Reportáž: 24h SLOVAKIA RING Cycling Race 2016 - opäť rekordný

Na prelome mesiacov jún a júl sa uskutočnil tretí ročník 24-hodinovky, ktorá u nás nemá obdoby. Zajazdiť si na perfektnom asfalte motoristického okruhu v Orechovej Potôni láka každým rokom stále viac cyklistov zo Slovenska a okolitých krajín. Tretí ročník (spolu s nultým v poradí už štvrtý) mal opäť prívlastok rekordný hneď v niekoľkých ohľadoch, čo do počtu prihlásených pretekárov, no hlavne kilometrážou víťazného tímu, ale pekne po poriadku.

"Dvadsaťštvorka" je tak trochu moja srdcovka, a tak po minulých dvoch ročníkoch, keď som obkrúžil ako jednotlivec dohromady 288 kôl, som sem kvôli zraneniu zavítal v roli pozorovateľa, podporovateľa a diváka . Ak ste sa náhodou nedostali k môjmu minuloročnému víťaznému reportu - Moje víťazstvo na Slovakia ringu: 923,5km za 24 hodín na bicykli.


Autor fotografií: Vivafoto.

Rád by som len pripomenul princíp preteku, ide o odkrúženie čo najviac okruhov počas 24 hodín. Ako vždy je na výber veľa kategórií od jednotlivcov, cez viacčlenné tímy (dvoj, štvor, šesť, osem), zmiešané tímy (rovnako tak 2, 4, 6, alebo 8), až po handbikerov. Počet prihlásených pretekárov sa zastavil na rekordnom a aj symbolickom čísle 365 – a tak práve po roku štartuje závod v deň D. 30. júna 2016 ako inak, v Le Mans štýle. Naša posádka zo Zvolena má aj tento rok želiezko v ohni medzi jednotlivcami, môjho tréningového parťáka Maťa, do ktorého vkladám veľké nádeje – ako čas ukáže, oprávnene.


Podmienky na trati sú nepríjemné, je horúco, no napriek tomu fúka dosť silný južný, až juhozápadný vietor, čo komplikuje jazdcom prejazd cieľovou rovinkou. V niektorých zákrutách sa premieňa na nepríjemný bočák, a tak práve obávaný vietor robí paseku hneď od úvodu. Ďalšou zmenou oproti minulým ročníkom je proces striedania, ktorý už neprebieha v pit lane, ale priamo na okruhu na cieľovej rovinke. Je to krok vpred, nakoľko to s prejazdom boxov v 50 km/h rýchlosti začínalo byť nebezpečné – za túto zmenu dávame určite palec hore. Zmenu by chcelo ešte štartové číslo, to je tradične len z obyčajného kancelárskeho papiera, čo nejedného pretekára irituje. Celé dva dni sú zorganizované na top úrovni, organizátori sú si vedomí, čo robia a robia to skvele a aj preto sa z roka na rok teší Slovakia ring 24h cycling race stále väčšej obľube. Ruka v ruke s perfektnou organizáciou a zázemím je takisto ukážková aj atmosféra podujatia, ktorá je okorenením celého dvojdnia.


Úvodné hodiny bývajú vždy hektické, inak tomu nie je ani tento rok. Viacčlenné tímy sypú rýchle kolá jedno za druhým a oproti minulému ročníku sa začne z hlavnej skupiny o dosť skôr nastupovať. Čas sa neuveriteľne vlečie, pretekárom to začínam nezávidieť. Na druhej strane, byť na tomto podujatí a nejazdiť, je veľmi príjemné. Konečne si vychutnávam tú atmosféru v boxoch, o ktorej som po minulé roky vedel len z počutia. Je skvelé vidieť známych, ktorých som už dlhšie nevidel, pokecať s nimi konečne aj mimo balík, a tak pre mňa dostáva 24-ka určite nový náboj.


Je zaujímavé sledovať rôznorodosť tímov, z ktorých je hneď vidieť ich hlavný záujem – niektorí sa prišli skôr zabaviť, iní to s pretekaním myslia skutočne vážne. Veď aj práve preto už o polnoci podľa prvých prepočtov môže padnúť rekord podujatia. Ja sledujem samozrejme najviac kategóriu jednotlivcov, sám sa pohybujem v boxe pre jednotlivcov a rád sa pristavím pri každom z nich s dávkou hecovania v tóne hlasu. Na niektorých je badať obrovské vyčerpanie, na iných odhodlanie, stanoviť si osobný rekord je predsa vždy výzva. Sťažujú si na vietor, na teplo, niektorým to proste dnes nesadlo. Za to vedúci jednotlivec Daniel Polman (lide&HORY) ide stále bez prestávky a v tesnom závese za ním Martin Bánovský (Zvolenskí čerti) – takto som si to predstavoval. Ostatní jednotlivci začínajú strácať.


Poďme sa pozrieť na to, čo spomínaných jednotlivcov odrovnáva najviac – Najrýchlejšie kolo. To zajazdil tento rok Daniel Klúčik (ProCycling – Dexter) s priemerkou cez 47 km/h, aj keď len tesne pred druhým a tretím v poradí. Prechod na nočný režim je sprevádzaný nasadením blikačiek na prednú, aj zadnú časť bicykla. Nočná časť bola aspoň pre mňa vždy obľúbenou, lebo sa situácia zvykla utíšiť. Aj tento rok to vyzerá rovnako, po okruhu jazdí prevažne jedna veľká guča bielo-červených svetielok, ktorá ide síce rýchlo, avšak konštantne. Teda aspoň ja som nezaregistroval žiadne nástupy, ale možno to bude tým, že som si išiel nachvíľu zdriemnuť .


Nad ránom sa evidentne zrýchľuje, nikto nechce nič nechať na náhodu, už len na pohľad sú tie kolá megarýchle. To odstaví jednotlivcov a tí sa snažia nájsť si svoje vlastné tempo osamote, alebo v menšej skupine. Za to v pelotóne si nikto nič nedaruje, aj keď sledovanie preteku z pohľadu viacčlenných tímov je pre mňa chaotické, na trati je totiž neuveriteľne veľa skupiniek. Každú chvíľu cieľom prechádza nejaká a v orientácii mi nepomôže ani vystúpiť na tribúnu.


Celkovými víťazmi sa 1.júla na pravý obed stal silný šesťčlenný tím ProCycling – Dexter, ktorý obhájil víťazstvo z minulých dvoch ročníkov a nepretržite tak kraľuje dvadsaťštvorke už tretí rok. Aby toho nebolo málo, minuloročný vlastný rekord 953,1 km vylepšili hneď o 23 kilometrov, a tak sa nový rekord zastavil na čísle 976,8 kilometrov. Ja len dúfam, že o rok budeme svedkami pokorenia magickej méty 1 000 kilometrov. Neuveriteľne napínavý bol špurt o celkové druhé miesto. Celkovo tri tímy sa po 24 hodinách uchádzali so 164 odjazdenými kolami o striebornú priečku – tú nakoniec ukoristil v špurte Tomáš Cepka pre štvorčlenný tím Cyklisti Trnava. Celkovo tretie miesto vybojovali ôsmi chalani z GREENBIKE Racing Team a prehratý špurt priniesol sklamanie v podobe zemiakovej pozície pre CK Koloseo. Spomínané prvé tri tímy celkovo sa však radovali aj prvenstvom vo svojich kategóriách. Gratulujem!


Jednotlivci lámali taktiež svoje limity a rekordy. Víťazný Čech Daniel Polman zajazdil český národný rekord v jazde na 24 hodín, ktorý je odteraz na méte 911 kilometrov. Dan predviedol skvelý výkon, zaslúžene vyhral a splnil si svoj sen o prekonaní hranice 900 km. Druhý v poradí - Martin Bánovský zajazdil 858 km a trojicu heroických výkonov dopĺňa bronzový Rastislav Chlubna – 657 km. Kompletné výsledky nájdete TU.

Rád by som touto cestou pogratuloval všetkým víťazom, špeciálna gratulácia patrí aj handbikerom, či všetkým ženám. No a porazení nemusia zúfať, o rok tu bude dvadsaťštvorka na Slovakia ringu opäť. Bude opäť famózna, rýchla a snáď aj opäť rekordná.