Ja napriklad pri takomto niecom zosadam a vela ludi v skupine zosadlo. Nieje to hamba. O nic predsa nejde. S tymto maju problem skor deti. Kona sa akcia pre rodicov s detmi a
deti su prvy krat na
bicykli mimo sidliska a je pre nich priroda a vsetko nove, vzrusujuce a vsade sa obzeraju, len nie pred seba. Ked je zakruta, vzdy brzdim aj ked viem co je za nou, zo skusenosti viem, ze sa tam nieco pritrafi. Potom, ked sme sli v skupine, tak ostatni mi usli a cakali na mna niekde na razcesti, pripadne sli pomalsie a po rovine som ich dobehol. Aj vcera aj dnes mi zo zakruty vybehlo necakane auto a ledva som zabrzdil. Nastastie som pred zakrutou brzdil. V zakrute sa tazko brzdi. Aj ked sa cyklista za mnou hneva, ked zbytocne brzdim a musi aj on. No som vynimka. Do vienka som nedostal, ze by som mal radost z rychlej jazdy. Ci idem pomaly, alebo rychlo, mam rovnaky pocit radosti. Teda pri rychlej este pocit, ze mam byt opatrny. Nemozete mi vysvetlovat, co je to slast z rychlej jazdy, ked neviem co to je. Slovami sa to opisat neda. Ani orgazmus sa neda opisat. Rychlo som siel, (dnes podla mapy.cz 64km/h), ale nic vynimocne som necitil, tak isto, ako keby som siel 30km/h. Inak uz sa mi viaceri smiali, ze neustale zastavujem a fotim. Mne to nevadi. Tuzim skor poznavat nove trasy, vychutnat cerstvy vzduch, kondicku. Dokonca na jednom maratone som jediny zastavil a fotil.
Policia to velmi dobre vyjadruje pri nehodach, neprisposobil rychlost jazdy povahe a stavu vozovky, schopnostiam a nepredvidal. Mne sa tazko hodnoti niekoho rychla jazda, ked nemam z nej ziaden pocit.