Reportáž: Blinduro Fall 2017 - ukončenie enduro sezóny „naslepo“

Keď spojíte dokopy bikera Michala Prokopa s moravsko-slovenskými trailami a jesennú valašskú prírodu, musí vám byť jasné, že edícia prvého ročníka Blinduro bude zážitok, ktorý sa nezmazateľne zapíše do enduro sezóny 2017.

Nachádzam sa v obci Karolinka, len niekoľko kilometrov za slovenskými hranicami. Taktiež by som mohol povedať, že sa nachádzam na mieste s rekordným ročným úhrnom zrážok v českej zemi. Je teda jasné, že so spojitosťou ročného obdobia sa do tejto lokality vydávam s vidinou blatistého a mokrého zážitku a vy si nasledujúce riadky môžete vychutnať s vedomím pohodlia vášho teplého a suchého príbytku .

Intro pre nezainteresovaných "endurochtivých"

Ako anglická slovná hračka naznačuje (blind = slepý), jedná sa o enduro preteky bez predošlého tréningu trate, resp. rýchlostných skúšok. Takže, nie je to doslovný extrém a nešli sme s páskou cez oči . Michal Prokop má už tieto preteky odšéfované a prvú jarnú edíciu uskutočnil na Lipne. Akcia sa stretla s pozitívnym ohlasom a ukončenie sezóny sa teda taktiež nieslo v duchu nových bikerských lokalít, pohotových jazdeckých reakcií a zábavy.

Dva dni v podhorí Javorníkov

Ako som už naznačil, preteky sa uskutočnili v rozmedzí moravských a slovenských hraníc, kde sa rozprestiera pohorie CHKO Beskydy a Kysuce s dominanciou hrebeňa - Malým a Veľkým Javorníkom. Prvý deň na nás čakal 25 km okruh s dvomi rýchlostnými skúškami, umiestnenými nad obcou Veľké Karlovice v bike parku Kyčerka a treťou nad samotným centrom blindura v Karolínke. Tou sme finišovali a končili preteky aj druhý deň. Druhý deň nás čakalo 43 km a 4 rýchlostné skúšky s prechodom na slovenskú stranu, kde sa nachádzali 2 rýchlostné skúšky. Po nich posledné 2 rýchlostné skúšky opäť v bike parku Kyčerka a repete v Karolinke.

Deň prvý - jesenná pohodička

Ráno pred štartom som mal jedinú dilemu, a to, čo na seba. Žiaden stres, pohoda a vyslovene chuť užiť si preteky po dlhšej zdravotno-technickej pauze. Vonku ani zima, ani teplo. Po rannom predaní informácii o priebehu zo strany organizátora a riaditeľa pretekov, sme nastúpení na štarte v 20 členných skupinách - štartujeme v 10-minútových intervaloch. Ranná zima zo mňa opadla, a teda s ňou aj vrchná vrstva. Nakoniec náš prvý transfer ma dostatočne zahrial a zaviedol nad bike park Kyčerka.


Štart pri kaplnke vyzeral trošku romanticky, po prvej rýchlostnej skúške som však na tu rannú pohodičku akosi zabudol. Začiatok prebudil každú svalovú bunku v nohách. XC dupačka! Lesná cesta nás naviedla na miestny park trail, o ktorý sa bol treba dobre oprieť. Minimálny sklon a veľa klopeniek, menších vĺn a esíčok. Trošku som v tom zaspal a prejavilo sa to na výsledku tohto úseku. Presun na ďalší meraný úsek bol vcelku výživný a križoval prvú rýchlostnú skúšku. Pri druhom štarte sa cítim o niečo viac nabudený na pretekanie. V tejto časti ma trochu prekvapila koreňová pasáž. Aj napriek tomu, že bolo relatívne sucho, hmla a vlhkosť sa poznamenali na klzkosti koreňov. Prvou koreňovkou prechádzam čisto v príjemnom flow móde. V druhej koreňovej časti som nestihol spracovať predným kolesom tri väčšie korene a v miernom traverze som si musel dopomôcť nohou. Na plynulosti som moc nestratil, takže spokojnosť.

Cyklochodníkom sa dostávame späť a lesnou asfaltovou cestou nad celý lyžiarsky areál Karolínka, na poslednú rýchlostnú skúšku tohto dňa. Krása jesennej prírody je tá, keď sfarbené lístie opadáva. Naprd je však, keď to lístie padá na trať, po ktorej idete a rovno „na oči“. Tretí meraný úsek sa striedavo kľukatí na zjazdovku a bočný les. Miestami ma vyviedla z rovnováhy orientácia na trati. Keďže som bol medzi prvými, ktorí prechádzali traťou, nebola ešte vyjazdená a lístie urobilo jej kamufláž. V závere trate ma veľmi prekvapila tiahla pravotočivá zákruta priamo na tráve zjazdovky. Rýchlosť, vlhkosť a sklon mi pripomenuli staré dobré časy z motokrosu. Bike naklopiť a noha von. Trať bola krásna, taká enduro čerešnička na záver. Korene, točky, nečakané výšlapy. Teším sa, až si ju zopakujem druhý deň. To som však nevedel, že to bude už úplne o niečom inom .

Frgal, klobása, slivovica... a divadlo

Organizátori si toho pre nás nachystali skutočne dosť. Okrem zabezpečenia trate a občerstvovačiek, bola na programe večerná prednáška vo Valaškom Národnom Divadle. Videá a nejaké tie fotky z potuliek Romana Kalabusa po Juhoafrickej republike, kde trasoval bike cesty a cestičky. Roman je človek, za ktorým je vidieť veľký kus „trailovej“ práce v podobe bike resortu Valašsko. Program bol pestrý a slivovice bolo tiež dostatok, o čom svedčia tváre niektorých bikerov ráno na štarte .

Deň druhý - „pršalo, mrholilo...“

Vstávam ráno do hmly a vcelku chladného počasia. Naďalej sa preteky nesú v znamení „nevieš kam, nevieš ako“, a tak sa opäť v 20-člennej skupine presúvame smer pohraničie. Transfer na prvú rýchlostnú skúšku zabral takmer 15 km na Portáš. Dlhé stúpanie miestami s 15% stúpaním. Prvá kvapka padla 15 minút po štarte, a to bolo vlastne aj poslednýkrát, kedy som bol suchý. Následne sa spustil výdatný lejak. Do toho svieži vetrík na hrebeni, ktorý bol poznať na pocitovej teplote. Po dojazde na hrebeň som už do nitky premočený. Dávam na seba ľahkú bundu a pripravujem sa na štart. Začiatok rýchlostnej skúšky sa točil po hrebeni. Trať sa od hlavnej hrebeňovej trasy na začiatku kľukatila do voľného lesíka. Prešli sme na dlhú cestu, opäť dupem. V jednom okamihu sa cesta stráca a prechádza do úzkeho trailu. Prechod však míňam a na krátko som zablúdil. V tomto úseku naozaj chýbala páska. Posledných 200 metrov je do mierneho stúpania. Sedlovka hore a musím priznať, vychutnávam si kamenistý výšľap v laktátovom opojení . Cenné sekundy stratené pri opätovnom vracaní na trať sa poznamenali na výsledku. Transfer je nádherný, po úzkom traverze vedúcom na lesnú rozbitú asfaltku. Na druhej rýchlostnej skúške sa stretávame s hlavným riaditeľom. Tu musím dať klobúčik dole pred Michalovým koordinovaním celého podujatia hneď z prvej rady. Priamo na biku a na trati za tohto počasia! Palec hore.

Na štarte druhej rýchlostnej skúšky, slovenskí horskí záchranári urobili ohník a pred štartom bolo príjemné si ohriať už celkom skrehnuté hnáty. Hneď od štartu preveril technický „zošup“ dole. Par točiek a už sme boli na traverze, ktorý ukázal, kto má koľko za sezónu natrénované. Mierny sklon vyžadoval neustále dupanie do pedálov. Voda a blato urobili z koreňov v traverze pasce, na ktorých sa dalo stratiť. V hmle vidím niečo ako oheň. Snažím sa dotiahnuť posledné metre. V cieli ťažko rozdýchavam. Jazda celkom ušla, no začínam pociťovať prejavujúcu únavu z nedoliečenej nádchy.

Transféeer...

Je hlavne o presune k ďalšiemu štartu rýchlostnej skúške. V rámci endura je to skvelá možnosť, ako poznať krajinu, bikerov alebo si len užiť čas na biku. Zo slovenskej strany sme sa presúvali opäť na hrebeň pohraničia popod Malý Javorník. Zabudol som dodať, že dážď neustával a rozmočený hrebeň a lesné cesty sťažili cestu. Zahriať sa pedálovaním bolo pri 5°C akosi ťažšie. Prichádzame k stánku občerstvovačky. Dopĺňam, čo mi chýba a pokračujem v presune ku známej kaplnke zo včerajšieho dňa nad bike parkom Kyčerka, kde štartovala predposledná rýchlostná skúška dnešného dňa.

Začína sa to lámať

Na štarte pekne fúka a zima sa o to viac zintenzívnila. Našťastie, prvá časť je pekne šliapavá, tak sa človek zahreje. Trať prechádza do kamenistej časti, kde dúfam, že to bočnica plášťov vydrží. Prechod na lesnú cestu, kde naberám rýchlosť a intuitívne podraďujem pred šliapavou pasážou. Prechod z časti cez bikepark „lajnu“ a následne do hravého voľného traverzu. Východ z lesa na zjazdovku a skrz ňou dupačka do lesa do koreňovej pasáže. Veľmi zábavná časť, ktorú si užívam. V cieli „bodla“ biku malá sprcha. Posledný transfér rovnako ako z predošlého dňa - na poslednú rýchlostnú skúšku, ktorú, ako som sa mylne domnieval, poznám.

Ešte naposledy potrápi

Chyby, ktoré človek robí, sú na to, aby sa poučil. Avšak, keď sa nepoučí, hraničí to s hlúposťou. Asi kilometer pred posledným štartom mi úplne došlo. Hlaďák, kŕče, nechuť. Na občerstvovačke som si nepribalil nič k sebe. Našťastie solidarita medzi bikermi existuje a za pomoc som bol strašne vďačný. Pri dojazde na štart som sa mohol plne sústrediť len na poslednú rýchlostnú skúšku. Ta sa od prvého dňa výrazne zmenila. Dážď a prejazdy upravili povrch na nepoznanie.


Taktiku jazdy som hneď po prvej koreňovej pasáži musel zmeniť na prosté udržanie sa na biku. Dvakrát sa mi to nepodarilo a na hornej časti v traverze padám. V spodnej časti sa cítim istejší a záver si vyberám v traverze úplne hornú stopu a prechádzam do cieľa s pocitom flow jazdy. Posledné čipovanie prebehlo s malým problémom. Nechcelo mi hneď zobrať čip, a tak strácam sekundy pre techniku. Výsledok ma nakoniec výrazne „zahrial“. Končím celkovo šiesty v elite a v kategórii je to 2 miesto s časom 00:29:51,5.

Dážď nekončí, sezóna však je u zdarného konca

Na konci poslednej rýchlostne skúšky vyzerajú všetci bikeri rovnako. Hnedí od blata, mokrí od dažďa a vysmiati zo skvelého a silného zážitku z jesennej edície Blindura 2017. Wapky poslúžili nielen na biky, ale aj na ich vlastníkov. Po dojazde posledného bikera Přemka Tejchmana, sme čakali na záverečné vyhodnotenie. Celkové víťazstvo v elite prevzal František Žilák z Rock Machine Cyklomax enduro team s časom 00:27:55.0. Za ním TEJCHMAN Přemek za Haven, Kellys factory 00:28:26.9 a tretí Motyka Marcin 00:29:22.7.


V ženách dominovala Andrea Drengubakova s výborným časom 00:35:39,4 za GHOST MOJEKOLO.cz. Ako druhá - Šírkova Jana TJ Spoje za 00:40:28,6 a na treťom mieste skončila Natrová Tereza s časom 00:42:27,7. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.



Moje prvé Blinduro pod taktovkou Michala Prokopa a Zdeňka Pola bola akcia, ktorá zanechala (možno aj vďaka počasiu) pamätný zážitok. Trate jednoducho pre každého, transfery pre labužníkov, príroda pre romantikov a počasie pre pravých bikerov. Dúfam že sa opäť stretneme na pohraničí Javorníckych vrchov a možno raz aj u nás v „zahraničí“ na dávku „slepej a adrenalínom nabitej zábavy“ .

(zdroj fotiek: Vladimír Marko, Rob Trnka, gravitymag.com)