Jazdenie v noci - zopár základných tipov

Trenažér, valce či spinning vás nebavia a radi by ste jazdili celoročne aj popri práci? Tak potom treba vyraziť do tmy...

Povedzme si to na rovinu. Keby ste si mohli vybrať medzi denným výjazdom a tým po tme, zrejme by si 99% vybrala tú prvú možnosť a ja tiež. Lenže, ak chodíte klasicky do práce s pevnou pracovnou dobou, určite narazíte na problém, že to nie je tak úplne možné. Mal som dávnejšie rovnaký problém, ktorý som najskôr riešil kúpou trenažéru. Lenže to ma proste nebavilo (nič proti trenažérom), a tak som ho predal a kúpil svetlo. Asi tak nejak začala moja „éra“ nočných výjazdov a práve k nim by som rád napísal zopár riadkov. Rovno môžem povedať, že vďaka prispôsobeniu sa na nočné podmienky mi to vôbec neprišlo ako nejaké „trápenie“, aj keď si veľa ľudí pri tom klepalo na čelo . Možno tiež práve rozmýšľate, že sa do toho pustíte, tak si dajte pozor na zopár vecí...

Nie je to len o „lumenoch“

Asi netreba zdôrazňovať, že základom úspešných nočných akcií je dobré svetlo. Lenže pod týmto pojmom je X možností a tiež rôznych názorov – teda odkiaľ, za koľko a pod. Vôbec sa nechcem púšťať do presných typov svetiel, pretože to by skončilo len konfrontáciou názorov asi ako u témy jednoprevodníka alebo 29 vs 26 a pod . Každopádne, môj názor je takýto - nežeňte sa len za lumenmi. Vždy je lepšie mať silnejšie svetlo, no ruka v ruke s tým ide jeho veľkosť, potreba väčšej batérie, lepšieho chladenia, elektroniky a pod. Trochu viac kompaktné prevedenie viete veľmi dobre použiť napr. aj na beh, turistiku a pod. a hlavne s tým nebude oštara pri manipulácii. Dajte si pozor aj na prehnané tvrdenie najmä pri svetlách z Číny a pod. zdrojov, ktoré zvyknú veľmi často preháňať. Takže uvádzaných 2 000 lumenov môže byť v skutočnosti 1 000. Tým vôbec netvrdím, že tieto svetla sú zlé, len treba mať trochu triezvy pohľad na vec a pozrieť si nejaké recenzie, než sa rozhodnete. Aj medzi nimi sa nájde množstvo dobrých a kvalitných prevedení. Osobne mám radšej svetlo, ktoré je menšie, má kvalitnejšie prevedenie, zvládnuté chladenie a elektroniku, takže svieti stabilne a celkovo ma nenechá niekde v „štichu“ - kedže rád chodím aj na hory, tak je to pre mňa celkom dôležité.


Tomu „obetujem“ aj zopár lumenov. Rovnako je dobré myslieť aj na odolnosť voči vode a kondenzácii vlhkosti, čo platí najmä, ak chcete jazdiť aj v zime/mraze a na snehu, čo je podľa mňa TOP všetkých nočných akcií . A ďalšou vecou je optika, ktorá vo veľkej miere rozhoduje, ako to bude v konečnom dôsledku vyzerať (o nej trochu nižšie). Tak, koľko teda tých lumenov? Na bežné jazdenie (cesta, zvážnice, light traily) som si vystačil na začiatku s „poctivými“ 750 lumenmi, ktoré som neskôr (o rok) doplnil o ďalších 900 pomocou druhého (viac bodového) svetla a prilbu. To sú ale udávané maximá, ktoré som využíval najmä v zjazdoch, do kopca stačí aj polovica. U zadného svetla ide samozrejme o to byť videný, takže netreba extrémne porcie svetla, no dnes nájdete na trhu množstvo malých a pomerne výkonných modelov. Šikovné je v tomto prípade nabíjanie cez USB, nech nemáte doma ďalšie nabíjačky alebo nemusíte stále meniť baterky.

Na riaditkách, či na hlave?

Druhá základná dilema je, kam so svetlom – ak teda máte zatiaľ iba jedno. Mne osobne sa osvedčilo v prípade, že idem po ceste, zvážnici alebo v ľahkom teréne, na riadítkach. Vďaka tomu, že bolo nižšie pri zemi, boli lepšie vykreslené nerovnosti a tiež komfort nosenia bol väčší – teda žiadny kábel ani nič podobné a hlavne, ak ste počas jazdy otočili hlavu, nemali ste pred sebou zrazu tmu . Ak som išiel viac do terénu, skončilo na prilbe, pretože som si vedel posvietiť kam bolo treba, ak sa terén výrazne menil. Samozrejme, úplne ideálne je mať svetlá dve – aj v prípade, že keby sa s jedným niečo stalo. Ak vás to chytí, tak uvidíte, že s dvojicou svetiel začína pravá zábava... V tom prípade je dobré myslieť aj trochu dopredu. Myslím to tak, že prvé svetlo si kúpte také, ktoré má trochu širší rozptyl a uživíte ho na riadítkach, vďaka čomu budete mať dobré periférne videnie. Druhé následne také, ktoré svieti viac „bodovo“ a do diaľky. Keď to následne spojíte, máte ideálny mix...

Šero – najväčší nepriateľ

Paradoxne, najväčšie nebezpečenstvo nehrozí, ak je tma (a máte samozrejme adekvátne osvetlenie), ale vtedy, keď sa stmieva – jednoducho, keď je šero. Vtedy ste pre vodičov ďaleko viac nenápadní a prehliadnuteľní. Neváhajte teda zapnúť svetlá, aj keď ešte vidíte pred seba a rovnako je to dôvod, prečo trochu investovať aj do dobrého zadného osvetlenia. Práve jeho väčší výkon vás spraví viditeľným, aj keď je ešte okolo nejaké to denné svetlo. Ak už je naozaj tma, mám skúsenosť, že vodiči sú ďaleko viac opatrnejší a spomalia, pretože už z diaľky vidia niečo „špecifické“. Nečakajú, že aj bicykel môže byť tak dobre osvetlený, takže dosť na vás čumia a nechápu, no hlavne spomalia, a to sa počíta .

Technika áno, ale pozor na rýchlosť

Možno si myslíte, že jazdiť po tme sa dá len po ľahkých zvážniciach, cestách a pod. S dobrým svetlom sa vôbec nemusíte báť ani trochu náročnejších chodníčkov. Paradoxne, technickejšie pasáže vôbec nie sú veľký problém, pretože vás nepustia do vysokej rýchlosti. Práve tá je nebezpečná, pretože postupne strácate periférne videnie a neviete dobre zareagovať v prípade nečakanej zmeny. Takže, nejakých technickejších chodníčkov sa nemusíte báť, skôr si dávajte pozor v rýchlych zjazdoch a „nepúštajte si to“....

Známe terény

Súvisí s tým, o čom píšem vyššie. Nie je problém jazdiť aj niečo náročnejšie, ale vždy som sa púšťal len do vecí, ktoré som poznal a mal najazdené. Jednoducho, vedieť čo vás čaká za zákrutou alebo na traili je obrovská výhoda pre vašu bezpečnosť. Niektoré „singláče“ máte určite najazdené tak, že už viete, kde je aký koreň, kameň, diera a pod., takže práve tie sú ideálne aj na nočné výpady . Asi nemusím hovoriť, že čo sa týka jazdenia po ceste, sú ideálne všetky bočné cesty a dedinské „polňačky“ s minimálnou premávkou...

Reflexné prvky

Výhodu reflexných prvkov a výrazných farieb asi netreba veľmi zdôrazňovať. Samozrejme, ide o to byť čo najlepšie videný, takže čím viac, tým lepšie. Dnes už zrejme nie je výrobca, ktorý by na reflexné prvky nemyslel, no sú miesta, na ktoré sa oplatí zamerať. Jedným z nich sú nohy, resp. spodná časť, ktorá vďaka tomu, že najviac „kmitá“, veľmi dobre upúta pozornosť vodičov. Takže, poriadne reflexné alebo fluo-prevedenie sa na tomto mieste nestratí. Druhé miesto je o niečo menej nápadné, no podľa mňa veľmi dôležité. Mám tým na mysli rukavice, a to z jednoduchého dôvodu. Predstavte si, že idete po ceste a chcete odbočiť – dáte teda signál rukou, ale aby to malo zmysel, tak ju ten za vami musí aj vidieť. Ja osobne som radšej niekedy počkal, kým autá prešli a až potom odbočoval – to len pre istotu .

Nepreháňajte to

Ak prídete na chuť nočnému jazdeniu, stále majte na pamäti jednu vec – netreba to zbytočne „hrotiť“. Väčšina takýchto výjazdov trvala v mojom prípade do 2, občas do 3 hodín. Ide o to, že aj keď máte dobré svetlá a dlhú výdrž batérie, jazda v tme vás oveľa rýchlejšie unaví a postupne budete strácať koncentráciu, čo sa môže postupne vypomstiť – navyše, ak sa pridá únava z výjazdu a samotnej práce. Zrejme vás nabudí nekonečné množstvo „očí“ v lese, ale na tie si postupne zvyknete . Ak sa bojíte zveri, tak s tým som osobne problém nikdy nemal – práve svetlo ju vie veľmi dobre vyplašiť už na diaľku. Navyše si myslím, že väčšie nebezpečenstvo hrozí na ceste ako v možnosti, že vás zožerie medveď . Každopádne, všetko s mierou a aj hodinka mi niekedy stačila na úplne nové myšlienky.

Tak to bolo len zopár postrehov z mojej strany. Jazdenie po tme mi osobne otvorilo úplne iný svet a možnosti, ako si nájsť cestu k svojmu koníčku aj napriek nepriaznivým okolnostiam - vďaka nemu som prežil v podstate celú jeseň a zimu bez abstinenčných príznakov . Navyše, ak pri tom rozmýšľate (podmienky, výber trasy, odhad schopností, počasie) a vhodne sa vybavíte, nemyslím, že by to bolo niečo nebezpečné...