rozhovor s Miroslavom Sanigom
https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zivotne-prostredie/les-je-psycholog-farmaceut-aj-lekar/ Zvyknete si zapisovať veselé aj strašidelné zážitky s lesnými zvieratami? Máte s nimi aj nejaké jarné príhody?
Na jar sú výborné zážitky s medveďmi. Keď medveď na jar vstane, je ľudovo povedané zapečený. Vezmite si, šiel spať niekedy na Katarínu (25. 11.) a zobudil sa okolo Gregora (12. 03.), čiže zhruba štyri mesiace nebol na veľkej potrebe. V konečníku sa mu vytvorila pevná zátka, aby mu počas spánku ostal čistý brloh. Keď teda zaženie prvý hlad, musí sa najesť ešte niečoho, z čoho ho preženie. Väčšinou mu s tým pomôže poriadna dávka cesnaku medvedieho. Ak sa mu neuľaví, máča si zadok v studničke. Videl som to na vlastné oči a bol to veselý pohľad. Raz ráno som videl medveďa tešiť sa z východu slnka. To bol tak isto veselý pohľad. Od radosti robil kotrmelce na lúke ako malé dieťa. Kolegovia, ktorí boli so mnou, si mysleli, že som si zadovážil cirkusového medveďa, aby som im to predviedol. Zvieratá niekedy „prinesú“ zážitky, o akých sa nám ani nesníva.
Stretnutie s medveďom ale môže byť aj poriadne nebezpečné. Čo máme robiť, ak sa mu nevyhneme?
Medveď na človeka útočí, keď sa cíti ohrozený. Ohrozený sa cíti vtedy, keď napríklad pretnete pomyselnú hranicu, za ktorou sa nachádzajú jeho mláďatá. Alebo vtedy, keď mu nazeráte do brlohu, ako som to spravil raz ja. Keď sa z neho vynorila medvedia hlava, trielil som na najbližší strom a od strachu som tam dve hodiny sedel bez pohnutia. Treba sa správať tak, aby ste začuli či zbadali medveďa prví. Vtedy k nemu nesmiete ísť bližšie, predstierajte, že ste mŕtvi, prípadne sa potichu vzdiaľte. Keď sa medveď necíti ohrozený, človeka sa bojí. Tetka z obce Staré Hory rozprávala, ako išla na prvý autobus a v prítmí videla, že na zastávke niekto sedí. Pozdravila sa mu a pobúchala ho po pleci, nech sa trochu pomkne. Bol to medveď. Skoro dostala infarkt. Našťastie medveď sa preľakol ešte viac a utekal, ako keby vylúpil banku.