Tip na výlet: Preskúmanie nepreskúmaného na východnom Slovensku

Aladin hlásil pád na dlhšie obdobie, všetci sa hotujú na Margecanské fajnoty, bude tam husto, tak som si vybral iný cieľ: Starina!

Čo o nej viem?

Pitná voda pre východné Slovensko, Poloniny, zatopené obce, Rusíni, Rusnáci, zhruba všetko. Určite som tam bol ako dieťa, mama robila na PBaH, ale nič si nepamätám. Vlak o 6:11 preveril moje morálno-vôľové predpoklady, najmä preto, lebo večer som si nič nepripravil, šiel som spať o 1:30 a nechal som to na skoršie vstávanie, budík na 4:30. O 5:59 som kupoval na stanici lístky, potom bufet, nejaké žemle a o 6:07 som bol naložený smer severovýchod. Vo vlaku bolo jasné, že sa v ňom cestovalo celú noc, ale zvykol som si rýchlo. Bike som mal hneď po ruke, skompletizoval som si výbavu, prebalil sersamy, pripol brašňu na foťák a už som prestupoval v Humennom.


Vďaka prestávke medzi spojeniami je tam priestor na fakultatívny výlet. Smer Stakčín, vlakom pre ľudí a po všetkých vieskach nad Cirochou som vyhupol na perón konečnej stanice.

Prvá zastávka

Naštartoval som appky na záznam trasy a vyrazil. Povinná prvá zastávka pri tanku v Stakčíne neskončila ružovo, začalo pršať, Aladin to nejako nezvládol, malo až po 14:00. Našťastie prestalo hneď ako zmočilo cesty, to sa opakovalo ešte asi dvakrát. Pri odbočke na Jalovú je pamätník ľuďom, ktorí sa pričinili o „popularizáciu“ oblasti, poučil som sa a vyrazil k 1. kostolíku v Jalovej, značenie je dobré.


Po napojení na cyklotrasu, ktorá vedie okolo Stariny po asfaltke (pre bike celkom zjazdnej), som jazdil po pravej strane za stromami. Kto chce vidieť vodu, mal by jazdiť v období bez listov, alebo počkať na flek oproti bývalej Starine, križovatke turistických ciest. Vyšliapal som do územia vysťahovaných dedín, odbočil som smer Smolník. Kvalitná asfaltka sa vinie cez jabloňové aleje, ktoré sú všade okolo, asi ich sadili k cestám medzi dedinkami. Jablčníci by zažívali orgie. Na zemi však neležalo ani jedno. Za jednou zo zákrut sa mi potvrdilo tušenie. Jedálniček si obohacovala vysoká. Statný pár sa rozhodol, že sa mi schová skôr ako vytiahnem foťák, čo sa opakovalo o 200 m ďalej s druhou dvojicou, alebo tou istou? Predo mnou ušli, ale gazda pripravujúci si drevo na zimu im nevadil. Hľadanie smolníckeho vojenského cintorína aj prieskum cesty, po ktorej som šiel, som si nechal na inokedy, obchvatom by sa mala napojiť na tú, z ktorej som odbočil.

Jabĺk a jabĺk

Zvrtol som sa na hlavnú. Občas sa stretnem s lesníkmi, chatármi. Opäť medzi jabloňovými alejami, toľko jabĺk som v živote nezjedol, nemám rád jablká, ale tu nejako špeciálne chutili. Na ďalšej križovatke Ruské som špekuloval nad Ruským sedlom, ale zodpovedne som ho vypustil a vybral sa do nižšie položeného sedla Zálomy. V Smrekovici som si vybral cestu do Runiny, opäť trošku hore kopcom. Nad Runinou, na krížnych cestách som objavil smerovník na Tri studničky. Neviem prečo bol z druhej strany stĺpa, asi aby sa pútnik zastavil a zamyslel.


Po 4 min jazdy ma privítal upravený vstupný areál Troch studničiek, zo studničiek som nabral vodu a vybehol hore ku kaplnke. Pekné miesto. Kaplnka, funkčná zvonica, neskúšal som, len si myslím, ohnisko, WC aj odpadkový kôš. Myslím, že kôš tam nemusí byť, nech si každý odnesie, čo si priniesol, ale asi musí. Do Runiny som sa spustil po zelenej turistickej. Na hornom konci sa hotovala partia peších na túru a mihli sa aj policajti. Tých som stretol aj pod cintorínom v Hodošíku, neviem či to boli tí istí. V Runine ma trošku zarmútila ruina školy, ale potešil upravený prameň a udržiavaný vojenský cintorín. Následný zjazdík k ďalšiemu pamätníku padlých v prvej svetovej vojne. V Topoli som skontroloval drevený kostolík a vymákol som chlapíka, ktorý obnovoval maľby.


Viem, že ikony sa píšu, ale maľba na zárubni sa maľuje, či? Trošku sme pokecali, povedal, že má sedem detí a fotky mu nemám kde poslať, lebo na internet má potomkov. Slobodný človek! Po vyvrcholení stúpania v záreze cesty nad Starinou som sa dozvedel ako to je vlastne s ropou a zemným plynom a pri sledovaní pomaly klesajúceho slnka som si uvedomil, že podľa Aladina už malo od 14:00 pršať. Asi prvýkrát som blahorečil jeho miernej odchýlke, doteraz predpovede vychádzali celkom presne. Už iba s jednou zastávkou pod vyhliadkou nad priehradným múrom som makal do Stakčína na vlak. Mal som dve možnosti. Buď nejaký v dobrom čase pôjde a nastúpim, alebo nepôjde a ťahám do Sniny. Ako som sa blížil k stanici, nejaký tam stál. Nastúpil som a opýtal sa sediacej dámy, kedy odchádza. O 5 min. Perfektné načasovanie. Až také nebolo, lebo som si nestihol kúpiť pivo a vo vlaku do Košíc, s prestupovým časom 4 minúty, sa reštauračný vozeň nevyskytoval.

Čo dodať na záver?

Zhodnotenie! Bol som tu prvýkrát na biku. Všetko bolo jazditeľné na spevnených povrchoch, čiže zjazdné aj po dlhých dažďoch. Tých miest po ťažbe dreva bolo málo a boli bezproblémové, skoro panenská príroda, málo ľudí (veď už je október), stretol som jedného bikera, v bus domčeku pri odbočke do Jalového a aj to bol Poliak. Podľa mapy je tu zopár ciest hodných preskúmania a ani všetky vojenské cintoríny som nenavštívil. Láka ma ten najvyššie položený na Slovensku. Prišiel som tu bez nejakej veľkej prípravy, o to krajšie a prekvapivejšie bolo moje objavovanie, pre mňa neznámych končín. Trvalo mi to sedem hodín a podľa Locusu som sa 2,5 hodiny kochal. Musím prelúskať tému Výjazdy v okolí Sniny, určite tu majú domáci borci nejaké fajnoty. A na 100% sa do tých končín ešte vyberiem, ale sa lepšie pripravím a do tejto cyklotúrovej jazdy zakomponujem XC vložky. Na koniec este doplním, že GPX si môžete stiahnúť TU.