Reportáž: Moje víťazstvo na Slovakia ringu: 923,5km za 24 hodín na bicykli

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou... Non-stop, bez jedinej zastávky, v obrovskom tempe a hlavne teple, aj taká bola z môjho pohľadu druhá edícia 24 hodinových pretekov na motoristickom okruhu pri Orechovej Potôni. Pretierate si oči či čítate dobre? Áno, 923,5 kilometra za 24 hodín na bicykli.

Cyklistika je momentálne počas prebiehajúcej Tour de France v kurze a tak si prečítajte reportáž z preteku Slovakia Ring 24h cycling race tak trochu atypicky, očami prvého v kategórii jednotlivcov .

Po prvom, pre mňa úspešnom ročníku keď som si stanovil svoje vtedajšie maximum na 781,7 kilometra som sa tešil aj na druhý ročník. Plný očakávaní po viac ako 400 hodinách tvrdého cieleného tréningu som sa opäť postavil na štart. Mal som stanovený jasný cieľ, v prípade dobrej kondície, nulových zdravotných a technických problémov siahnuť na osobné maximum, prekonať 800 kilometrov. Vedel som, že to nie je nemožné, zašlo to však oveľa ďalej. Pred štartom vtipkujem, že by som mohol skončiť aspoň lepšie ako druhý

Deň D, 2. júl, letopočet 2015

S maminou a bráchom vydávame krátko po ôsmej z domu – smer Slovakia ring, ledva dokážeme zatvoriť zadné dvere, auto je preplnené. Napriek tej najpriaznivejšej predpovedi počasia, keď meteorológovia nehlásia ani jedinú kvapku dažďa si beriem skutočne celý arzenál vecí, náradia, náhradného oblečenia...Keby niečo.

Na okruh prichádzame tesne po desiatej hodine, máme kopec času, no mne sa to zdá neskoro, chcem predsa postíhať toľko vecí. Rýchlo sa idem zaregistrovať, popri tom si stíham všímať celú tú výkladnú skriňu krásnych bicyklov a zvuk karbónových kolies rozohrievajúcich sa borcov. Opäť tak toto motoristické miesto dýcha v priestoroch boxov netradične cyklistickou atmosférou. Stretávam množstvo priateľov z rôznych kútov našej malej krajiny a to už prichádza aj môj tréningový parťák Maťo, ktorý sa tiež dobrovoľne rozhodol podstúpiť toto šialenstvo ako jednotlivec Pár dní dozadu sa mu pokazila pumpa a keďže pozná moju zábudlivosť, tretí deň mi neustále opakuje: „Nezabudni pumpu!“ Po jeho príchode mu satiricky oznamujem, sorry, tú pumpu som zabudol, ale veď snáď nafúkaš, nie??? Tak sme teda „nafúkali“, čipy pripravené, opaľovací krém zaváňa ako na Baške Vode, teplota presahuje 30°C ako v Hurghade – bude to zábava!!!

Pre-race, alebo skôr pre-motivovaný? Zhrozený výraz ako keby mi tam prepli rádio Devín!


(Vivafoto - všetky foto TU)

Princíp preteku je veľmi jednoduchý. Krúženie po 5,9 kilometrovom okruhu čo najdlhšie, najviac, koľko len vládzete, tzv. do zahmlenia Viacčlenné tímy fungujú samozrejme formou štafety a tak ide na okruhu vždy len jeden z nich. Na štart sa postavilo až 89 tímov, dohromady 357 pretekárov nielen zo Slovenska, ale aj Česka, Maďarska, Poľska, Ruska či Rakúska. Súťažiaci si zmerali sily vo viacerých kategóriách /jednotlivci, dvojčlenné, štvorčlenné, šesť a osemčlenné tímy, ďalej zmiešané tímy a dokonca aj handbikeri/

Štart na pravé poludnie v štýle Le Mans je to najvhodnejšie pre vaše plastové kufre a tretry s karbónovou podrážkou – Ideme na to! Výstrel z pištole a bum, prvé kolo priemerná rýchlosť cez 46kmh – výhodou oproti minulému roku je, že som to čakal a bol som na to nedobrovoľne pripravený.


(Vivafoto)

Víťaz kategórie jednotlivcov z dvoch minulých ročníkov Maťo je tento rok obetavo môj pomocník a spolu s ďalším tímovým kolegom Lukášom sa počas celého preteku starajú o môj pitný režim. Len akosi, ich nikde nevidím Až po zhruba siedmich kolách ich zbadám, chalani uliali štart, stáva sa Prvé hodiny preteku absolvujem na konci hlavnej skupiny spolu s Andrejom, členom štvorčlenného tímu Bike team 500. Rozprávame sa medzi sebou akoby sa ani nešlo štyridsiatkou. Andrejovi musím osobitne poďakovať, za svoj tím najazdil 380 kilometrov a vždy keď bol na trati, jazdil som s ním, alebo priamo za ním. Aj to je dôležité na trati tohto typu, mať pred sebou niekoho, o kom viete, že nezazmätkuje, nespraví „dieru“ a má to pod kontrolou – no a ako bonus, sem-tam trepne nejakú blbovinu!!!


(Vivafoto)


(Vivafoto)

Cieľové rovinky sa vždy špurtujú ako na eRjednotke, alebo vlastne aj eFjednotke. Nepoznám ani dôvod, a tak si ho domýšľam, buď sa niektoré indivíduá snažia o najrýchlejšie kolo (ktoré nakoniec ukoristil Róbert Nagy z CK Koloseo – 46,37km/h), alebo ide len o striedanie štafetárov, ktoré im chcú jazdci na trati takouto rýchlosťou sťažiť. V podstate je to jedno, niekedy tam vzadu na konci skupiny visím ako Juraj J – známy to rodák!


(Vivafoto)

Taktika je jasná, držať sa čo najdlhšie v hlavnej skupine „IC Kriváň Bratislava-Košice“. Vystúpiť z tohto vlaku by znamenalo boriť sa sám so slimačím tempom a tak to v pelotóne skúšam udržať čo najdlhšie. Aj keď v súvislosti s budúcimi ročníkmi je netaktické priznať krízy, mal som ich veľa, viac, ako špicov na kolesách, ale najväčšia bola okolo dvestého kilometra. Pravdupovediac nezvyknem zajazdiť 200 km pod 5 hodín a tak sa s tým aj telo ťažšie vyrovnáva. Rýchlo dopĺňam energiu a dúfam, že bude lepšie.


(Vivafoto)


(Vivafoto)

Okolo šiestej hodiny večer, zhodou okolností aj šiestej hodiny preteku som začul zozadu pelotónu: „Nejaký Čech tu je ako jednotlivec stále, ide to celé.“ Celkom ma toto národnostné prekrstenie pobaví a v čase, keď už každý jednotlivec bol minimálne raz v boxoch, alebo mal už jedno kolo stratu, ja sa stále držím a idem „fullku“. Po ďalšom príchode Andreja na trať mi kričí zaujímavú vetu: „Ty si si už aj zvykol!“ A fakt, má pravdu, úplne som si zvykol, dostávam sa do pohody fyzickej, psychickej... stále BEZ pauzy.


(Michal Petrovič - Facebook)

O polnoci v polovici preteku sa pozerám na hrozivé údaje na tachometer: dlhočizných 480,6 kilometra – šialený priemer 40,1 km/h a desivý priemerný tep 156 úderov za minútu. Preklikávam to radšej ďalej, nechcem to vidieť


(Vivafoto)

Noc je síce pokojná, ale tempo skupiny stále vysoké – niekedy až tak, že nie je priestor sa ani najesť, neustále jemne do kopca, potom z kopca, zatáčky v ktorých treba byť ostražitý, za nimi sa takmer vždy špurtuje – je to náročné a hlavne, nie som najčerstvejší. Vákuum nevýrazných hodín, keď sa nič nedeje, iba tupo sledujem koleso jazdca pred sebou sa striedajú s tými, keď nastúpia na trať kamaráti a z času na čas aj zavtipkujeme. Veď cyklistika je srdcovka, záľuba a tak sa ňou snažím zabávať Aj keď sú aj kolá, keď sa nezmôžem absolútne na nič, ani na jediné slovko, ani akýkoľvek iný pohyb navyše, len šliapem, šliapem... Snažím sa nesledovať tabuľu Time to go, čísla na nej sú iritujúce!!!

Mimoriadne teplá noc /odhadom 20°C/ mi vyhovuje, nepotrebujem zastaviť a obliekať sa a tak pri východe slnka po 17 hodinách bicyklujem stále bez jedinej pauzy! Brat mi pri prejazde cieľom ukazuje, že môj náskok na druhého je už cez šesť kôl a vyzerá byť vo vytržení.


(Vivafoto)

Niekedy to prísť musí, je to tu, moja predikcia sa napĺňa a viacčlenné tímy zobrali opraty preteku do vlastných rúk a tak im už reálne začalo hroziť, že dopadnú lepšie ako ja .

9:00 ráno, po 21 hodinách v sedle si teda asi chalani z viacčlenných tímov začali zavadzať a tak si začali nastupovať hlava-nehlava, ja už na to nemám a tak odpadám zo skupiny. Respektíve náskok už mám obrovský a vidím, že ostatní jednotlivci už tiež nedržia tempo hlavnej skupiny a tak to potrebujem len nejako dôjsť. Zvýšenie tempa roztrhá skupinu na franforce a tak krúžia po okruhu skutočne malé skupinky.


(Vivafoto)


(Vivafoto)


(Vivafoto)

Vytvoríme skupinu so strieborným jednotlivcom Robom Kommendom a nakoniec bronzovým Romanom „Citrónom“ Vagnerom a pomaly hodnotíme naše vystúpenia. Borci vôbec nemusia plakať nad rozliatym jonťákom, práve naopak, stanovili si poriadne vysokú latku osobného maxima. Medzi nami nie je žiadna rivalita, v prvom rade bol každý najväčší súper pre seba! A presne o tom bolo – prekonať sám seba. Všetci sme to zobrali športovo a priateľsky a Robo aj Citrón mi ku koncu dokonca ťahajú špicu, ďakujem vám Chalani uznali, že okrem môjho výkonu bolo najnáročnejšie prekonať môj metabolizmus a močové ústrojenstvo Až okolo desiatej hodiny po 22 hodinách preteku cítim náznak vykonať malú potrebu, ale chcem to celé dokončiť bez jedinej zastávky! Aj brat mi o pol jedenástej pri prechode cieľovou rovinkou kričí, že mám ďalšie kolo zastaviť a prejsť do plážového režimu, ale ja som tak trochu tvrdohlavý!


(Vivafoto)


(Michal Petrovič)

Posledné kolá absolvujem s tímovými kolegami, oblečiem si tímový dres Boneshakers Cycling Team a najväčší hajlajt je pre mňa prechod cieľovou páskou!


(Vivafoto)

Dal som to! Už nemusím točiť, zvalím sa na zem a som neskutočne šťastný čo sa mi podarilo. Až neskôr si uvedomujem, že žiadny Slovák nedal za 24 hodín viac kilometrov na bicykli, nikdy... je to famózny pocit!


(Michal Petrovič)
Môj oficiálny rezultát 923,52 kilometra počas najdlhších 24 hodín môjho života, 156 odjazdených kôl. Dojatie, radosť, splnený sen... práve vtedy sa mi premietol film celého môjho tréningového snaženia...


Celkové poradie na tomto odkaze.

Chcem sa poďakovať mamine a bratovi za pomoc počas celej sezóny, celej rodine, tímovým kolegom Maťovi a Lukášovi bez ktorých by som to nikdy nedal, všetkým kamarátom a známym ktorý ma podporovali a verili, že to zvládnem. Veľké ďakujem

Aj keď som v cieli dosť mimo realitu, všetci mi gratulujú, potľapkávajú ma po pleci, sú to neopísateľné pocity. Gratulujem všetkým víťazom svojich kategórií a veľký obdiv zasielam aj do tábora handbikerov! Aj keď som si logicky nestíhal všímať boje na popredných priečkach, celkový triumf zaknihoval tím PRO CYCLING.sk Dexter, keď sa ich počet kilometrov zastavil na čísle 953,12

Pohár za prvenstvo a medaile pre Majstra Slovenska v ultramaratónskej 24 hod. cyklistike nám odovzdáva prezident Slovenského Zväzu Cyklistiky, pán Privara. Po ceremoniáli to máme namierené priamo domov, cesta autom v 32°C je asi najnáročnejší bod dvojdňového programu.


Celkoví víťazi


(Vivafoto)

Zhrnutie z aplikácie Strava: https://www.strava.com/activities/338340280


Vraj samochvála smrdí, napriek tomu som sa rozhodol podeliť sa s vami o tieto víťazné pocity a vlastne som tak trochu aj musel, keďže som to už pred polrokom sľúbil redakcii portálu MTBiker.sk Opäť to bol skvelé cyklistické podujatie na jednotku, gratulujem všetkým zúčastneným za predvedené výkony a ja len dodávam, o rok som tu znova, ako angína!