Reportáž: Author Šela Marathon 2015 - Kolega nechápe, prečo zrazu zastavujem, ale z môjho výrazu tváre hneď pochopí

Reportáž: Author Šela Marathon 2015 - Kolega nechápe, prečo zrazu zastavujem, ale z môjho výrazu tváre hneď pochopí

Atraktívne miesta plné divákov, poriadna konkurencia, krásne traily, krátke kopce, dlhšie, zvážnice a jedinečný finiš. Jednoducho top akcia.

S mesiacom máj sa spája veľa rôznych tradícií, ale je určite jedna, ktorú si žiadny súťaživý biker nemôže nechať ujsť. Samozrejme mám na mysli Author Šela maratón a okolie hradu Helfštýn, ktorý vytvára jedinečné kulisy pre tento pretek. Veď kde inde ako tu, zažijete finish na nádvorí plnom ľudí, ktorí vám umožnia dostať z tela aj posledné zvyšky síl...

Na veľkú lúku pod hradom Helfštýn prichádzam ráno so svojím kolegom z práce, Mirom. Trošku mokro a chladnejšie počasie nám ale vôbec nevadí, keďže minulý rok sme tuším jazdili pri teplotách okolo nuly. Navyše všetko sa má po obede zlepšovať, takže v podstate skoro ideál... Natiahnem návleky na kolená a ruky a môžem vyraziť smer Lipník nad Bečvou, kde je tradične situovaný štart priamo v centre. Spolu s Katkom, ktorý tu je už od včera sa stretávame na štarte prvej vlny.



Prvá vlna sa tu vždy celkom hodí pretože cca 500 ľudí na štarte je už iná káva. Taktiež štartové pole je na pohľad „nadupané“, ale kto už bol na nejakom preteku v ČR tak mu určite nemusím nič vysvetľovať. Navyše tento rok je pretek zaradený aj do Slovenskej XCM série a tuším som začul ako spíker hovorí o počte 112 účastníkov zo Slovenska. Samozrejme myslím dokopy na všetkých troch tratiach. Na nás čaká tá maratónska s dĺžkou 93 km a prevýšením  2300m.



O 9:00 sa prvá vlna dáva do pohybu a začína mojich 10 min strachu pri prejazde mestom. Hlavne ten kruháč po štarte, kde občas aj niekto ľahne. Nakoniec šlo všetko hladko ale ako vždy som sa precedil o čosi viac dozadu, keďže sa neviem tlačiť... Ešte tradičný „špunt“ pred nájazdom do terénu a začína parádny maratón. Presnejšie povedaná prvá polovica, ktorá je z veľkej časti tvorená singletrackmi a kratšími stúpaniami. Slovné spojenie maratónske XC je asi to najpresnejšie.



Tento rok idem skúsiť stratégiu trošku rýchlejšieho začiatku nech sa v tých singláčoch „nezaseknem“. Aj tak sa ale v „ťažších“ miestach musí trochu čakať. Nechcem machrovať, keďže nie som žiadny Fili Polc, ale miestami ma fakt štve, že aj v jednoduchej 180 stupňovej točke niekto nevie, čo má robiť a hneď je flow fuč . Ako inak do kopca sa ide naplno a každé prekročenie vlastného limitu sa pekne hromadí na neskôr...

Blíži sa prvý prejazd cez hrad a taktiež tzv. výjazdová prémia - prudký výšlap plný klzkých kameňov, ktorý keď dáte v sedle máte odmenu v podobe pekného balenia piva.



Každý rok ju skúšam, ale až teraz mi to konečne vyšlo. Problém je skôr načasovať si výjazd tak, aby tam nikto nezavadzal, čo pri tom množstve ľudí nie je vôbec ľahké. No a samozrejme si treba udržať nejakú rýchlosť a pekne točiť do kruhu nech je koleso v stálom zábere... Po tomto spestrení už prechádzam cez nádvorie hradu a hradby. Skutočne originálne pasáže, ktoré zažijete asi jedine tu. S Lacom Lipeckým vytvoríme taký malý tandem a pokračujeme v motanici po miestnych lesíkoch. Miestami je sucho, miestami je blato, miestami oboje naraz. Tým chcem povedať, že sa mi to skutočne páčil a človek sa ani na chvíľu nenudí. Na druhej strane sa neustále mení aj tempo, za každou zákrutou treba do toho dupať, aby sa človek neprecedil o kus dozadu. No a samozrejme ako náhle je nejaký kúsok po zvážnici, tak sa hákuje jedna radosť . V dlhšom výjazde mi Laco aj s ostatnými trochu odskočí, ale stále ich mám na očiach. Séria nádherných trailov a v podstate prvá polovica trate postupne končí pri autoservise Pony-auto, kde je tradične veľký bufet.



Beriem si len plný bidon a nejaké kúsky banánov. Svojich parťákov z prevej časti mám asi 100m pred sebou, ale keď zafúka je mi hneď jasné, že toto si len tak nedocvaknem. Nasleduje totiž asi 10 km dlhý prejazd Moravskej brány, čo je len krajší názov pre hnusnú rovinu a nekonečné polia. Spestrením je prejazd popod historický tunel v Slavíči aj s peknou diváckou kulisou. Polia ale pokračujú, vietor fúka a ja cítim, že to vôbec nejde. Nie je nič horšie, ako plaziť sa v protivetre po rovine. Ešte väčší údel pre moje ego je moment, keď ma dobehnú ďalší a ja sa im ani nedokážem udržať v háku. To človeka fakt nakopne .


Imroman a Katko



Takže sa tam plácam a očami sa ťahám ku kopcom naproti. Dobieha ma ďalšia dvojička, ktorých sa už chytím a takto „zbabelo“ bez jediného pretočenia sa za nimi vyveziem. Žiadny oddych sa ale nekoná a nasleduje séria nekonečných a tiahlych stúpaní po zvážniciach. Je to akýsi zrkadlový obraz prvej časti a kto má rád drinu s pohľadom upreným na predstavec, musí byť vo svojom živle. Na ďalšom bufete v Uhřínove si trochu oklepnem a nechávam si namazať reťaz. Ten suchý zvuk mi už liezol pekne na nervy .

Postupne sa opäť dostávam aspoň do nejakého tempa a blížim sa k veľmi „populárnemu“ úseku s názvom Peklo - čo je v podstate taký asfaltový, cca 3 km dlhý uťahovák. Začína to nevinne a čím ďalej viac naberá na sklone. Naopak krátky technický zjazdík je pekné osvieženie, ale to už opäť brúsim asfalt do kopca k poslednému bufetu. Po ňom sa trať konečne točí smerom k hradu. Sem-tam aj niekoho obehnem, čo je celkom fajn pre morálku . Trošku mi ju ale pokazí náznak kŕča do stehna, ktorý sa mi našťastie ešte podarí „rozchodiť“. Dnes fakt nie je môj deň... Konečne sa vymotám z lesa a mierim po cestách k hradu. Beriem si zo sebou aj jedného kolegu, ale ten sa už dopredu ospravedlňuje, že nemá ani trochu sily a chuti na striedanie po rovine. Tradične na dlhom úseku popri rieke dávam posledný gél potrebný na zdolanie hradu, ktorý ako iste viete, leží vždy na kopci . Začína teda stúpanie a... a mne vystrelí parádny kŕč z vnútornej strany stehna. Kolega nechápe prečo zrazu zastavujem, ale z môjho výrazu tváre hneď pochopí . Presne teraz mi hlavou prebehla myšlienka na jedného môjho kamaráta, ktorému sa kedysi presne na tomto mieste stalo to isté a ostal pod hradom 20 min sedieť v tráve.



Takže chvíľu len tak kukám a potom ma napadne, že v stoji by to možno šlo. Aj ide ale dávať všetky náročné úseky týmto štýlom je skutočne poriadna fuška. Myslím, že určite nie som jediný, komu v tejto chvíli najviac pomohli všetci tí ľudia popri trati. Jednoducho tento každoročný dojazd je ten najkrajší v celom kalendári...


https://www.strava.com/activities/296758709

No pohľad na výsledkovú tabulu v cieli a čas 4:51 ma vôbec neteší, strata na víťaza 1 hod je trochu väčšia ako som pôvodne plánoval. Ale pre mňa už klasika lebo každý jeden rok sa tu vždy trápim a aj tak sem stále chodím . Víťazom sa nakoniec stal Filip Adel v čase 3:51 a medzi ženami zvíťazila Pavlína Šulcová. Na kratšej 50 km trati sa tešil z víťazstva môj kamarát Tomáš Višnovský zo Žiliny.

Video: Trasa 49km




Aj keď to z mojich predošlých riadkov znie akoby som si jazdu moc neužil, ale práve opak je pravdou. Dobre sa potrápiť je tiež občas potrebné a takto má podľa mňa vyzerať poriadny pretek. Atraktívne miesta plné divákov, poriadna konkurencia, krásne traily, krátke kopce, dlhšie, zvážnice no a jedinečný finish, ktorý z vás dostane aj tie úplne posledné zvyšky síl. Navyše Šela nie je len o jednom preteku - bohatý program sa začína už od piatka koncertom na hrade a pokračuje počas celého víkendu, takže prípadný sprievod si tiež nájde niečo pre seba... Jednoducho top akcia.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Author Šela maratón

calendar_today 02.05.2015
format_list_numbered 1. kolo - Intersport Marathon Serie
format_list_numbered 2. kolo - Slovak XCM Tour
label MTB - maratón
place Lipník nad Bečvou (Česká republika)

Páči sa ti tento článok? thumb_up26thumb_down comments 13 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Blinduro je celkom zaujímavý koncept, kedy jazdec dopredu nevie, kadiaľ vlastne pôjde, alebo koľko presne kilometrov a výškových metrov ho čaká.
Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
keyboard_arrow_up