Reportáž: Mitas 4 Islands – ako sme dobojovali, alebo letné dresy a koniec smoly

Reportáž: Mitas 4 Islands – ako sme dobojovali, alebo letné dresy a koniec smoly

13 komentárov

Imroman 24.04.2017 15 fotografií   Maraton Preteky Horska Cyklistika Chorvatsko Reportaz

Úvodné dve etapy nám šťastie príliš neprialo, teda resp. mne, ale s plánovaným oteplením dúfam, že sa to konečne zmení.

 

Celkovo chladnejšie počasie robí už tak pomerne náročné presuny ešte viac únavné. Človek namiesto „vegetu“ musí myslieť dopredu na X vecí, rýchlo sa dať dokopy a doriešiť prípadné technické problémy. Teda všetky tieto činnosti sú ďaleko príjemnejšie a jednoduchšie, keď nefučí ľadový severák, veď záverečné etapy boli toho jasným dôkazom a o samotnom jazdení ani nehovorím – bola to bomba!

Moje ešte pomerne čerstvé zážitky ste si mohli prečítať v prvej časti (Reportáž: Mitas 4 Islands – čerstvé zážitky z prvých 2 etáp zimného etapáku v Chorvátsku), ktorú som dával dokopy priamo počas preteku. Teraz už píšem z tepla domova a musím povedať, že je to predsa len komfortnejšie . Každopádne, tretia aj štvrtá etapa opäť ponúkli množstvo zážitkov, ktoré na klasickom maratóne zrejme tak rýchlo nenájdem.

3. etapa – slovenské kvarteto na ostrove Cres


Ráno zvoní budík už o 5:00 h, pretože nás čaká pomerne hektický presun trajektom na ostrov Cres – tam čaká ako bonus netradičný štart z veľkého trajektu v 3 vlnách. Pred nami máme v podstate kráľovskú etapu v dĺžke 70 km a s prevýšením okolo 1 900 m. Asi po 100 m točíme prudko doľava do poriadnej asfaltovej steny. Reťaze strieľajú na všetky strany ako každý brzdí a následne „šaltruje“ o dušu. Asfaltová strmina sa mení na ešte väčšiu s hrubým štrkom, kde sa treba sústrediť na stopu, inak zostanete stáť a celkom „podráždite“ tých za vami .



Postupne sa s Rišom derieme pomaly dopredu a vytvoríme si dobrú pozíciu do zjazdu – ale akého. Samé kopy ostrých kameňov v úzkom koridore miestami aj so slušným sklonom. Rišo na jednom mieste trochu zaparkuje a samozrejme, že na rovnakom mieste si jemne usteliem aj ja – nič hrozné, ale aj light preklopenie tu celkom bolí . Potom si užívame krásne chodníčky, ktoré sa parádne kľukatia a jazda je skutočný zážitok. Občas ich vystriedajú poriadne kamenné rolety, kde si hovorím, že ak sa nejaká skrutka na biku neuvoľní teraz, tak už nikdy . Najmä v úvode si dávam poriadny pozor, aby som nespravil žiadnu chybu, pretože defektov už bolo viac než dosť a nechcem už konečne kaziť jazdu. Krátke ostré stúpania sa menia na neuveriteľne dlhú a stále stúpajúcu zvážnicu, ktorá nás vypľuje na prvom bufete. Ideme relatívne s rezervou, a tak nás práve tu dobieha slovenský mix v zložení Andrea Juhásová a Marián Šimora. Aďa dáva Rišovi fľašku a už máme jasné . Pôjdeme teda s nimi a skúsime im pomôcť k víťazstvu, pretože zatiaľ sú na 1. mieste. Aby bolo jasné, rôzne tlačenie a ťahanie je medzi členmi tímu v etapáku povolené, my im môžeme pomôcť zase potiahnuť, čo najmä v tejto etape s dlhými úsekmi po rovine a s tiahlymi kopcami cítiť.



Zo začiatku mám trochu problém dostať sa do tempa a zatiaľ skôr plápolám na chvoste. Postupne prechádzame krásne technické single, kde sa na konci vždy zlepíme a zase pokračujeme spoločne. Najdlhší zjazd s krásnymi „točkami“ patrí medzi skutočné lahôdky a asfaltová cesta nás dovedie na druhý bufet. Séria singlov opäť pokračuje a ja na nich doslova ožívam. Na širokých štrkových cestách postupne tvoríme ešte s ďalším tímom skupinku, prederiem sa na špicu a ťahám, čo to ide. Ešte nás čaká posledný chodníček medzi skaly a už len dlhý asfalt do cieľového mestečka Osor. Prichádzame tam všetci pokope, Andrea s Mariánom ako víťazi mixu s veľkým náskokom a my s Rišom na celkovom 25. mieste. Mňa hlavne teší, že konečne neboli žiadne technické problémy a jazdu sme si skutočne užili.



Akurát nohy a ruky mám poriadne vyšlahané od tŕňov, ale okamžite na to zabúdam, keď sa dostaneme k cieľovej hostine na námestí. Samé dobroty v štýle „all you can eat“, ktoré si môžeme vychutnať na slniečku - lepší záver etapy ani nemôže byť . Prebieha vyhlásenie a samozrejme, keď sa dostanú na rad Slováci, nechýbajú výkriky: „Sagaaan“ . Akurát škoda, že včera zle odbočili a stratili možnosť bojovať v celkovom poradí...

Z cieľa sa musíme ešte presunúť na ostrov Lošinj, čo vďaka Rišovmu otcovi, ktorý priviezol autá, nie je problém – bez neho by sme museli čakať na nejaký spoj. Tam si nájdeme obrovský kemp a večer nechýba dobrá nálada. Konečne sa oteplilo a realita Chorvátska sa blíži aspoň trochu mojej predstave .



4. etapa – XC na jeden okruh


Ráno sa budíme opäť do krásneho dňa už pomerne rozbití, no s Rišom si hovoríme, že tú TOP 20 by sme dnes mali skúsiť. Čaká nás len 40 km na záver, no ešte netuším akých. Štartuje sa na námestí v meste Mali Lošinj a budeme sa motať v podstate po celom ostrove. Etapa obsahuje množstvo úzkych singlov, takže zo začiatku to chce poriadne zamakať, nech máme voľnú cestu - lenže tento plán majú samozrejme aj ostatní . Aj keď stojíme pomerne vpredu, pred nami je ešte množstvo tímov, ktoré sú v rôznych kategóriách na čele poradia (mix, masters, ženy a pod). V strmých stúpaniach ideme teda úplne na max, ale aj tak sa úvodné chodníčky upchali pod náporom. Celé to preriedi až skutočne poriadny strmý a dlhý kopec k vysielaču a do zjazdu už nabiehame poriadne natrúsení. Ale ten zjazd, to bolo niečo... Úzky strmý chodník, množstvo kamenných schodov, mnohé z nich spojené drevenými lávkami. Zdvihy chodia na maximum a dole strieľajú z tela endorfíny .



Ďalej už sa všetko nesie v štýle - krátky a strmý kopec, technický kľukatý zjazd, spojovačka do ďalšej časti ostrova a takto dookola. Lietame pomedzi domy a všade prítomné kamenné ohrady. V podstate jazdíme zábavné XC, len s tým rozdielom, že na jednom veľkom okruhu. Akurát si nechcem predstaviť, ako by to vyzeralo na tých skalách za mokra... S Rišom sme sa dokonale zladili a pekne sa dopĺňame, v zjazde už automaticky hlásime smer a veľmi rýchlo ukrajujeme kilometre trate. Navyše, stále dokážeme predbiehať a nechýba teda ani potrebná motivácia. V jednom technickom zjazde sa síce „zašprajcujem“ so svojimi 196 cm medzi strom, ale inak všetko bez problémov. Cieľ sa blíži, už len zabojovať popri mori na promenáde a vidím nafukovačku. Za 2:03 končíme na pláži a 18. miestom sme splnili ranný cieľ .



Celkovo je finiš situovaný na krásnom mieste s výhľadom na more a opäť nechýba výborné jedlo. Máme trochu naponáhlo, pretože do 13:00 musíme opustiť kemp a radi by sme stihli ešte trajekt o 15:30, bez ktorého sa domov nedostaneme. Nakoniec sa všetko podarilo až na ten trajekt, ktorý sme síce stihli, ale už sa nám tesne neušlo miesto, takže ďalšie skoro 3 hod. vegetíme na slniečku v reštaurácii pri čakaní na ďalší . Odtiaľ už len pár hodín cesty, než sa človek zvalí do vytúženej a hlavne vlastnej postele...



Také krátke zhrnutie


Celý etapák dokončilo v celkovej klasifikácii 227 dvojíc z celkového počtu 283, ktoré sa postavili na štart. My sme teda dopadli na celkovom 37. mieste, za čo môžu najmä tie dve smolné etapy na úvod. Pre mňa osobne to bol úplne nový rozmer horskej cyklistiky, v ktorej pri 99% ide človek sám za seba. Jazdenie vo dvojici prináša mnohé špecifiká, ktoré sa určite oplatí vyskúšať a otvoriť nový rozmer. Človek v tom nie je sám, na druhej strane zase prichádza väčšia zodpovednosť za celok – jednoducho, nechcete sklamať. My sme mali veľkú výhodu, že kondične aj technicky sme boli na tom v 99% prípadoch rovnako. Chvíľami sa len niekomu išlo horšie a naopak. Nechýbali ani dvojice, kde sme non-stop videli ako o triedu silnejší do kopca tlačí/ťahá druhého. Rovnako terén na celom 4 Islands je poriadne špecifický a veľmi náročný. Položiť si to do všadeprítomných kameňov znamená vo väčšine prípadov bolestivú skúsenosť – navyše, organizátor sa s tým nepára a zaraďuje úseky, ktoré by v našich podmienkach spustili poriadnu vlnu kritiky na jeho duševné zdravie .

Rovnako trpí aj materiál a nie je problém si nájsť zopár nových „šrámov“ či už na ráme, kľukách alebo kolesách“, s čím treba tiež počítať - ja ale obdivujem Riša, že to všetko zvládol na pevnom biku, pretože bez FS ma sem nikto nedostane . Každopádne, tento ročník bol trochu extrémny najmä vzhľadom na počasie - ak by bolo teplo, tak pohoda a veget niekde na pláži pri mori v tričku a kraťasoch by určite poriadne pomohol a tiež uľahčil celkovo náročné presuny. Pri tom všetkom, klobúk dole pred organizátormi, ako to všetko vôbec dokázali zabezpečiť – či už trať, servis bikov a ich transport, jednoducho všetky veci okolo, ktoré s tým súvisia a naozaj nemám jedinú výhradu. V tomto všetkom je 4 Islands naozaj jedinečný koncept, ktorý ponúkne dodatočný „adventure“ faktor. Ja by som na záver už len poďakoval všetkým, ktorí nám pomáhali a tiež Rišovi, ktorý bol naozaj výborný „parťák“. A už sa celkom teším na nejaký domáci maratón, kde mi stačí ráno zbaliť veci do malej tašky a poobede byť doma s vyloženými nohami .

Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Zdroj fotiek: sportograf.com
 
Galéria neexistuje
 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:
Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

4 Islands

19.04.2017 - 22.04.2017
MTB - maratón
Krk (Zbytok sveta)

Propozície, Výsledky, Reportáže, Foto, Video

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Výživa a nápoje ~ Energetické doplnky):

Prejsť do shopu (Výživa a nápoje ~ Energetické doplnky)

Komentáre

novak.miroslav 25.04.2017 (08:03)

Super report, super pretek.... Na stránke preteku som nenašiel trasy, je tam len profil. Náhodou ste nemali so sebou počítač alebo tester s GPS? Určite viacerý by sa nechali inšpirovať na dovolenke a prešli si trasu ak by bola v gpx alebo na stiahnutie. Dík

 
Imroman novak.miroslav 25.04.2017 (08:05)

ahoj, mam gpx zaznamy ak chces

 
janovarga Imroman 25.04.2017 (09:00)

ja by som sa tiež pridal, ak môžem, k tej požiadavke na gpx.

 
janovarga janovarga 25.04.2017 (10:10)

pozerám, že tak +- polovicu tej 3. etapy som si prešiel (už nedodám, že to bolo na viac krát takže klobúk dole. Keď si predstavím jazdu pomedzi tie ich kamenné múriky s tŕňmi, na ktoré sa treba ešte pár 100 m vyšplhať, plné kamenia, až ma striasa . Škoda, že to tam nemajú nejako permanentne značené.

 
Mamela novak.miroslav 25.04.2017 (16:19)

samotny ten profil nevyzera hrozivo a to ani kilometre a ani prevysenie, ale povrch je pomerne narocny, casto sa potrapis na velkych sutroch aj na rovinke. ziadne slovenske vyzehlene hlinene zvaznice ani makkucke lesne cesty.. len kamene roznych velkosti, obcas na hrane
pokial ide o individulany prejazd tras, velka cast sa prejst da, na niektore single by som sa mimo zavodov moc nemotal, pretoze su tam pocnuc sezonou turisti a ovce. kvoli ovciam aj pozatvarane branicky, takze pomerne casto zosadas z biku a otvaras/zatvaras. niektore traily - najma Krk a Cres su z vacsej casti vyznacene aj na trvalo...

 
Imroman Mamela 25.04.2017 (17:04)

ano, presne tie branicky su problem a ak to pozatvaraju tak si jazdu moc neuzijes...

 
slavomil 24.04.2017 (19:19)

Ahoj Martin. Mozno by si aj mohol popisat ako sa islo na tom Bianchi biku. Doteraz si jazdil Cannondale, tak by si to mohol porovnat

 
Imroman slavomil 24.04.2017 (20:46)

Bol to zatial prvy pretek a zatial ho mam kratko takze urcite sa dostanem aj k poriadnemu testu trochu neskor v sezone.

 
Mamela Imroman 25.04.2017 (16:21)

ved rovno napis, ze cannondale bol lepsi : )))
a co tie defekty? comu by si to priradil?

 
Imroman Mamela 25.04.2017 (17:03)

bola to cisto moja chyba - ze som ho prerazil a nasledne druha ze som potom dal dusu na druhu etapu. Inak Riso nemal jediny problem a to jazdil na HT kde dostavali ine supy - zadne koleso bolo na total ale plast vydrzal.

 
novak.miroslav 25.04.2017 (08:08)

Jasné....

 
bombtrack 25.04.2017 (09:55)

super citanie ako vzdy....pozeral som vysledky a bolo tam vela Cechov a 4 ceske muzske pary sa umiestnili v top 5 ak som spravne videl.... to su cesi taky našlapaní ??

 
Imroman bombtrack 25.04.2017 (09:57)

no staci ist pozriet na hocijaky pretek do CR a uvidis U nich je ta spica uplne inde nehovoriac o tom ze maju MTB profi scenu...

 
Pridaj komentár