Reportáž: Biela stopa 2017 - spestrená zimná príprava

Tento rok som sa prvý raz zúčastnil bežkárskych pretekov. Boli to preteky Biela Stopa SNP, ktoré sa konajú na Skalke pri Kremnici. Sú aj súčasťou medzinárodnej série pretekov Euroloppet. Je to trojdňové podujatie, skladá sa z viacerých pretekov – v sobotu sa preteká voľnou technikou, v nedeľu klasickou, plus niekoľko súťaží pre juniorov. Na preteky som šiel s cieľom zistiť, ako mi ide lyžovanie, spestriť si zimnú prípravu, takže mi nešlo o príliš vážne pretekanie. Na prvý pokus som zvolil krátku trať voľnou technikou.

Štart a cieľ sú na štadióne na Skalke, zázemie je v hale Relaxcentra. Ranné počasie naznačuje dobré podmienky – tlaková výš, inverzia. Doma sme mali -19°C, hore je -5°C. Na Skalke je krásne slnečno, troška veterno, takže ešte chvíľu špekulujem nad vestou, ale po rozjazdení sa ukazuje, že nám bude dostatočne teplo .

Pred štartom

Prezentácia dopredu prihlásených pretekárov prebehla bez problému. V hale je zriadená úschovňa batožiny pre pretekárov, čo je chvályhodné, bodaj by také niečo bývalo aj na cyklistických pretekoch. Okrem toho sú tu aj predajné a výstavné stánky - oblečenie, športová výbava apod.



Obidve trate štartovali naraz, delili sme sa neskôr, dlhá mala oproti krátkej navyše Južný okruh. Na štarte sme boli zoradení v 3 vlnách, podľa licencií a predošlých výsledkov. Takže ja som sa ocitol v tretej . Vlny štartovali s rozostupmi 2 min. Po štarte trať chvíľu viedla smerom na juh, po chvíli sme to otočili a pokračovali stúpaním na vrchol Suchej hory, popod vysielaciu vežu. V stupáku bola poriadna tlačenka, takže sme viackrát museli úplne zastať a skrátka čakať... "Pozor na paličky! Nestúpaj mi po lyžiach!! Neplašte sa!" A tak .

Ach, tie výhľady

Na vrchole kopca (teda aj zjazdovky) sa môžme pokochať výhľadmi na Zvolenskú kotlinu (a hmlu ležiacu v nej), Nízke Tatry, Poľanu, atď. Ale pozor, hneď nasleduje najstrmší zjazd na (krátkej) trati, niekoľko serpentín a dostávame sa na Severný okruh. Potom už nasledujú zvážnice, dostatočne široké aj na predbiehanie. Koncentrácia pretekárov je aj za odbočkou Václavák stále dosť vysoká, aj v miernom stúpaní šliapeme vo dvojiciach. Postupne sa prepracúvam dopredu, na trati je čoraz viac priestoru. Zvlneným terénom sa dostávame na najdlhší zjazd na trati, zvážnicu k chate Obrázok. A hneď nasleduje najdlhšie stúpanie, na ktorého začiatku je občerstvovačka. Stúpanie však nie je príliš náročné, dá sa vyjsť bez problému. Na istom mieste stúpania sa dlhá a krátka trať oddeľujú, pretekári na krátkej idú skratkou. Neskôr sa zase spoja. Postupujeme vyššie, až sa vrátime na rázcestie Václavák, kde mi do rúk podali pohár s teplým ionťákom, obsluha presne vedela, čo treba robiť .


Teraz sa už vraciame k serpentínam pred zjazdovkou, tentoraz to treba vyšliapať smerom hore Pristihujem sa pri tom, ako inštinktívne naťahujem prst, že si už dám malý prevodník, na čo zisťujem, že ten dnes nie je a musím to vyšlapať s tým čo mám . Ale fanúšikovská kulisa pred vrcholom je parádna, laktát skoro nie je cítiť, vďaka . Na vrchole stupáku som sa dostal znova na vyhliadku na vrchole zjazdovky. Nasleduje ešte pár „hupov“, zákrut a mám pred sebou štadión. Cieľ.

Krátku trať som prešiel za 1:49, takú priemerku som nečakal. Napriek tomu, že som nešiel na hranu. Sneh bol na Severnom okruhu parádny, tvrdý. Z Južného okruhu boli správy o miestach, kde sa trošku topil, ale v globále vyšiel tento ročník výborne. Na dlhej trati zvíťazili Michal Jurčo za 2:44 hod. a Darina Krausová za 3:24, na krátkej Jan Mikuš za 1:15 a Alena Procházková s časom 1:22. V nedeľných pretekoch klasickou technikou znova Jan Mikuš za 1:42 a Ingrid Hebíková za 2:17.


Viac fotiek nájdete TU a výsledky TU.

Dobrá akcia

V hale bol bufet s teplými nápojmi, tyčinkami, ovocím, spomenutá úschovňa batožín, sprchy. Jedlo po pretekoch bolo vydávané v kremnickej mincovni, čo je podľa mňa nepraktické. Chválim voľbu müsli tyčiniek od slovenského výrobcu, na občerstvovačkách som nestál, takže neviem, čo všetko tam bolo. K jedlu v mincovni napíšem, že podávať športovcom po pretekoch vyprážaný rezeň môžeme považovať len za zlý vtip. Celkovo podujatie hodnotím pozitívne a odporúčam ho absolvovať v rámci zimnej prípravy.

(Autormi fotiek sú: Ivan Čillík, Horská záchranná služba a Jana Sýkorová)