Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón - Návleky na kolená, ruky, hrubé vlnené ponožky, čiapka pod prilbu a môžem ísť

Na úvod si netreba hneď naložiť 120 km maratón na zobudenie zo zimného spánku. Práve preto sa už mojím zvykom stala účasť na maratóne vo Svätom Jure, ktorý svojím charakterom veľmi dobre plní účel spomínaného budíka. Takže sa opäť môžem po dlhšej dobe nahodiť do „závodného“ a začať ďalšiu maratónsku sezónu .

Na miesto prichádzame s Tomášom (Katko) niečo pred deviatou. Hneď vidno, že si toto podujatie aj tento rok zobrala pod krídla ŠKODA v rámci svojej ŠKODA BIKE OPEN TOUR a čaká tak na nás naozaj príjemné zázemie na úrovni. Už po ceste sme po očku sledovali teplomer, ktorý sa v Trenčíne zastavil na 7° C a ďalej nič . Do toho fúka ukážkový severák, takže je nám jasné, že ísť krátke/krátke asi nebude najmúdrejšie. Mnohí mali ale odlišný názor, čo mi skutočne nešlo do hlavy. Takže návleky na kolená, ruky, hrubé vlnené ponožky, čiapka pod prilbu a môžem sa ísť pomaly rozhýbať a postaviť na štart. Postupne sa to všetko zbieha, staré známe tváre, zopár nových, no proste klasika na úvod sezóny . Ale musím sa priznať, že mi táto atmosféra už chýbala.


Odštartovať nás prišiel Peter Velits, ktorý sa akurát zotavuje po operácii. Čo mi hneď prebehlo hlavou, keď stál kúsok vedľa mňa je skutočnosť, že v televízii vyzerá byť ďaleko väčší . Watty na kilogram je jasný cieľ...

Štart

Počas čakania som si ešte raz skontroloval či mám utiahnuté všetky osky - predsa len prvý pretek... O chvíľu Peťo vystrelil a bolo odštartované. Čaká na nás teda 70 km a 2000 výškových metrov po rýchlych cestičkách a chodníčkoch v Mekke Bratislavských bikerov . Ako inak sa cesta hneď poriadne dvíha medzi vinicami čo malo za následok ten známy pocit v oblasti stehien, ale taktiež pekne potrhané štartové pole. Začali sa vytvárať rôzne skupinky, čo bolo vzhľadom na vietor naozaj výhodné. Poučený z minulého roku sa snažím hlavne to úplne neprepáliť, ale tým pádom mi zase utekajú rýchlejšie vláčiky. Mal som pocit, akoby sa všetci naokolo práve vrátili z kempu na Malorke . Tieto rýchle začiatky sezónu mi veru nikdy nejdú...


Trať oproti minulému roku bola výrazne zmenená, najmä teda prvá polovica vrátane úvodného kopca. Charakter ale zostal v podstate rovnaký, teda všetko pekne rýchle bez prudkých výšlapov. Vďaka tomu sa tu dá hákovať jedna radosť. Škoda, že som ale akosi zostal sám aj keď stále mám na dohľad kopec jazdcov - problém je sa ku nim dostať bližšie .


Zjazdy sú taktiež poriadne rýchle a musím priznať, že som si chvíľu musel zvykať a moc mi v nich nešlo. Ale čím ďalej to už bolo lepšie a po čase zdvihy pracovali naplno. Najmä v tom rýchlom zjazde po makadame, kde sa veru pekne „rúbalo“. Medzitým už stúpam do najdlhšieho kopca cez Medvedie údolie, ktorý má na Bratislavské pomery celkom pekné prevýšenie 400 m. V ňom je situovaný aj prvý bufet, ale všetkého mám dostatok. V závere kopca už spoznávam známe miesta z minulých rokov a pripájam sa na tradičné serpentíny vedúce na hrebeň. Pri jazde po pekných singloch si opäť trochu zvykám a cítim, že aj tu mi ešte chýba tá „vyjazdenosť“ zo záveru sezóny - som sa tuším akosi moc vozil po ceste v jej úvode . Ale to vôbec neznamená, že si jazdu po parádnych chodníčkoch neužívam, práve naopak. Všetko je parádne tvrdé a vďaka miernemu dažďu z minulého dňa sa aspoň toľko nepráši. V podstate úplný ideál. Teda až na tú kosu. V lesíkoch to bolo ešte o trochu horšie, čo som cítil najmä na rukách pri snahe o manipuláciu s jedlom (tiež som si ja puk mohol vziať teplejšie rukavičky). Neznášam totiž ten spomalený pocit...



Na Bielom Kríži je tradične ďalší bufet a po ňom sa v podstate otáčame smerom naspať. O tom dá vedieť okamžite ľadový vietor a miestami mám pocit, že skôr cúvam. Pri tom si spomeniem ako niekto ide v krátkom (a že ich nebolo málo). Možno o pár rokov budú pri pive hovoriť frázy typu: „športom k trvalej invalidite“ a pod... Ale to už som zase niekde inde . Ani sa nenazdám a končím prvý okruh. A okamžite začína tradičné Svätojurské Need for Speed, teda kľučkovanie medzi pomalšími bikermi z kratšej trasy. Opäť ako nejaké déj? vu je tento jav nasledovaný večernou diskusiou na fóre o tom, ktože to vlastne má prednosť a pod... Ja osobne som žiadny výrazný problém nemal a musím sa poďakovať všetkým, ktorí mi uvoľnili stopu, keď sa dalo. Na druhej strane pri takom počte ľudí s rôznou výkonnosťou sa vždy udeje nejaký menší alebo väčší konflikt...


Aj druhé kolo sa mi ide celkom dobre, nechytá ma žiadna kríza ani nič podobné. Medvedia údolie si dávam pekne v tempe ale v závere sa na mňa dotiahne jeden jazdec z dlhej, s ktorým sa takto hore – dole naťahujem ešte hodnú chvíľu. Viac menej až po odbočku, ktorá nás odkláňa od okruhu späť do Svätého Jura. V dlhom zjazde si už spomínam na čo všetko slúži ten full a už som opäť sám. Inak celkovo mi táto trať prišla veľmi vhodná pre celoodpružený bike, pretože na tých hrboľatých zvážniciach som mohol pekne zostať sedieť a šliapať bez pocitu, že ma niekto chce vykopnúť so sedla . To ale ešte nebol koniec, pretože nasleduje čerešnička v podobe záverečného kopca, ktorý je tuším z roka na rok dlhší. Je to taký 2 km dlhý nekonečný príbeh, ktorý sa vie vzhľadom na fakt, že je na trase úplne posledný pekne zajedať. V závere sa mi paradoxne ide asi najlepšie a ešte si tu dorazím jedného z dlhej, ktorý mi následne robí spoločnosť za kolesom až do cieľa vrátane úsekov v krásnom protivetre. Bol to ale gentleman a na páske ma neošpurtoval, čo sa cení...

Video

Výsledky

Takže nakoniec mi tento úvodný „šprint“ sezóny trval 3:26 hod. Nuž nastal asi čas prestať sa už len tak voziť po ceste a vyraziť do kopcov . Zvíťazil asi najväčší „dríč“ medzi bikermi - Karel Hartl v čase 3:05 hod. a medzi ženami Michaela Maláriková za 3:45 hod. Kompletné výsledky.

Mne ani Tomášovi sa v tej kose do sprchy moc nechce, ale v podstate až na pár fŕkancov ani nie sme moc špinaví. Ako sa hovorí, správny chlap predsa musí aspoň trochu smrdieť . To už sa všetko postupne zhŕklo v priestoroch štadióna, kde je myslím skutočne podarené zázemie. Výborné kuriatko s ryžou na záver už len tak zahučalo...

Opäť výborná akcia

Svätý Jur sa tak opäť ukázal ako výborné podujatie a je vidieť, že organizátor sa každým rokom snaží posunúť úroveň o čosi vyššie. A zatiaľ sa mu tento nastolený trend darí udržiavať, takže ja osobne určite prídem veľmi rád aj o rok na už tradičný maratónsky úvod sezóny...

Fotogalérie

http://www.mtbiker.sk/clanky/7619/fotogaleria-skoda-svatojursky-mtb-maraton-vydareny-uvod-do-sezony.html

http://www.mtbiker.sk/clanky/7611/fotogaleria-skoda-svatojursky-mtb-maraton-1001-fotografii.html