za nami sa utvorila skupinka prenasledovateľov. Od začiatku sme pekne spolupracovali a svoj náskok sme na Srňacie ešte navýšili. Odtiaľto sme sa presunuli do terénu. Hneď na prvom stúpaní po lúke mi Tomáš s Janom odskočili. Regulérne som nestačil tempu. Bojoval som však ďalej a dorazil som ich o necelý kilometer na Pokrývači.


Po hrebeni s peknými výhľadmi zprava na Choč a zľava na Kubínsku hoľu sme prešli k prvej občerstvovačke na Malatinej. Chalani si vymenili fľašky, ja som mal zatiaľ vody dosť.


Z Malatinej sme zozjazdovali k amfieátru, tesne pred ním mi spadla reťaz a zasekla sa medzi rám a prevodník. Po krátkom drmaní a šklbaní naskakujem na bike a vyrážam za tými dvoma. Miestne deti ma v amfíku riadne povzbudzovaním nakopli a tak sme po pár sto-metroch opäť ako svätá trojica " title=".
Nasledovalo dlhé stúpanie po otvorenom priestranstve, vyšli sme ho spolu. Z vrchu bol pekný pohľad na stíhajúcich jazdcov. Bez zvolnenia Tomáš udával tempo a smerovali sme k Borovému po najblatovejšej časti trati, ku krížu a odtiaľ ďalším stúpaním cez les späť k Malatinej. Opäť mi Tomáš s Janom v stúpaní odskočili, ale dorazil som ich ešte pred občerstvovačkou.


Na tejto už dopĺňam vodu a v podstate stojím všetci a niečo hodíme do seba. Sme asi v polovici preteku a pred sebou máme dlhý zjazd do Pucova, ktorý som rozbehol a roztrhal tak trio. Ja s Tomášom sme odskočili a po nepríjemnej betónke sme sa presunuli nad Pucov a rýchlym technickým zjazdom sme v dvojici prišli pod posledný rozhodujúci kopec „Vendelín“. V tomto stúpaní mal Tomáš navrch a získal cca 20m, ktoré sa na lúkach natiahli. Do cieľa to už bolo v podstate naskok. Po hrebeni sme smerovali k medzihradnému odkiaľ sa šlo na podlahu. Ale na poslednom brdku ma dorazil Janči a skúsil ma odtrhnúť. Nedal som sa a do posledného zjazdu som vchádzal pred ním. Šiel som na hrane, aby som získal pár sekúnd k dobru, pred asfaltovým dojazdom do cieľa. Nakoniec som ešte stiahol stratu na Tomáša, ktorý však zaslúžene vyhral.


Janči došiel tretí s minútovou stratou, kvôli tetuške, ktorá v zjazde padla a skrížila mu tak cestu. Bol to skvelý pretek napínavý od štartu až po posledné metre do cieľa. Hneď po dojazde ma vítala moja polovička so ziskom rovnako druhého fleku na 25km trati. Takže dvojitá radosť.
V cieli dostávam fľašku vody a ponuku rôznych syrov, ktoré radšej zo slušnosti odmietam. Trošku ešte pokecám s Tomášom a Jančim o preteku a utekám si umyť bike, kým tam nie je fronta. A práve tu som našiel prepojenie medzi tým magickým siedmim ročníkom. K dispozícii bolo presne sedem hadíc s vodou. " title="
Medzitým ako som čistil bike dorazili do cieľa bikeri z dlhej. Najväčšie predpoklady na víťazstvo mal Jano Halik, ktorý aj vyhral za necele 4hod a 5min. Za ním finišovala trojica jazdcov až na cieľovej páske, čo nebýva na dlhej trati zvykom. Z druhého miesta sa radoval Róbert Čunderlík pred Andrejom Kubišom. Ten nepopulárny štvrtý flek ostal pre Dušana Kozela.


Po sprche a skrášľovacích úpravách mojej drahej sa ideme konečne najesť a napiť a v príjemnej spoločnosti priateľov a rodiny čakáme na vyhodnotenie. Na cenách tohto roku organizátori naozaj nešetrili a pripravili si pre víťazov vo všetkých kategóriách hodinky Sigma s pulzmetrom. Nechýbali finančné ceny pre najrýchlejších na dlhej a krátkej trati. A samozrejme vecné ceny. Tak isto boli vyhlasovaný najlepší Oravci a Oravky.


Pred samotným vyhlásením jemne spŕchlo, ale nič to už nezmenilo na opäť vynikajúco zorganizovanom maratóne. Zhruba dvestovke ľudí, ktorí sa na tom podieľali patrí moje uznanie a veľké ďakujem. Čerešničkou pre všetkých zúčastnených bola tombola s krásnymi vecami napr. aj od bratov Saganovcov a hlavnou cenou bicyklom.
Dúfam, že o rok sa tu vidíme opäť, za takto krásneho počasia a ešte v hojnejšom počte.