Reportáž: STUPAVA WINTER TROPHY MTB & RUN – sneh, blato a zábava

Tento rok sa konal už 10-ty jubilejný ročník tohto zimného podujatia. Minulý rok som mal premiéru a keďže sa mi páčilo, prihlásil som aj teraz. No a opäť bola zábava...

Dlho som s prihlásením váhal kvôli avizovanej nepriaznivej predpovedi počasia, ale nakoniec sme sa dohodli aj s kamarátom, že ideme. On si vybral variantu kombinácie MTB + BEH a ja len sobotný bike, keďže bežec nie som. Cesta na miesto konania neveštila veľmi dobré podmienky, keďže snežilo, miestami pršalo a poriadne fúkalo. Nakoniec sa počasie umúdrilo a ukľudnilo.

Pred štartom

Po príchode sme zaparkovali ešte na zasneženej lúke, ktorá sa neskôr zmenila na blato a išli sme sa hneď odprezentovať. Zázemie bolo tentokrát vo vnútri PARK HOTELA Intenzíva a pred ním, kým minulý rok to bolo vo veľkokapacitnom stane. Prezentácia bola bezproblémová, prišli sme niečo pred desiatou a všetko prebehlo rýchlo. Zistili sme, že je tu aj „šatňa“, kde sa dá v teple prezliecť, čo určite padlo vhod nejednému bikerovi. Nasledovala klasická príprava, nahodenie čísla, prezlečenie sa do cyklo vecí a následné rozjazdenie. Na štart prichádzam neskôr, no nebol problém sa zaradiť medzi ostatných. Od moderátora dostávame informáciu, že je nás na štarte 264, čo je naozaj slušný počet pretekárov na toto ročné obdobie. Rovnakú trasu absolvovali aj bežci, ktorí štartovali pol hodinku po nás a tých bolo tiež poriadne veľa – konkrétne 94.

Vyrážame

Po štarte, tak ako to býva zvykom, to bolo poriadne husté, na čo doplatil jeden jazdec na snehovom chodníku a pri kontakte s ďalším pretekárom si ustlal – našťastie nevyzeralo to na nič vážne. Asfaltka bola poriadne mokrá, nijak extra som sa netlačil dopredu a snažil som sa „vyhýbať vode“, čo však nebolo možné . Pri nájazde do prvého stúpania z Borinky, mi do cesty vošiel pomalší jazdec, takže som musel zastať a znovu sa rozbehnúť a čelo pelotónu mi teda odskočilo. Následne nás v lese čakala kombinácia blata a snehu, no bolo to vcelku jazditeľné a nemal som problém so záberom. Pomaličky som sa rozbiehal, cítil som, že sa mi ide dobre a v prvom zjazde som aj obiehal. Čelo som mal stále na dohľad, ale tempo bolo poriadne rýchle. Po prejazde potoku cez mostík nasledovalo mierne stúpanie, kde som si povedal, že sa dotiahnem na skupinku predo mnou, čo sa mi aj podarilo. Tá bola veľmi vyrovnaná, silná a viac-menej s menšími obmenami poradia takto prišla až do cieľa. Pohyboval som sa priebežne na 5-tom "fleku", v stúpaní na Biely kríž vznikala menšia medzera, keď niekto za mnou zakričal, nech to docvaknem, tak som sa „priprel“ a zase sme boli v kope.


Na Bielom kríži sa nachádzala jediná občerstvovačka na trati, avšak tu nikto z nás nestál – nebolo to vôbec potrebné, no verím, že bola dobre zásobená teplým čajom a inými dobrotami na doplnenie energie. O chvíľku nás čakal prejazd „jarkom“ s následným prudkým výjazdom, kde je to občas problém vyjsť aj v lete, takže tu pekne všetci zoskakujeme a tlačíme biky po svojich. O chvíľku opäť naskakujeme a točíme už naplno. V nasledujúcich km to celkom ide a dokonca sa v zjazde dostávam na druhý "flek", za kamaráta Andreja. Nanešťastie to netrvalo až tak dlho, nakoľko ma zobralo na jednom konári skrytom pod snehom, čo ma vyhodilo zo stopy a rytmu, takže sa musím doťahovať dopredu. Znovu bola skupina pokope a nasledoval asi najhorší úsek trate – veľké mláky, rozbitá cesta, koľaje, kde človek nevedel, čo ho čaká. Cez tie veľké mláky to bola hotová lotéria, kadiaľ ísť a ja som opäť raz zvolil zlú stopu, čo ma trochu zbrzdilo.


Na nasledujúcej zvážnici sa dupalo slušné tempo, keď sa ma snažil prebehnúť jeden pretekár, dostal šmyk a padol rovno predo mňa. Myslel som, že ho prejdem a pôjdem tiež k zemi, našťastie som to však ubrzdil, ustál a zastal asi 20 cm pred ním. Opýtal som sa ho, či je v pohode (zdalo sa, že áno), a tak som pokračoval ďalej. V poslednom zjazde som sa opäť dotiahol na jazdcov pred mnou, tu sa však už obiehať nedalo vôbec. Pred poslednou zákrutou som si radšej spomalil, aby som tam neľahol (počul som, že za mnou niekto padol a v cieli som sa dozvedel, že tam dokonca padli až traja jazdci naraz) a následne sme si dali špurt do cieľa, avšak poradie už zostalo nezmenené.

Takto to vyzeralo na trati

V cieli

Do cieľa som dorazil na 11. mieste. Víťazom sa stal Juraj Karas v čase cca 1:07 hod, medzi ženami sa radovala Nikola Čorbová v čase 1:24 hod. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze. Nakoľko to bolo naozaj rýchle, tak do minúty za víťazom dorazilo do cieľa až 13 jazdcov. Osobne som si zlepšil čas oproti minulému roku, a to takmer o tri minúty, čo som bol sám prekvapený, no možno pomohol aj môj nový bike GHOST LECTOR 9.9 a  hlavne to, že som mal „svoj deň“.


Po dojazde do cieľa sme na chvíľku zastali a so súpermi a kamarátmi prehodili pár slov. Nasledovala vyjazdenie, čo však bolo veľmi rýchle, vzhľadom na fakt, že sme boli poriadne premočení. Prezliekanie vo vnútri a teple v zriadenej „šatni“ bola paráda. Trochu ma sklamalo, že na podujatí nebola wapka, a teda možnosť umytia biku – organizátor sa ospravedlňoval, no rátal, že budú väčšie mrazy a mal obavu zo zamrznutia vody v hadiciach. Za to bola však pre účastníkov pripravená úschovňa bikov, čo určite ocenili všetci pretekári. Výdaj jedla a nápojov prebiehal vonku pred hotelom. Vyhlasovanie výsledkov bolo naplánované na 15-tu hodinu, čo bolo trochu neskôr, ale dôvodom bola najmä účasť bežcov a tí sú predsa len o niečo pomalší . Moderátor spestril toto čakanie súťažou o hodnotné ceny, napr. držaním 50 l prázdneho pivového sudu nad jeho hlavou na čas, ktorú vyhral víťaz kategórie Fat bike so svojím otcom.

V nedeľu sa bežala 10 km varianta BEH-u, ktorá bola zaradená aj do kombinácie. Tu sa stal víťazom Pavol Gábor, druhý bol Lukáš Cintula a tretí Jaroslav Čík. Výsledky kombinácie nájdete na tomto odkaze.

Na svoje si tu príde každý

Celkovo hodnotím podujatie ako veľmi vydarené a určite sa zúčastním aj ďalšieho ročníka, nakoľko sa mi tu páči. Odporúčam si vyskúšať takéto preteky všetkým bikerom, ktorí sa hýbu aj počas zimy a neodkladajú svoj bike napadnutím prvého snehu. Jazda v takýchto podmienkach má svoje čaro a celkom slušne preverí techniku jazdca – tí odvážnejší a skúsenejší si to púšťajú rýchlejšie a menej skúsení idú pomalšie, takže nie je problém trasu absolvovať a na svoje si príde každý.

(zdroj fotiek a videa: Sára Jánošíková, Pavol Grujbar a Ride4Fun)