Tip na výlet: Javorníky - Miesto, kde stretnete dobrých ľudí

V minulej časti reportáže z výletu z Brna po hranici s Českom až domov na Kysuce, bolo neznesiteľné teplo a problém s tým, kde budeme spať. Z hraničného hrebeňa sme sa teda pustili dole do doliny smerom na Brumov-Bylnice. Nato že sme nemali, kde prespať, sme zachovali kľud a nakoniec všetko dopadlo veľmi dobre.

Pri prvých domoch v Nedašovej Lhote sa obzerám koho sa spýtam na ubytovanie a zrazu počujem cinknutie kovu o kov od traktora, ktorý je zaparkovaný vedľa cesty, kričím na kamaráta, aby zastavil že tu niekto je a idem sa spýtať na ubytko. Od traktora sa len ozval nejaký hlas: "Co se chcete zeptat hoši?" Ani neviem, kde sa mám pozerať lebo dotyčný je schovaný pod traktorom, ktorý opravuje. Po chvíli vylieza spod traktora a chvíľu nám spomína nejaký ranč a dokonca tam volá, ale potom nás oboch zarazila otázka, či by sme nechceli prespať u neho doma, že jemu by to nevadilo, jeho žene tiež nie a miesta majú dosť. Ale dlho nás presviedčať nemusel, jeho milá žena nám ukázala našu veľkú peknú podkrovnú izbu a zobrala nás do kuchyne, aby nás nakŕmila gulášom. Potom prišiel pán domáci a vytiahol domácu slivovicu, pri ktorej sa zhovárame až do polnoci. Dokonalý večer. Raňajkujeme samé špeciality ako jaternice, prejt, škvarky a podobne, pretože pred pár dňami mali zabíjačku. Ani neviem, ako by sa mu dalo za to všetko poďakovať a z rozprávania večer sme vedeli, že peniaze by od nás aj tak nezobral. Tak len ďakujeme lúčime sa a odchádzame.


Večer a aj druhý deň neprestávame obaja byť šokovaný tým, čo sa stalo a že vôbec ešte takí dobrí ľudia existujú. Sám neviem, ako by som sa zachoval ja v takejto situácii a v dnešnej dobe si u seba doma ubytovať dvoch úplne cudzích ľudí a zadarmo. Paradoxom je, že v prvom článku som spomínal traktoristu, ktorý ma vyháňal z lesa a teraz nás iný traktorista ubytuje u seba doma a uhostí nás ako kráľov.


Vyrážame neskoro ráno a už je vonku horúco takže sa nám ide dosť ťažko. Obaja trpíme až po vrch Končitá odkiaľ už bol prvý zjazd dňa do Střelnej.

V dedine trošku blúdime lebo značka vedie inak, ako je zakreslená na mape a prichádzame k turistickej zvonici. Nič podobné som ešte nikde nevidel, hocikto si tu môže prísť a zazvoniť si. Zvuk sa ozýva po celej doline rovnako hlasno ako keď zvonia veľké kostolné zvony. Uvažujem či to miestnym aj nevadí, ale asi tu veľa turistov nechodí. Je to ale škoda, lebo je tu krásny výhľad do doliny.


Od zvonice sa cesta drží menšieho hrebeňa, ale potom zase klesá do Francovej Lhoty. Držíme sa červenej značky, pretože priamo po hranici značená trasa v týchto miestach chýba. Teplota tu už stúpa na pekných 40 stupňov. Keď pozerám do mapy, chce sa mi plakať, lebo vidím stúpanie po rozpálenom asfalte do obce Pulčín.


Po asi minúte čo sme vyrazili počujem ísť za nami traktor. Ihneď kričím na kamaráta, aby pridal a chytil sa za vlečku so senom, ale jemu sa to buď nepodarilo, alebo ma nepočul, prípadne si to chce vyšliapať sám. Ja som sa ho ale chytil a nechal sa ťahať až hore.


Po pol hodine čakania na chudáka kolegu sme spoločne prišli do Pulčína a dávame si výdatný obed. Malá obec je známa hlavne kvôli pieskovcovým skalám.


Niekedy v 15. storočí bol na vrchole aj skalný hrad, ale teraz po ňom už niet ani stopy. Z hradiska do obce je po červenej značke pekný dosť strmý a technický zjazd. My ho ale ideme v opačnom smere, takže tlačíme.


Značka sa krúti pomedzi skaly až na hrebeň, ktorý vedie vlastne až ku mne domov do Čadce a ja sa začínam tešiť. Stačí mi prísť po Veľký Javorník a ďalej to už mám prejdené v opačnom smere z domu. Nepomýľte si Javorník s Javorinou, ktorá bola na začiatku trasy.


Hrebeň to je ale prekrásny, stále len singel lesom takže s neznesiteľným teplom, ktoré je v tento deň nemáme až taký problém. Problém ale máme s muchami, ktoré nás otravujú viac ako zvyčajne. Po singloch hore dole ideme až po Makytu.


Je to naozaj nepríjemný kopec, ktorý je potrebné vytlačiť. Hore je altánok s návštevnou knihou a aj sa tu spájame s hranicou. Z návštevnej knihy sme sa dozvedeli, že pre muchy sme neboli atraktívny iba my dvaja ale aj miestni valasi.


Máme aj problém s vodou a na chatu je to ešte ďaleko. Skúšame hľadať studničku, ktorá je zakreslená v mape medzi Makytou a Papajským sedlom, ale márne. Derieme sa porastom s mobilom v ruke, ktorý mi hovorí, že som 3 metre od prameňa, ale nikde nič. Mimochodom zjazdy z Makyty do Papajského sedla sú miestami dosť divoké. V sedle sme ešte vyžobrali glg vody od neznámeho bajkera idúceho opačným smerom, ďakujeme...


Krkostěna za sedlom je verná svojmu názvu a vysáva z nás posledné zvyšky vody, ale aspoň sa blížime k vysnívanej kofole na Kohútku. Nie že by som ju uprednostňoval pred pivom, ale v tomto teple by som sa po jednom ďalej nepohol.


Na Kohútke sme konečne doplnili tekutiny a zároveň sa lúčim s kamarátom, bez ktorého by som to neprešiel. On musí ísť na vlak do Hrozenkova lebo inak by sa v ten deň domov do Přerova nedostal. Ja už mám len kúsok po Veľký Javorník a pokračujem ďalej na Portáš. Stretávam tu partiu deciek, ktoré sa tu vozia na elektrických Segwayoch.

Pri hoteli Portáš znovu zastavujem a preventívne si dávam typické „Borůvkové knedlíky“. Bez nich by to nebolo ono. Netušil som ale, že najkrajšia časť trasy ma ešte čaká. Rýchle single lesom až po malú rozhľadňu na Stratenci. V rádiu ešte hovoria, že dnes bol najteplejší deň v histórii ČR, ale nad tým sa už len usmievam.


Od Stratenca sú z hrebeňa krásne výhľady na českú stranu. Mne navyše začalo zapadať slnko a o to krajšie to potom aj vyzeralo.


Bol pre mňa problém pokračovať a mám rýchlosť turistu, stále ma jeden dobieha, ale on nikde nezastavuje, vždy len prejde okolo mňa, keď fotím a potom ho zase predbehnem ja.


Od V. Javorníka ma delí len pár zákrut.


A konečne som tu, Veľký Javorník, na vrchole je aj mladá sympatická slečna, ktorá sa chystá na to isté čo som ja práve absolvoval, ale v opačnom smere, sama, pešo a s prespávaním v spacáku. To chce teda guráž, ani neviem, čo jej nato povedať. Spoločne ešte peknú chvíľu kecáme a sledujeme západ slnka. Potom sa lúčime a ideme každý svojou cestou.


S Javorníka už len letím dole na Butorky a tam si volím asfalt až domov do Čadce. Celú cestu idem spokojný s dobrým pocitom a v hlave si premietam celú cestu. Bola to prekrásna príroda super terén na bicykel, plno dobrých ľudí a more zážitkov. Bola to síce cesta horúcim peklom, ale o to lepšie si ju budeme s kamarátom pamätať. V mojich pôvodných plánoch bolo prejsť za 1 deň z Veľkej Javoriny až na Portáš, čo teraz považujem za nemožné, teda aspoň nie v takomto teple. Navyše aj za hlúpe, pretože by som sa musel naozaj ponáhľať celou tou peknou prírodou.
Na záver pridávam orientačné údaje z GPS a tachometra o celej trase:

Brno-Vrbovce(vlak) 139,46 km 2438 m prevýšenie

Popis trasy: http://www.mtbiker.sk/clanky/7767/z-moravy-na-kysuce.html

Vrbovce(vlak)-Veľká Javorina 31,25 km 830 m prevýšenie

Veľká Javorina-Nedašova Lhota 71,06 km 2548 m prevýšenie

Popis trasy: http://www.mtbiker.sk/clanky/7870/pokracovanie-z-moravy-na-kysuce-pekelne-teplo-aj-vela-defektov.html

Nedašova Lhota-Čadca 89,2 km 2396 m prevýšenie