Jednoprevodník – výhody a nevýhody

Veľmi populárnou témou do diskusie, okrem tej ohľadom ideálneho priemeru kolesa, je určite tzv. fenomén jednoprevodníka. Prečo vlastne dobrovoľne obetujeme rozsah a pripravujeme sa o populárneho gašparka? Ako pri všetkom, aj tento systém má výhody aj nevýhody a práve svoj názor by som rád priblížil v tomto článku.

Za čas, čo bikujem, som v podstate preskúmal asi všetky v súčasnosti populárne kombinácie prevodov. Ako inak, najskôr sa výrobcovia predháňali v tom, kto ich ponúkne dokopy viac, aby následne tento trend nabral trochu opačný (efektívnejší) smer. V mojom prípade bol tento „vývoj“ z veľkej časti ovplyvnený najmä cenou, pretože pri maratónskom jazdení si človek rýchlo rozmyslí, či tam hneď buchne horúcu novinku s cenou kazety pomaly vo výške bicykla.

Takže u mňa to postupovalo takto:

• klasika 3x (8,9)
• upravené na 2x9
• originál 2x10
• upravené na 1x10
• originál 1x11

Prečo som vlastne išiel týmto štýlom a dobrovoľne sa pripravoval o prevody? Jasné, že prvotný impulz človek odkuká na internete od toho, čo vidí u top borcov napr. na „sveťáku“. Priznávam, že u mňa to bolo tiež tak a prvotná myšlienka na zmenu pochádzala vždy niekde odtiaľ – takže asi sa dá hovoriť o vplyve marketingu . Jednoducho, vždy ma lákalo niečo vyskúšať a až potom vyniesť nejaké závery. Také isté to bolo aj v prípade prechodu na jednoplacku, kedy som si ju tam najskôr hodil na konci sezóny s tým, že sám uvidím, aké výhody a nevýhody mi vie ponúknuť.


Vtedy ešte neboli tak úplne rozšírené adaptéry a ani sa mi ho nechcelo hneď riešiť, keďže nebolo jasné, ako to dopadne. Prvotná verzia bolo teda trochu „masochistická“, ale na úvodnú skúsenosť, viac než dobrá. Asi najdôležitejšie zistenie z toho celého boli 2 spolu súvisiace fakty:

1. Bol som prekvapený, čo všetko dokážem zvládnuť aj s menším množstvom prevodov.
2. Celé si to vyžaduje postupný tréning .

Takže obľúbené stúpania sa postupne stali výzvou, či ich dokážem zvládnuť aj v takejto úprave. S tým, ako sa zvyšovala moja sila, všetky postupne bez problémov padli – a práve to ma najviac bavilo . Čo tým celým chcem povedať? Pri prechode na jednoprevodník vždy prídete o nejaké prevody – teda, ak ešte nemáte doma novú 12-rýchlostnú sadu Sram Eagle s 50z kazetou. Treba si len rozmyslieť, na ktorej strane, teda či o tie ľahšie alebo ťažšie. Ak sa ale k tomu postavíte trochu „tréningovo“ a gašpara nahradíte lepšou kondičkou, tak ste na najlepšej ceste vyťažiť z toho hlavne pozitívne vlastnosti.

Ponúkané výhody

Asi najväčšou výhodou, od ktorej sa všetko odvíja, je v prvom rade celková jednoduchosť, ktorej som veľkým fanúšikom takmer u všetkého. Väčšina problémov s radením bola skoro vždy na strane prešmykača. Zasukovanie, zhodená reťaz, škrtanie, atď. Samozrejme, veľmi to záleží od nastavenia a starostlivosti, ale aj tak je na tomto mieste najviac problémov. Odpadá ďalšie vedenie a kábel k rajdom, navyše sa čosi ušporí aj na hmotnosti (tu veľmi záleží, akú sadu zvolíte, pretože najmä kazeta vie byť pri nižších verziách celkom ťažítko). Čo človek nemá, to sa nemôže pokaziť. V spojení s profilovanými zubmi prevodníka je všetko zrazu tichšie, jednoduchšie a nič nebuchoce. Za celý ten čas mi reťaz spadla, že by som to spočítal na prstoch jednej ruky. Dosť to súvisí aj so zmenou štýlu jazdenia, kedy už miznú hranice medzi kategóriami XC/maratón a trail. To vidím na sebe, keď teraz na Scalpeli dávam s prehľadom veci, na ktoré by som pred pár rokmi ani nepomyslel.


Jednoducho ma to ťahá stále viac do terénu, kde sú veľké píly zbytočné. Kde sa ešte viac prejavia výhody, je to najmä jazda v blatistom a náročnom teréne. Stred sa ďaleko menej zanáša a odpadá celkom častý problém – zasukovanie reťaze. Pre mňa ako ideálny a univerzálny vyšiel 32z prevodník v kombinácii s 10-42 vzadu. V mojom prípade sa bavím o 29 palcovom biku. Práve veľkosť kolies má veľký vplyv na prevody a čím väčší priemer, tým treba ísť viac do „ľahka“. Tento variant mi stačí úplne na všetko a nebol problém absolvovať ani Sella Rondu alebo Salzkammergut Trophy, čo sú už celkom extrémy. Záver minulej sezóny som mal upravenú verziu klasického 10 sp systému (32 a 11-40), kde už to nebolo úplne ono. Bolo cítiť, že rozsah začína trpieť.


Ľahké prevody sa teda dajú nahradiť tréningom, ale čo tie ťažšie? S pokojným srdcom môžem povedať, že mi takmer vôbec nechýbajú. Samozrejme stane sa, že idete chvíľu po ceste, prípadne v nejakom extra rýchlom zjazde a do toho vám fúkne, takže sa ide 50 km/h s prstom v nose - ale takých prípadov veľa nie je. Väčšinou sa už skôr oplatí zaľahnúť a nechať sa viezť. Podobne je to aj s odstupňovaním. Pri jazde v teréne človek nepotrebuje extra jemné skoky na prevodoch ako na ceste, takže v tomto ja osobne problém nevidím. Každopádne, tento pohľad je už veľmi individuálna záležitosť podľa toho, akým štýlom jazdíte. Vždy je najlepšie si spraviť jednoduchú tabuľku v exceli, prípadne použiť prevodník na internete a plánované prevod porovnať.

Adaptéry

Než som sa definitívne dostal k originál systému 1x11, prešli mi rukami aj rôzne adaptéry zvyšujúce rozsah klasickej 10 sp kazety. Tie síce fungujú, ale jednoducho ponúkajú vždy nejaký kompromis a radenie zďaleka nie je také bleskové a presné – najmä na menších pastorkoch.


To sa tiež dá trochu upraviť napr. asymetrickými ramienkami (ako OneUP), ale s príchodom nového Shimana XT (a vlastne aj SLX), prípadne Sramu NX už mi prídu tieto pokusy zbytočné. Cena komponentov je takmer na rovnakej úrovni a všetko funguje, ako má. Po maratóne v Maríkovej, kde som dorazil staré komponenty v blate, putovalo na môj záložák hneď nové Shimano a funguje krásne v celom rozsahu. Každopádne, ako „skúšobné“ verzie stále môžu ponúknuť relatívne lacný pohľad na svet bez prešmykača pri zachovaní väčšiny súčasných komponentov (radenie, prehadzovačka).

Nevýhody

Tak ako všetko, má samozrejme aj jednoprevodník svoje nevýhody. Tie súvisia najmä s rozsahom a hlavne s plánovaným použitím. Čo je celkom zásadné v prípade, že máte iba jeden bicykel, teda ten horský. Ak s ním jazdievate často aj po ceste, narazíte veľmi rýchlo na nedostatočný rozsah. Pri „cestárčine“ veľmi rýchlo zistíte, že takmer stále obrusujete tie najmenšie pastorky. Ak nahodíte väčšiu placku dopredu, zase vám bude smutno za ľahšími pri jazde v teréne. Takže v tomto prípade by som sa uspokojil s dvojplackou, ktorá ponúkne potrebné prevody takmer na všetko.

Tiež je potrebné myslieť na fakt, že pri jednoprevodníku stále obrusujute vpredu jedno a to isté. Ak vám kedysi veľká píla vydržala takmer večne, tu môžete byť celkom prekvapení. Jasné, že všetko záleží od celkového nájazdu a hlavne terénu, v ktorom sa pohybujete. Jeden poriadne blatový výjazd/maratón dokáže so životnosťou celkom pohnúť. Pri pravidelnom menení reťaze mne osobne vydrží vpredu cca 4 000 km. Ak budete dlho otáľať, môže vám napríklad v blate začať namotávať reťaz, prípadne z neho bude reťaz častejšie padať. Každopádne, ceny opäť idú dole a za zmienku stoja oceľové verzie, ktoré vydržia ešte ďaleko viac. Zhodnotenie výhodnosti je opäť jedine na vás.

No a tiež je potrebné myslieť dopredu pri náhlych zmenách sklonu/smeru. Mám na mysli, napr. keď zjazdujete a zrazu sa vynorí strmé stúpanie. Treba začať radiť o trošku skôr, ale keďže väčšina systémov umožňuje zmenu o 2 a viac prevodov nie, je to nič hrozné a dá sa na to pomerne rýchlo zvyknúť.

Pre koho áno

Ak jazdíte hlavne v teréne, máte radi jednoduchosť a funkčnosť, tak vás jednoprevodník nadchne tak ako mňa. A hlavne, ak ste ochotní nahradiť chýbajúceho gašparka zlepšenou kondičkou. Bavím sa najmä o použití pre XC, maratón a trailové jazdenie. U AMEN a DH už to majú borci celkom jasné dlhšiu dobu .

Pre koho skôr nie

Ako som spomínal vyššie, neoplatí sa vám zatiaľ uvažovať nad jednoprevodníkom, ak plánujete používať jeden bicykel na ceste aj v teréne. O to viac, ak s cyklistikou začínate, pretože v tom prípade je lepšie kopce šliapať na ľahších prevodoch. Ak ich aj pomocou malého prevodníka (napr. 28z) dosiahnete, inde to zase bude zbytočne ľahké a utočíte sa k smrti.

Ako vidíte, jednoprevodník má svoje pre aj proti. Treba si v prvom rade racionálne zhodnotiť, čo od toho človek očakáva a následne sa rozhodnúť. Prípadne niečo málo zainvestovať a skúsiť si „low cost“ variant pomocou niektorého z adaptérov, resp. aj bez, ak si chcete trochu zamakať . Každopádne stále zaslepene tvrdiť, že sa jedná len o marketing a pritom nevyskúšať na vlastnej koži, je podľa mňa dosť úzkoprsé. Pri správnom použití vie jednoprevodník priniesť užitočné zjednodušenie celého systému a priniesť výhody bez radikálneho obmedzenia. Na druhej strane, tlačiť ho za každú cenu na každý jeden bike tiež nemá zmysel a 2-prevodník stále bude mať čo ponúknuť ešte pomerne dlhú dobu.