Test: Ja a tlsťoch Rock Machine - Avalanche 30

V jednom zo svojich predchádzajúcich článkov som písal niečo v zmysle: „Netreba hneď kupovať fatbike, aby si človek užil jazdenie v zime“. Túto zimu som si teda parádne užil aj na svojom klasickom špeciáli, ale v jej závere sa mi naskytla možnosť otestovať už spomínaný hit poslednej doby. Navyše vzhľadom na priebeh Veľkej noci mi to príde ako celkom aktuálna téma .

Zábava bola už samotné dodanie. Keďže počas dňa normálne pracujem ako väčšina, nechal som si ho poslať do práce, nech to mám jednoduchšie. Nejako som očakával takú normálnu, len o trochu širšiu škatuľu s bikom, ktorú hodím do auta. Zhodou náhod mi to ale doviezol kamarát neskôr večer priamo domov, čo bolo moje veľké šťastie, pretože tá škatuľa bola väčšia ako moja izba a fakt netuším, ako by som sa s tým dostal z práce . Ten bike bol jednoducho obrovský. Bol už v podstate zložený, stačilo len nasadiť pedále, sedlovku a sedlo. Mama a ani priateľka nechápali, čo to vlastne je a ani kam to zatiaľ doma dám...


Fatbike sa ku mne dostal už v čase neskorej zimy, kedy bolo snehu síce kopec, ale bolo potrebné za ním vyraziť trochu vyššie. S tým ale u nás v Žiline nemáme žiadny problém. Takže všetko som si pekne nastavil a bol veľmi zvedavý, ako to celé bude fungovať. Keďže všetky moje stroje, na ktorých jazdím sú športovo ladené ešte pred samotným výjazdom som sa zmieril s faktom úplne pohodového tempa, pretože inak by nemalo testovanie žiadny zmysel. Celková váha tejto mašiny bola totiž cca 16 kg a s tým určite žiadny rekord na Strave nevytvoríte .

Takto „nastavený“ som teda pomaly roztočil tie obrovské kolesá. Samozrejme začínam na asfalte, čo nie je práve ideálny povrch. Celkom pozor si dávam najmä pri zatáčaní, kedy má predné koleso tendenciu sa pod určitým uhlom a vplyvom svojej hmotnosti doslova „zlomiť“ do zákruty. Taktiež široké plášte dávajú pocit pri väčšom náklone akoby sa šli vyzuť za jazdy. Samozrejme toto všetko je spôsobené hlavne mojím nezvykom a postupne sa tento pocit stáva menej zreteľný. Pri šliapaní mi ani toľko nevadí celkovo širší stred, ale skôr malý priestor medzi mojou pätou a zadnou stavbou. Takže nesmiem ťahať na „káčera“ inak si budem do nej búchať. Čo je ale zrejmé a jasné od prvého okamihu je záujem okolia . Ľudia na mňa „čumia“ ako na zjavenie a hukot plášťov upozorní aj tých, ktorí sa dívajú iným smerom . Taktiež stojí za to výraz vodičov pri predbiehaní... neraz si aj pribrzdili. Takže, kto chce hlavne zaujať, nemusí viac ani čítať a môže ísť rovno do obchodu . Ďalej odkrajujem kilometre a približujem sa k horám. Vyhliadol som si dlhú Turskú dolinu, ktorá pokračuje až do cca 1300 m.n.m. a vedie pod vrchol Minčolu.


Je teda zaručené, že sneh bude postupne pribúdať. Ako stúpam dolinou postupne cítim, že je čoraz chladnejšie a mrholenie, ktoré ma sprevádza od začiatku prechádza do sneženia. Voda na ceste sa mení na kašu a kaša pomaly na normálny sneh. No konečne prostredie, pre ktoré je tento stroj primárne určený. Tam, kde by som na svojom biku už musel trochu rozmýšľať a voliť stopu nič neriešim. Vidím rampu, za ktorou sa kopec dvíha a ktorá tvorí akúsi hranicu. Presne hranica, po ktorú by som ešte prišiel a kde aj skončil. Teraz len upustím tlak v kolesách a idem ďalej. Kopec je síce strmý ale pokračujem ako ratrak stále vyššie. Každopádne zadarmo to určite nie je. Nechcem, aby to znelo akože machrujem, ale ak si chcete na tomto biku užiť “divokú“ prírodu a niekam sa aj dostať treba aspoň trochu lepšiu kondíciu. Predsa len váha a valivý odpor (navyše ak sa jedná o hlbší sneh) spravia svoje. V momente ako som sa dostal na sneh, tak pocit vyzúvajúcich sa gúm a čudného riadenia okamžite zmizol. To sa celkom hodí, pretože miestami musím dosť bojovať s hlbokými koľajami v snehu, ktoré tu vnikli po prejazde lesných mechanizmov. Ak má človek trochu techniku a cit tak na tomto tanku sa dá prebiť skutočne cez všetko možné . Kde koľaje nie sú také výrazné je to skutočne zážitok a radosť z jazdy v zasneženej prírode.


Sneh je ale dosť ťažký a stále pribúda, a tak aspoň pekne zisťujem, kde sú limity. Nakoniec na ne aj narazím a až pod Minčol nedôjdem. Nikdy predtým by ma ale nenapadlo, že sa môžem na biku dostať až tak ďaleko . Na cestu dole si radšej dávam sedlo nižšie, nech sa mi lepšie manévruje. Štyri palce vpredu aj vzadu pridajú celkom na istote, ale keď sa nechám až príliš uniesť, tak občas vyletím zo stopy a raz sa aj vyváľam. Pomaly opúšťam prirodzené prostredie a na asfalte už som opäť úplne mimo neho. Každopádne, keď sa vraciam cez dediny naspäť domov, ľudia opäť nechápu...

Môj spoločník

Sprievodcu do úvodu k fatbikom mi robil model od spoločnosti Rock Machine – Avalanche 30. Je to v podstate úplne základný model, ktorý veľmi dobre poslúži práve ako vstupná brána. Tak som ku tomu aj pristupoval - najmä k celkovej hmotnosti (16,2 kg), ktorá už je skutočne cítiť. Nedá sa ale očakávať, že model v tejto cenovej hladine bude pierko. Tento fakt sa dá kompenzovať asi najlepšie dobrou kondičkou a v stúpaniach si človek trošku viac zamaká. Celková geometria mi taktiež vyhovovala, keďže bola ladená viac do „športova“. Navyše po niekoľkých rokoch som sa tak opäť povozil na 26 palcovom biku aj keď s tým to veľa spoločného nemá .

Rám spolu s vidlicou tvoria teda solídny základ. Vidlica je samozrejme pevná a priznám sa, že dávať na tento druh biku odpruženú mi príde ako zbytočnosť. Ale ľudia neustále vymýšľajú a dokonca na webe som už videl aj celoodpružený variant .


Sprevodovanie je postavené na lacnejšom systéme 2x9 čo je v dnešnej dobe už trošku „oldschool“, ale na kvalitu radenia to nemá žiadny veľký vplyv. Je jasné, že radenie Shimano Acera a prehadzovačka Shimano SLX boli vyberané so zámerom udržať čo najnižšiu cenu, ale svoju prácu robia veľmi dobre a určite netvoria slabý článok. Keby som podobný stroj nebodaj niekedy vlastnil, tak ho postupne prerobím na systém s jednoprevodníkom, ale určite viac ladený do ľahka než môj súčasný 1x10 setup, ktorý používam. Tu je ťažký prevod naozaj zbytočný a presuny po asfalte sú iba nutné zlo.

O fatbikoch toho v podstate veľa neviem a tak môžem ťažko s niečím porovnávať. Najmä čo sa plášťov týka ale tie, ktoré boli osadené na tomto modeli neboli úplné „drapáky“. Mali skôr nižší vzor, ktorý sa ešte relatívne dobre odvaľoval (vzhľadom na celkovú šírku a hmotnosť). Každopádne som sa modlil, aby neprišiel žiadny defekt, pretože zhodenie plášťa určite nebude žiadna zábava. O následnom fúkaní ani nehovorím .


Ostatné komponenty ako sedlovka, sedlo a pod sú klasické OEM ale svoju úlohu plnia dobre. Dokonca ma milo prekvapilo sedlo, na ktoré som si nemusel nejako extra zvykať.

Výbava Avalanche 30

V podstate jedinú výhradu (vzhľadom na cenu) mám ale k brzdám. Mechanické kotúčovky na takýto kolos skutočne nestačia a bolo to aj cítiť. Neraz sa do práce na páke musel pridať aj druhý prst, čo posúva tento systém ešte do čias pred V-brake . Pri dnešnej cene kvalitných hydraulických bŕzd akými sú napr. Shimano SLX, mi šetrenie na tomto mieste nešlo do hlavy...


Tento nedostatok rieši vyšší model Rock Machine Avalanche 70, ktorý už ponúka o stupeň lepšiu výbavu a taktiež aj o kúsok lepšiu hmotnosť (15,8 kg). Jednoducho Avalanche 30 ide cestou čo najnižšej ceny, čo na úvod nemusí byť vôbec zlé, pretože komponenty sa dajú postupom času vymeniť – veď to každý správny cyklista pozná .

Je to iba hype?

Určite ste si tento rok všimli poriadny príliv marketingu zo všetkých strán na tému fatbike. Má to zmysel? Ak áno, tak pre koho vlastne? Nuž odpoveď opäť nie je taká jednoznačná, ale vďaka tejto skúsenosti som si mohol vytvoriť svoj vlastný názor. Určite poznáte matematické vyjadrenie ideálneho počtu bikov, ktoré by mal človek vlastniť. Je to „n+1“ kedy „n“ je počet bikov, ktoré už máte . Tieto stroje zmysel majú, ale podľa mňa hlavne v prostredí, pre ktoré boli vytvorené. Takže sneh alebo piesok -  vzhľadom na polohu Slovenska skôr to prvé . Na tvrdom podklade ma to veľmi neoslovilo, pretože osobne mám rád, keď jazda odsýpa a na veci, ktoré jazdím mi ideálne poslúži HT alebo Full. Do blata to tiež moc nebude pretože si neviem predstaviť, čo sa stane, ak sa tie kolesá obalia...

Tento bike si ale viem veľmi dobre predstaviť pre niekoho ako doplnok ku klasickému MTB. Veď dnes je už celkom bežné, že človek má 2 druhy, napr. cestný a horský. Ak je to človek, ktorý má rád výlety a dobrodružstvo, potom sa mu otvorí možnosť skutočne celoročného jazdenia mimo naše cesty. Taktiež to môže byť fajný spoločník na zimné prieskumy a objavovanie. O to viacej ak, bývate viac na severe medzi horami...

Samozrejme v dnešnej dobe sa dá postaviť fatbike, ktorý má pod 11 kg a tým sa potlačia mnohé nedostatky, o ktorých píšem vyššie. Ale to už je opäť o niečom inom. Pre mňa osobne tento druh zostane ako zábavná alternatíva ku klasike na zimu a určite si na ňom žiadny letný maratón nestrihnem. Ale zase kto vie, čo bude „trendy“ o pár rokov...

Viac informácii

Podrobnosti si môžete pozrieť na stránkach výrobcu: http://www.rockmachine.us/sk/kolekce/fat-bikes/avalanche-30.html

Plus

• Nízka cena €999.00
• Dobrý chod radenia Shimano Acera a prehadzovačky Shimano SLX
• Dezén plášťov
• Jazdné vlastnosti na snehu

Mínus

• Mechanické brzdy

PS: Bicyklom po Slovensku aj s fatbikom

Výborné fotky robí beal a v rámci jeho spolupráce s firmou Sloger, zabezpečujúcou import bikov Rock Machine pre Slovensko, mal aj on možnosť zajazdiť si na fatbiku Avalanche 30. Jeho ďalšie cesty si môžete pozrieť na Facebook: Bicyklom po Slovensku.