GTM horský triatlon Stará Myjava

Túto sobotu (12.8.) privítala Stará Myjava všetkých priaznivcov zaujímavého netradičného športu - v areáli priehrady sa konal GTM Horský triatlon Stará Myjava. Po H-triatlone v Skalici druhý terénny triatlon v poradí, ktorý som navštívil s kolegom, na týchto stránkach neznámym, Tomášom Č. .

Horský triatlon - krásna vec! Rozcvička, kúpanie sa v teplej vode v priehrade, vychádzka na horskom bicykli a po vlastných, obdivujúc krásy Slovenska... Tak, a teraz k tomu triatlonu...

Proste sme sa jedného krásneho rána vybrali z Piešťan, smer severozápad. Stará Myjava nás privítala otvorenou náručou - (pre mnohé časti našej krajiny príznačnými) kľukatými, "výborne" označenými cestami a úchvatnou prírodou. Keď sme už došli na také miesto, kde sa aj vrany otáčajú, konečne sme zbadali hľadaný objekt - priehradu. Tam sa celá pasia začínala. Keďže sme prišli asi 5 minút po oficiálnom konci prezentácie, výskok z auta a beh k stolíku, kde sa prezentovalo, bol súčasťou rozcvičky. Po nutnom označkovaní štartovým číslom, zanesení bikov a oblečenia/obuvi do depa sme sa pomaly začali zhromažďovať na hrádzi, kde prebiehal výklad trate. Trať sa, ako sa na terénny triatlon patrí, skladala z troch častí - horské plávanie " title=" , horská cyklistika a horský beh... Trať dĺžky 400m, 15km a 4km sa nemusí zdať na prvý pohľad náročná, ale po odštartovaní presvedčí o opaku. Štart bol plánovaný na 11:00, no štipka chaosu nikomu ešte neublížila, a tak sa štartovalo o niekoľko minút neskôr. Príjemná atmosféra pred štartom krásne vytiahla pretekárom úsmevy na tváre. Tie im však už sekundy po úvodnom výstrele zamrzli. Doslovne. Voda v priehrade bola nedôstojne studená (mohli veru vypnút tú klimatizáciu). Po preplávaní spomínaných 400 metrov sa pretekári postupne nahrnuli do depa a vyštartovali na cyklistickú časť. Túto musím pochváliť, pretože bola veľmi dobre zvolená. Prudké a dlhé stúpanie už od začiatku dalo každému jasne najavo, kto na tom ako stojí s kondičkou. Druhá časť trate však odmenila krásnym, strmým a technicky náročným zjazdom. Určite by ním nepohrdol ani skúsený DH biker. Posledná, bežecká, časť trate sa niesla v podobnom duchu. Po úvodnej (viac-menej) rovinke výbeh (alebo skôr výšľap, lebo väčšina zúčastnených kráčala) príkrou lyžiarskou zjazdovkou a po ňom dobeh do cieľa. Samozrejme, vyskytli sa aj drobné chybičky. Značenie cyklistickej trate bolo trochu ťažkopádne. Na križovatkách, no najmä na dlhých rovných úsekoch, ktoré po nich nasledovali, by sa zišlo umiestniť viac tých "farebných toaleťákov" " title=", aby dodali istotu osamelému unavenému pretekárovi. Celkový dojem z tohto podujatia však bol vynikajúci - nádherné prostredie, brilantne zvolená trať, priateľská atmosféra a vydarené počasie urobili svoje. Škoda len, že na Slovensku zatiaľ nie je podobných podujatí viac. Vidno, že tento šport zatiaľ nie je veľmi populárny (čomu nerozumiem, lebo je mimoriadne atraktívny zložením disciplín), čo sa odrazilo na účasti - len 36 častníkov, z toho 6 registrovaných. Naozaj odporúčam (aspoň) vyskúšať každému, kto sa rád popasuje sám so sebou. Ďalšie informácie nájdete na http://www.chirasys.sk/triatlon/index.html a výsledky sú aj na http://www.triathlon.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=596 , nakoľko celá akcia sa konala pod "krídlami" Slovenskej triatlonovej únie.

Poznámky (od Červa)

Po dosť značne hnanej jazde z Piešťan na Myjavu, kedy som sa v každej zátačke pozeral, koľko vecí z bikov na streche odpadlo, po blúdení v centre Myjavy (keď nás poslali na kruhový objazd, ktorý je jaksi len v štádiu výstavby a je neprejazdný) a neskorom príchode na miesto štartu sme sa traja prevažne cyklisti ocitli pri priehrade za Starou Myjavou, kde sa už zhromažďovalo zhruba 40 pretekárov a zhruba rovnaký počet divákov. Po nutných procedúrach sme sa postavili na štart, pri teplote vzduchu asi 23 stupňov a vody odhadom 15 (to nepreháňam) to nebol ten štart, na ktorí ste/sme zvyknutí na maratónoch a XC pretekoch. Po skoku do vody mi padol hrudný snímač na brucho, takže nemám záznam tepovky z vody (ale radšej by som ju nechcel vidieť " title=". Keďže som si zabudol plavecké okuliare, bol som nútený ísť prsia, aby som neustále nenarážal do spolubojovníkov. Po vyplazení sa z vody som sa v depe prezul, prezliekol, skoro zložil (tá voda bola fakt studená), dal na seba ponožky, tretry, prilbu, rukavice a zobral bike. Dokopy asi 3 minúty. Tí vybavenejší obuli tretry, zahodili okuliare a brali bike s prilbou, ktorú si za behu nasadili. Takto sa zarábajú minúty na triatlone. Po sadnutí na bike je to však iné, akési povedomé. Síce mi trvalo asi ešte 2 minúty, kým som sa rozdýchal, potom to už išlo. Až po (peší) preskok cez strom, kedy som dostal kŕč do lýtka, ktorý som poriadne nevyrovnal ešte doteraz. Troška ma "rozťahal" Dušan Končitý a tak som na bikovej trati získal to, čo som zameškal na plávaní (samozrejme aj túto trať zvládli tí ambicióznejši rýchlejšie). Po krásnom zjazde a príjazde do depa opäť preliekanie, ktoré mi zabralo dosť času a zobralo aspoň 2 miesta. Tie však neboli podstatné, keďže na bežeckej časti to už nešlo. Zničené lýtko a neskôr aj stehná mi dovolili doklusať do cieľa minimálne o 10 miest vzadu. Holt, kto netrénuje... " title="
Každopádne triatlon je krásny šport, tento rok som to vyskúšal a nabudúce už snáď aj niečo natrénujem. Možno sa to nezdá, ale je to veľmi náročný šport, pri ktorom špecializácia na jednu disciplínu nestačí... V Čechách sa teší veškej obľube, dúfam, že sa presadí aj u nás...

Pár fotiek © Peťo Antal