ŠKODA videá bez Zvelitsovania - behind the scenes alebo aj ako to celé vzniklo

ŠKODA videá bez Zvelitsovania - behind the scenes alebo aj ako to celé vzniklo

123 komentáre

Imroman 28.08.2016 10 fotografií   Skoda Skoda Bike Open Tour Peter Velits Horska Cyklistika Cestna Cyklistika

V podstate už ani presne neviem, ako to celé začalo. Najskôr to malo byť len zopár menších článkov, potom videá s účasťou Petra Velitsa a nakoniec sa ma Tomáš (cervo) spýtal, či nechcem hrať v kratučkých videách, z ktorých sa neskôr stali videá o čosi dlhšie...

 

Takže takto nejako som sa ku tomu celému dostal, pretože aj keď je Peter Velits výborný cyklista, na biku už v podstate nejazdí a hlavne mu zmluva nedovoľuje ani príliš jazdiť po teréne a v lese. No a kedže ja nič také v zmluve nemám a nejaký ten rok už maratóny tiež jazdím, dostalo sa to celé až ku mne. Že to nebude žiadna „malá“ akcia, som sa presvedčil už na prvom stretnutí v Bratislave, kde ma v miestnosti čakalo asi 10 ľudí, ja som čakal tak dvoch až troch. Nechýbal režisér, producent, ľudia z reklamy, od ŠKODY, atď. Nakoniec sme sa zhodli na určitej forme, ako by to mohlo vyzerať. Základom bol teda akýsi kontrast medzi Peťom ako profíkom a mnou ako zástupcom MTB/hobby kategórie. Taktiež nebol úplne jasný rozsah. Viac-menej sa nič podobné u nás zatiaľ nerobilo, a tak bolo veľmi ťažké na niečom „stavať“.



Prvá klapka


Všetko podstatné sa teda odohráva v Púchove, keďže tu má Peťo svoj domov. Ráno teda balím všetko možné aj nemožné a o 11:00 je zraz pred veľkým fitkom, kde začíname. Štáb sa ešte rozrástol o zvukárov, kameramana a dokonca nechýba ani vizážistka . Trochu ma zarazí, že vo fitku je ešte kopec ľudí vrátane miestnych poriadne hrubých borcov, ale okolo obeda sa už všetko vyprázdni. Najskôr som si nevedel príliš predstaviť, ako to budem dávať, ale len do chvíle, kým som sa osobne nestretol s Peťom. Jednoducho bol úplne v pohode a mohol som sa s ním baviť v podstate ako s kamarátom – cyklistom. Akurát, že vedľa neho pôsobím trochu ako Golém .

Texty sme samozrejme nemali presne dané, len okruh tém a nejaké otázky ako vodítko. Viac-menej všetko ostatné postupne vplynulo z rozhovoru a ak som si po nejakom čase ešte na niečo spomenul, už bolo dosť neskoro. Trochu sa leskneme, a tak prišla chvíľa aj na môj prvý make-up v živote, vraj bez toho to nejde. No úplne najlepšie je, keď vám povedia, aby ste boli prirodzený a robili akože tu nikto nie je – aj keď na vás mieria 3 kamery, mikrofóny a pozerá sa asi 10 ľudí. Takže zo začiatku som vôbec netušil, ako mi to pôjde, ale pomohla mi najmä moja vášeň pre cyklistiku, pretož aj mňa veľmi zaujímalo, ako to funguje u Peťa v porovnaní so mnou. Takže na tom celom som to postavil a snažil sa porovnávať, ako to robí on a ako zase ja – či úspešne, to nemôžem posúdiť.



Prvý exteriér


Nastal čas na prvé natáčanie vonku. Rozmýšľame, kde sa to bude vlastne odohrávať a Peťo navrhuje úzku cestu popri vode, ktorá má aj minimum premávky. Zároveň to má aj ako pretočenie nôh, keďže len ráno kolo 3:00 priletel. Ideme teda spolu na bikoch a celý štáb v autách. Cestou kecáme a mne ako prvé príde na rozum – hlavne ho dáko nezhoď alebo mu neškrtni o gumu, lebo budeš za idiota a amatéra. O chvíľu sa dovalí štáb, rozloží stôl s cateringom a potom sa čaká. Čaká sa vlastne na všetko. Kamery, zvuk, kde, ako... predsa len, málokedy sa robí niečo podobné, takže chvíľu trvá, než sa nájde vhodné riešenie. Rozhovory budeme totiž robiť priamo za jazdy a v kufri auta bude kameraman + zvukár. Keď už sa všetko podarí, nastaví a začneme, ide okolo teta na bicykli a vojde do záberu. Neskôr pokračujeme a ide auto, čo je na tak úzkej ceste opäť problém. Počkáme a za chvíľu prechádza vlak takže zase nič nepočuť.

O bicyklovaní bez zVelitsovania, 1. časť: Ako sa pripraviť na preteky




Keď prejde vlak, máme nad hlavami vrtuľník a keď prejde vrtuľník, tak zase duje, že nepočujem vlastné slovo. Jednoducho, na vlastnej koži vidím, že natočiť pár minút trvá poriadne dlho. Ešte nasleduje zopár ilustračných záberov ako jazdíme vrátane šialeností, ako jazda v kožuchu a pod srandy na odľahčenie. Ešte predtým som si myslel, že Peťo je skôr taký trochu tichý a až príliš seriózny, ale je to skutočne „pohoďák“ a robíme si z toho zábavu – navyše pri čakaní mimo kamier sa dozvedám aj nejaké zaujímavosti z profi scény, ktoré sa človek len tak nedozvie. Takže pre mňa je to tak či onak, zážitok.



Večer sa presúvame ku Velitsovcom, kde v podstate sídli aj ich firma Isadore, o čom svedčí miestnosť plná elegantných krabičiek s oblečením. Slnko už zapadá a čaká nás scéna na trenažéri - musím sa priznať, že vonku a po tme som na tom ešte nesedel, navyše trenažér nemá ani odpor a aj bike v ňom upnutý je mi poriadne malý – ale o to v podstate vôbec nejde len sa cítim trochu čudne .

Terén


Na druhý deň už začíname skôr a ideme točiť niečo z jazdenia v teréne. Tri dni dozadu som si tu spravil menší prieskum s kamarátom Mišom z Púchova a vytipoval si aj miesto kúsok nad mestom. Opäť trochu pudrovania, vraj mám červený nos... Postupne skúšame rôzne zábery a polohy Go-Pro kamier, párkrát si dám aj pekný singláč, takže si užijem trochu dobrého jazdenia. Len problém je nájsť nejaké blato, keďže celé okolie Púchova a Maríkovej je úplne vyprahnuté – to len na maratóne tu zase bude určite pršať a všetko sa lepiť na kolesá (Reportáž: ŠKODA Maratón Marikovskou dolinou 2016 – nová definícia absolútneho blata). Nakoniec sú ale všetci spokojní a ideme opäť točiť už aj s Peťom. Opäť sme na hrádzi, kde poriadne duje a pri tých prestojoch je miestami dobrá kosa. Občas nám už celkom klepe perami a nakoniec sa tešíme, že sa môžeme aspoň trochu oprieť do pedálov a zahriať pri ďalšom presune...

O bicyklovaní bez zVelitsovania, 3. časť: Ako pripraviť na preteky svoj bike




V krčme


Nájsť vhodnú lokalitu pre „bufet“ nie je také jednoduché, slnko už tiež pomaly točí smerom nadol a nakoniec skončíme na terase krčmy v Streženiciach.

O bicyklovaní bez zVelitsovania, 4. časť: Profil trate




Miestni majú trochu show, ale nakoniec všetko stihneme tesne predtým ,než sa dovalia všetci z práce a poriadne sa to tu naplní. Na kamery som si už celkom zvykol, len pri tom slušnom zhone dúfam, že poviem všetko ako si predstavujem – teda jasne a k veci, čo sa pri tak obsiahlych témach ľahšie hovorí ako realizuje, čo si spätne uvedomím až teraz pri pozeraní. Niekedy mi napadne, že som ešte mohol niečo spomenúť, ale už je neskoro. Naspať opäť ideme na bikoch a čaká nás už len záver ohľadom oblečenia, ktorý sa bude robiť vnútri.

Oblečenie a sólo


Téma ohľadom oblečenia je celkom sranda, pretože nakoniec skončím sám pred kamerou bez biku, takže sa už nemám o čo „oprieť“ a ani s kým pokecať, čo mi trochu uberá na istote. Pripadám si ako školák na maturite, ale nakoniec to už nejako dobojujem – hlavne si všimnite ako mrkám, čo je žiaľ môj zlozvyk .

O bicyklovaní bez zVelitsovania, 5. časť: Ako sa obliekať




Potom ma vystrieda Peťo a už chýba len spoločný záver. Máme povedať vraj niečo múdre a hodnotné, ale už je akosi neskoro na veľké myšlienky a priznávam, že mám celkom dosť. A nielen ja, pretože natlačiť toľko tém a záberov do 2 dní, pritom sa zamerať len na určité časti a nezachádzať zbytočne do hĺbky, dá naozaj zabrať.

Nasleduje už len lúčenie a od Peťa si pýtam čiapku s podpisom – takže mám konečne aj niečo od Isadore a priamo od zakladateľa. Support team mi balí všetko jedlo čo sa pootváralo ako ilustrácia alebo čo sa neminulo a nakoniec fasujem vlastne celú prepravku .



Finálny výstup


Ohľadom konečného výsledku som v podstate na tom úplne rovnako ako „diváci“. Môžem sa len spoliehať, že niečo, čo som ani neviem kedy povedal, sa nevytrhne z kontextu a nestratí zmysel. Videá sa samozrejme v prvom rade snažia trochu odľahčiť celú cyklistiku a vypichnúť len nejaké základné body. Ono totiž, celá problematika tréningu, stravy, oblečenia, techniky a všetkého ostatného je tak neuveriteľne obsiahla, že by bolo potrebné ďaleko viac času – veď napr. také GCN na tom valí už nejaký ten rok. Každopádne, tento projekt bol v podstate „pilotný“ a možno niekedy príde čas aj na väčšiu hĺbku a detailné zameranie.

Každopádne som veľmi rád, že bola možnosť nahliadnuť do tohto trochu bláznivého sveta. Spoznať trochu iný typ ľudí bol pre mňa zážitok a všetci boli voči mne naozaj neskutočne milí. Od dvoch zvukárov sa zase dozvedám, ako to cca vyzerá pri natáčaní seriálov ako sú rôzne búrlivé vína a všelijaké ordinácie. Showbiz nie je veru až taká zábava ako to môže niekedy vyzerať a ja radšej ostanem hlavne u bikov a písania...

O bicyklovaní bez zVelitsovania:

Ďalšie zaujímavé videá si môžete pozrieť aj na Youtube kanáli ŠKODA BIKE OPEN TOUR - SLOVAKIA a prihlasovanie, informácie o jednotlivých kolách SBOT nájdete na skoda-bike-open-tour.sk.
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Komponenty)

Komentáre

hellwings 28.08.2016 (18:49)

3


..este aj takouto formou nicnepovediacim dlhym clankom sa vraciate k tej otrasnej pseudo-poucnej propagacnej akcii ?
..a ze to robil nejaky stab ?? no nevyzera to tak /napr. 50 strihov za 1,5 min. trha oci a posobi rusivo.../ Spocitajte kolko "palcov dole" ste za celu seriu zinkasovali. A k tretej casti ste dokonca stiahli komentare, lebo boli kriticke . Mato - ostan prosim pri pisani reportazi

 
LukiK 28.08.2016 (22:07)

1


To, ze to bol na Slovensku pilotny projekt este nie je ospravedlnenie na celkovu uroven... zial, nizku...vidz. ako pisal hellwings. O to viac, ze cely ten stab nie su amateri. Ale mam dojem, ze scenar vam pisal niekto, kto nebajkuje a ani tomu nerozumie. Ak ste nemali scenar, len ako si pisal "nejaky okruh otazok", tak to je dost malo. Pretoze improvizovat rovno na kameru je priam nemozne.
Ale ber to aj z lepsej stranky. Ak budes nabuduce tocit, vies co ta caka a na co si dat pozor. Nech sa ti dari.

 
Kosto304 29.08.2016 (19:11)

0


Maťo aku máš výšku ? Lebo pozerám že bike máš tiež podobne nastavený ako aj ja to sedlo vo videach Ja mám 198cm tak typujem že min 190cm či?

 
Pridaj komentár