Reportáž: Okolo Domaše, tento rok už oficiálne najväčšia cykloakcia na Slovensku

A je to tu zas čo som bol na akcii Okolo Domaše. Dlho to vyzeralo tak, že sa v sobotu 5.7.2014 nezúčastním, ale nakoniec mi to vyšlo perfektne a bez komplikácii, v čo som už ani nedúfal. Som preto veľmi rád, že sa mi podarilo zúčastniť tejto rekordnej akcie a mohol som byť jej súčasťou. Vedel som o viacerých novinkách, a tak som sa veľmi tešil na tento už 7. ročník.

Tak som konečne doma po tom, čo som znovu strávil na východnom Slovensku pár pekných dní. Tento rok to začalo trochu hekticky, keďže deň pred touto akciou (piatok) som mal promócie a na vlak ma musel skoro ráno odviezť brat. Spal som len 3 hodiny a vstával som v sobotu ráno hodinu po polnoci. Do Prešova som nakoniec dorazil okolo pol siedmej. Vlakovým prípojom do Hanušoviec som nechcel ísť, keďže na biku je to len na skok. V Hanušovciach som sa pripojil k partii z Čierneho, s ktorými som bol na Domaši aj minulý rok a pokračovali sme klasicky cez Detrik do Dobrej na Domaši. Môj návrh ísť na Domašu z Čierneho krížom cez pahorkatinu ešte nikdy neuspel a pritom to nie je až tak náročná trasa, hoci je pravdepodobne pomalšia a vyčerpavajúcejšia.


Tento rok som mal po príchode pocit, že je tam nejaké prázdnejšie ako po iné roky. A možno mi už len neslúži pamäť, cyklisti boli rozídení asi všade navôkol. Dokonca sa mi zdali aj menšie rady pri registrácii. Napriek tomu sa tento rok zúčastnilo až 1597 cyklistov, čo sa aj zapísalo do Slovenskej knihy rekordov. Už minulý rok tu bolo úctyhodných cez 1400 cyklistov. O celú organizáciu sa po novom staral Bike Team Vranov nad Topľou. Z toho dôvodu by bolo veľmi pekné, keby ma kamarát na túto akciu sám od seba pozval ako hosťa, no nie? Čo sa ale nestalo, hehe.


Pre mňa boli zásadnou novinkou súťažné kategórie. Aj preto sa ma každý pýtal, či som bol v nej a každý bol prekvapený, že som nesúťažil. Stále som musel zdôrazňovať, že ja tu chodím len rekreačne. Do tela si poriadne dávam až nasledujúce dni a inak tomu nebolo ani tento rok. Súťažne si nakoniec prišlo zajazdiť viac cyklistov ako by som očakával. Dostali žlté štartovné čísla a odštartovali ako prví presne o 10:00. Na rad potom prišla nesúťažná kategória, ktorá na rozdiel od prvej odštartovala pohodovým a kľudným tempom. Ja som ešte bol na štarte a fotil. Po čase som pomaly prišiel na parkovisko a „odštartoval“ s poslednými. Takýto prístup odomňa na klasickom maratóne určite nečakajte.


Na výpadovke z Dobrej do terénu ma čakal prvý lievik a nútené zastavenie. Ja som to využil a dal poriadny kus reči s kamarátom, ktorý tam riadil smer pelotónu, keďže na štarte bol vyťažený a nemal čas. Ďalšou novinkou bolo otočenie smeru jazdy a to v smere hodinových ručičiek. Minulé roky sa šlo okolo Domaše naopak a prvý oveľa väčší lievik bol na priehradnom múre. Teraz to bolo podľa mňa o niečo prijateľnejšie, lievik bol na širšej ceste a nie na dlhom úzkom jednostopovom chodníčku ako predtým. Keď som konečne vyrazil ďalej, tak sa dalo v pohode za jazdy obiehať. Síce som musel ísť stále mimo cesty a cez kaluže blata, ale ja s tým aj tak počítam a nevadí mi to, hoci bicykel a každú špicu leštím len raz za rok a to zrovna len pred týmto výletom.


Ďalšie spomalenie bolo na prvej občerstvovačke (Trepec), kde dievčatá nestačili rozdávať vodu a ešte som navyše jednu známu chvíľu rozptyľoval. Takže sa na malom priestore vytvoril dlhý tlačiaci rad. Potom to už bolo fajn a dalo sa ísť celkom plynulo. Samozrejme ako každý rok, aj teraz bola táto lesná cesta na západnej strane Domaše blatistá, tam si to hádam ešte nepamätám ako úplne suchý úsek. V Tíšave končí lesná cesta a nasleduje asfaltka. Tu konečne dobieham kolegov, keďže som bol kvôli foteniu a kecaniu stále pozadu. Mne sa tu ale nechcelo veľmi stáť, keď som videl tie dlhé rady, a tak všetci spolu postupne prejdeme na druhú stranu Domaše a dlhšie zastavujeme až na ďalšej občerstvovačke v Turanoch nad Ondavou.


Túto stranu a časť okruhu nemám rád, lebo ide hlavným ťahom medzi Vranovom a Svidníkom. Ale nedá sa s tým nič robiť, keďže vhodnejšia cesta tu nie je. Takto pokračujeme na (polostrov) Krym, kde si dávame hádam najdlhšiu prestávku. Vylihujeme na trávičke a vychutnávame si okrem žemlí aj pekné počasie. Nie je sa kam ponáhľať. Aj to vylihovanie časom omrzí, a tak sa neochotne po dlhom čase zdvíhame a ideme pomaly ďalej. Kúsok za Krymom znovu vstupujeme do rekreačnej chatovej oblasti, mimo hlavný ťah. Vlastne si už ni nepamätám, či sme tu na nejakej ďalšej občerstvovačke vôbec zastavovali, ale vždy sa tu hlavne teším na pekné single a stojky. Síce sa nedali ani tento rok bez zosadnutia plynulo prejsť, keďže bolo treba brať ohľad na menej zdatných cyklistov, ženy a deti, ale napriek tomu som si tento úsek zajazdil oveľa viac ako minulé roky. Vtedy sa šlo opačným smerom a bolo to tu neskutočne prehustené. Chcel som si to niekedy v nasledujúci deň konečne v kľude prejsť a tento úsek si vychutnať. Teraz ľutujem, že som tam nakoniec nešiel, keď som sa už krížom cez pahorkatinu dotrepal do Dobrej aj v pondelok, píšem si do denníka, že nabudúce si už na toto prednostne vyhradím čas.


Po rekordne dlhých hodinách nasleduje priehradný múr a cieľ. Už sme sa tešili na guľáš a pivo, lebo to je to najsprávnejšie zakončenie tejto akcie. Aj tento rok počasie vyšlo, dobrá nálada nám vydržala celú trasu a to je to najpodstatnejšie. Chválim zaradenie súťažných kategórii, hoci sa tejto súťažnej kategórie asi nikdy nezúčastním. Organizátori na ďalší rok sľubujú elektronickú časomieru, čo isto zrýchli spracovanie výsledkov. Na fejsbúkovej stránke akcie som ešte čítal názory aj na nedostatočné značenie. Síce ja som to pri rekreačnom tempe aj tak nevnímal a značky si ani nevšímal, ale keby som šiel súťažne, tak by som mal možno iný názor, ktovie. Taktiež otočenie smeru jazdy hodnotím celkom pozitívne. Síce to neodstránilo prvý lievik (čo sa pri takom množstve ľudí ani nedá), ale osobne mám pocit, že sa šlo celou trasou o niečo plynulejšie. Najviac spomalila aj tak prvá občerstvovačka, preto by bolo možno vhodné ju posunúť, aby nebola v kopci a na takom úzkom priestore alebo ju v tomto smere možno rovno zrušiť. Tombola bola bohatá a dlhá a to sa kamarátom paradoxne nepáčilo, bolo to pre nich proste dlhé čakanie, nepomohla ani nádej, že vyhrajú oba bycigľe s čím samozrejme tvrdohlavo počítali. Keďže ja som nič vyhrať nemohol, tak som im to prial. Ach tá moja dobrosrdečnosť.

Naša výprava bola v konečnom dôsledku veľmi spokojná a tešíme sa na ďalší ročník. Týmto pre mňa výlet nekončil, nasledujúci deň som sa vybral na Čergov, kde som si vynahradil flákanie sa na Domaši. Ak sa bude dať, tak na Domašu prídem aj o rok. A ak nie kvôli tejto akcii, tak určite za kamarátmi...


Vyjadrenie organizátora Martina Pálenčíka:
Aj keď podujatie napísalo už svoju VII. kapitolu, pre nás organizátorov z BTVT to bol ročník prvý. Myslíme, že aj napriek niektorým nováčikovským chybám podujatie dopadlo na jednotku. Do budúcna už pripravujeme výrazné zmeny v súťažnej kategórii, ktorú chceme pripraviť oveľa profesionálnejšie. Kto v sobotu nebol na Domaši môže ľutovať. Alebo prísť o rok. " title="