Tip na výlet: Čergov

Je ešte veľa miest, kde by som chcel ísť pojazdiť a som rád, že si postupne rok čo rok plním tieto moje malé sny. V podstate ani nemusím prekročiť hranice, pre mňa je Slovensko proste veľmi veľké. Tento rok boli v širšom pláne Čergov a Bukovské vrchy. Po silnom zvážení mojej kondičky ostal z toho len Čergov. Síce ani ten som nedal v plnom rozsahu ako som doma plánoval, ale to nemení nič na tom, že mám za sebou ďalší nádherný a zaujímavý výlet.

Na Čergov som sa vybral hneď nasledujúci deň po akcii Okolo Domaše, teda v jednu pekelne slnečnú a horúcu nedeľu. V skorej rannej hodine, kedy z Čierneho nad Topľou vyrážam vlakom do Prešova a následne do Lipian, je ešte celkom príjemne. Naplánoval som si priamy prejazd hrebeňom s cieľom v Prešove. Dá sa to prejsť aj okruhom, ale ja som volil prechod čo najväčším kusom krajiny a následným jednoduchším návratom späť do Čierneho. Keď sa pozriem do mapy, tak najideálnejší okruh by bol návrat z chaty Čergov (alebo z Lysej) cez dedinku Majdan po žltej turistickej značke pozdĺž Ľutinky, potom cez Hanigovský hrad, Milpoš a cez dedinu Lúčka alebo Potoky späť do Kamenice. A ako som neskôr zistil, presne nejako takto opísal okruh aj Karol Mizla vo svojej knihe Najkrajšie cyklovrcholy. Jeho trasu si môžete pozrieť tu. [link: http://www.cykloserver.cz/f/369c143524/]


Hore
Takže do Lipian prichádzam o 9:00 a idem pár kilometrov do blízkej dedinky Kamenica, odkiaľ začínam stúpať na najvyšší vrchol Čergova, na Minčol (1157 m n. m.). Na začiatku sa držím zelenej turistickej značky. Za dedinou prechádza na poľnú cestu a tá sa čoskoro napája na asfaltku idúcu z Kyjova. Asfaltku som pravdu povedať nečakal, ale aspoň som sa rýchlejšie dostal hlboko do lesa. Na opačnej strane Lipianskeho potoka sa pomedzi stromy do výšky vypína strmá Sokolia skala. Touto asfaltkou treba pokračovať až na jej samotný koniec. Keď skončí, tak treba cez Lipiansky potok odbočiť doprava na také väčšie „parkovisko“. Zelenú značku z tohto parkoviska opúšťam a pokračujem rovno (zelená značka pokračuje doprava). Správny smer spoznáte podľa toho, že potok máte v rokline po svojej ľavici. Tu už začína skutočné MTB, je to kamenistá lesná zvážnica miestami trochu strmšieho stúpania.

Nálepky
Na skoro 180° vracačke ponad potok je posledná možnosť dočerpať z potoka vodu, lebo na hrebeni až po čergovskú chatu asi nieje nikde iná možnosť. Aspoň ja o nej neviem, keďže nie som domáci. Ďalej už stúpanie nie je také strmé a výživnejšie stojky začínajú až po napojení sa na modrú turistickú značku. To je už ťažší úsek s viacerými stojkami, ale žiadnu našťastie nebolo treba tlačiť. Dalo sa pekne vyšliapať až na sedlo pod Minčolom. Tam som videl trochu zarastenú cestu, ktorou by sa asi dalo dostať popod Minčol jeho východným svahom. Ja som ale šiel už priamo strmšou cestou hore. Prvý strmý a kamenistý úsek som potlačil a ďalej pohodlne vyšliapal až na vrchol. Z Minčola sa mi naskytli nádherné výhľady. Jeden z ťažkých úsekov som už mal za sebou a ďalej som predpokladal už len pohodlnú jazdu zvlneným hrebeňom, čo nakoniec nebola úplne pravda.

Smerovníky
Bola akurát čučoriedková sezóna, ale všetko v okolí vyzbierali predovšetkým príslušníci etnickej menšiny s nízkym sociálnym štandardom, ktorých tam bolo požehnane, a tak mi neostala hádam žiadna bobuľka. Tiež bol už obed, aj preto som si na vrchole dal prvú dlhšiu prestávku a niečo zjedol. Prvoradé bolo samozrejme poriadne si vychutnať túto vrcholovku, ostatné veci vyplynuli z iných potrieb. Z Minčola nasledovala príjemná cestička ponad prameň Tople (modrá turistická značka) až na sedlo Ždiare. Pred sedlom Uhlisko sa na chodníku vyskytli popadané stromy, ktoré sa našťastie dali pekne obísť a možno len jeden alebo dva nie. Za Uhliskom ma zas potrápil prvý strmý kopček na Dvoriská, ale aj ten sa dal relatívne pohodlne vyjsť. Potom nasledoval pekný zjazd, ktorý prechádzal do strmej a veľmi rýchlej zvážnice, kedy som si v tej rýchlosti nebol istý, či idem vôbec dobre. Nakoniec zvážnica skončila podľa plánu v sedle Priehyby, cez ktoré prechádza aj cesta spájajúca dediny Livov a Majdan.

Vrcholovka
Keď som videl, kam pokračuje modrá značka, tak mi prišlo zle. To strmé stúpanie na Horošovík nemalo hádam konca. Neviem, možno desaťkrát som zastal aby som sa vydýchal a stúpanie stále vôbec nepoľavilo. Nakoniec som už fakt nevládal a posledný úsek na vrchol som poslušne potlačil. Po tomto ťažkom stúpaní pokračoval celkom kľudný hrebeň bez podobných prekvapení. Myslím si, že som si práve na týchto holinách v diaľke všimol a spoznal vrch Lysá. Bol stále dosť ďaleko a uvažoval som preto, či vôbec naplním môj pôvodný plán a pôjdem až tam. To som ale plánoval definitívne vyriešiť až na chate Čergov. Pred Soliskom si treba dať pozor a nespustiť sa po zvážnici dole, ale treba si vpravo všimnúť modrú značku a pokračovať po hrebeni. Blúdenie na biku je často dosť nepríjemné, keďže v zjazde dokážem prejsť za aj pol minúty takú vzdialenosť, že vracanie sa späť hore je veľmi deprimujúce.

Vrcholovka
Zo Soliska nasledoval strmý zjazd a až na Veľkú Javorinu (1098 m n. m.) neboli žiadne ťažké úseky. Tu som si dal ďalšiu dlhšiu prestávku, ktorú som si nakoniec mohol odpustiť, keďže z tohto druhého najvyššieho vrchu pohoria už nasledovalo predovšetkým klesanie. Tento úsek som veľmi rýchlo zbehol a takúto bezproblémovosť som vôbec nepredpokladal. Ani som sa nenazdal a na Chochuľke som sa už napojil na červenú turistickú značku, ktorá pokračovala zvážnicou až na chatu Čergov. Konečne som tu aj cez leto a nie len počas zimnej cyklistickej Čergovskej stopy. Samozrejme nesmie chýbať moje obľúbene pivo a kofola. Ale teraz nasledovalo pre mňa ťažké rozhodovanie. Kam ďalej, teda quo vadis Miloši? Najťažšie je rozhodnúť sa tak, aby som potom nebanoval, keďže neviem kedy sa na tieto miesta znavu vrátim. Do úvahy teda pripadali 3 možnosti:

1) Z chaty ísť na Lysú po zelenej turistickej značke a po modrej značke ísť cez Majadan do Kamenice alebo Lipian a tam stihnúť nejaký ten vlak do Prešova. Teda spraviť si podobný okruh ako som spomínal na začiatku, ale nad touto možnosťou som v podstate ani reálne neuvažoval.

2) Pôvodným plánom ísť po zelenej turistickej značke na Lysú, potom sa po modrej napojiť na žltú a tou sa vrátiť na chatu Čergov a pokračovať červenou turistickou značkou do Prešova. Odtiaľ zas vlakom do Čierneho, keďže by som asi už nevládal a začalo by sa aj pomaly stmievať.

3) Z pôvodného plánu vynechať Lysú a ísť po červenej turistickej značke rovno do Prešova. Odtiaľ už ale pekne na biku až do Čierneho nad Topľou. A práve túto možnosť som si nakoniec po poctivom zvážení vybral.

Výhľad
Takže som ďalej pokračoval po červenej turistickej značke smerom na Hradisko. Treba tu pri tomto množstve zvážnic dávať pozor na značky. A aj tak sa mi podarilo raz odpojiť a „zablúdiť“, hoci som sa potom neskôr znovu pripojil na starú červenú trasu a následne späť na novú červenú trasu pred rázcestníkom nad Závadkou. Nasleduje zjazd až na lúky nad Hradiskom. Tu som sa odpojil od červenej značky, pokračoval rovno a popri kostolíku takto obišiel celú dedinu. Asfaltka ma doviedla do Terne, ktorú som tiež obišiel poľnou cestou, ktorá bola kúsok naľavo od križovatky. Za brodom cez Ternianku som sa znovu napojil na červenú značku idúcu po jej pravostrannom brehu. Cestou bol ešte jeden malý brod cez potôčik a po chvíli som sa dostal na miesto, kde bola červená šípka označujúca smer doprava. Podľa mapy to vyzeralo byť strmšie ako alternatívna cesta, tak som odbočil mierne doľava a ešte chvíľu pokračoval popri brehu Ternianky. Na veľkej lúke som to už zobral šikmo hore po slabo viditeľnej a asi málo jazdenej ceste, či chodníku. Po vstupe do lesa som prišiel na rázcestník pod Lysou Strážou a napojil sa tak znovu na značenú trasu.

Pekná panoráma
Tu bol prvý blatistý úsek počas tejto túry. Cesta po červenej značke bola aj zahataná stromami, tak som ho pekne obišiel po lúke. Dlho som sa netešil, keďže nasledovali ďalšie zničené a zahatané úseky. Asi to bolo miesto (tzv. motorkárska dráha), pred ktorým ma miestni bikeri na tomto fóre varovali pre jeho aktuálnu neprejazdnosť. Tak som sa kúsok vrátil a do Kanašu nakoniec zjazdil po lúkach. Tu som aj pichol pneumatiku, ale tmel našťastie moje nové bezduše zalepil. Stačilo len dofúkať koleso a pokračoval som ďalej, ideálna premiéra tohto systému. V Kanaši som za kostolom odbočil na prvej odbočke doľava a ďalej pokračoval po asfaltke do lesa. Asfaltka potom končila a pokračovala ako nespevnená cesta popod stĺpy elektrického vedenia. Rázcestník Bodaš bolo vidieť už z diaľky a tam som sa napojil na záverečnú zelenú turistickú značku idúcu do Prešova, časť Šidlovec. Táto posledná časť mi pripomenula minuloročné leto pod Zoborom, kde bolo v lese tiež plno takýchto chodníkov a cestičiek. Možný alternatívny cieľ by bola cesta zo sedla Stráže žltou a zelenou turistickou značkou na Kapušiansky hrad, ale keďže som už tam bol, tak ma to až tak nelákalo, inak by to bola asi jasná voľba.

Nakoniec ma čakalo ešte niečo cez 30 km do Čierneho, ale keďže nefúkal protivietor ako deň predtým, tak mi tie kilometre odvaľovali celkom rýchlo. Som veľmi rád, že som prešiel ďalšie pekné slovenské pohorie a som zvedavý, kde ma najbližšie dovedú moje cesty. Nejaké tipy by aj boli a na tento rok sú v pláne minimálne Skorušinské vrchy, čo je tak trochu hanba, že doteraz som tam ešte nikdy nebol. A na záver pozerám, že som na Čergove nejako málo fotil. Čo už, bol som sám a lenivý stále vyťahovať foťák, aj tak by som sám mohol fotiť len výhľady, takže väčšina z toho mála fotiek je len z Minčola a jeho okolia.

Mapa a profil: http://www.cykloserver.cz/f/a3df151737/
Dĺžka: cca 53 km
Čistý čas: cca 5 h
Nastupané metre: 1779 m
report_problem Našiel si v texte chybu?
milos21 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Najťažšie stúpanie po cyklotrase na Slovensku?

Najťažšie stúpanie po cyklotrase na Slovensku?

Hodnotiť niečo ako „naj“ bude vždy subjektívne, ale k tomuto tvrdeniu máme pádne argumenty. Poďte sa presvedčiť, či nepreháňame a užiť si naplno jesennú atmosféru.
200 km na elektrobicykli bez dobíjania

200 km na elektrobicykli bez dobíjania

Hádam už odo dňa, kedy uzrel svetlo sveta prvý elektrický bicykel, je témou diskusií, či vôbec majú tieto bicykle existovať, či je jazda na nich bicyklovaním alebo podvádzaním.
Málo času na bike alebo moje krátke tatranské jazdy

Málo času na bike alebo moje krátke tatranské jazdy

Čo je krátky výjazd? Pre každého môže byť tento časový interval iný. Hodinka, dve. Kto je zvyknutý na dlhé jazdy, môže mu byť málo aj 4 hodiny v sedle. V mojom prípade je to všetko pod 3 hodiny.
keyboard_arrow_up