, ako oslavu výročia. Myslím, že si neinšpiroval len Pištu
Je to oficialne logo nejakej starej cykloturistickej akcie, ma hadam aj 20 rokov. Zistim presnejsie. My sme ho dostali zo starych zasob pri ucasti na vyroci celoslovenskeho zrazu turistov Klubu Slovenskych Turistov v Zlatom pri Bardejove. (ci to bol zraz cykloturistov? Neviem. Karol bude vediet urcite viac).
Neskor mozno napisem nieco k Busovu, Karancu, Ciernej hore levocsskej a Slovinskej skale.
EDIT: ano, zraz turistov (s malou cyklosekciou) bol v Zlatom v roku 1992. Tohto roku sme mali stretnutie po 20 rokoch a tam sme tie historicke vlajocky a odznaky dostali.
Neskor mozno napisem nieco k Busovu, Karancu, Ciernej hore levocsskej a Slovinskej skale.
EDIT: ano, zraz turistov (s malou cyklosekciou) bol v Zlatom v roku 1992. Tohto roku sme mali stretnutie po 20 rokoch a tam sme tie historicke vlajocky a odznaky dostali.
Toto je Karolova tema a jeho cyklovrcholy (Karol, hlavne obnovuj odkazy na prvej strane, su naozaj uzitocne) A kedze ani tak pekne encyklopedicky pisat o tych kopcoch neviem, tak ako som slubil, len inspiracie na ulahcenie zdolavania:
1. Karanc (727mnm, Cerová vrchovina): napriek relativne nizkej vyske, narocny kopec. Dve vystupove cesty zo Siatorskej Bukovinky sa na konci spajaju do jednej, kto chce zdolat v sedle, musi zajst trocha do Madarska a nesnazit sa ist po slovenskej turistickej znacke po hranici. Zjazd z Karanca po hranici na severozapad je naozaj
najma ak je mokro. Trasy tu.
lh4.googleusercontent.com
2. Busov (1002mnm, najvyssi vrch najmensieho pohoria na Slovensku - pohoria Busov): Trocha tlacenia, ci uz v smere od Gaboltova (pod vrchom nenasledovat znacku ale cestu a potom 120 metrov tlacenia hore volnym lesom), Cigelky (po zelenej - vymyta, ale zjazdna cesta. Nie casto pouzivana, takze najvacsi problem mozu byt napadane konare) ci Nizneho Tvarozca (tu je asi tlacenia najviac). Trasa tu.
3. Čierna hora (1289mnm Levočské vrchy, severná, pretoze Cierne hory su tam minimalne dve - druha medzi Tichym Potokom a Polomou 1090mnm): Vtedy sa nam ju kvoli masivnej tazbe na Ciernej hore prejst neporadilo, bolo blata az po usi... Presli sme len popod nu. Odvtedy sme v Levocskych vrchoch jazdili ine veci. Ale Podla GoogleEarth by mala byt zjazdna. Dakujem za pripomenutie tohto kopca, pretoze moj komentar k jednej z fotografii mi pripomenul dalsiu planovanu trasu - (Banisko, Repisko, Javorinka, Predne hory, Sihla) No a k nej pridame tu Ciernu Horu.
Trasa tu.
A dalsie inspiracie z nasho okolia:
Haľagoš (642mnm) - na svoju vysku neskutocne vyhlady do celeho okolia
Stebnicka Magura (900mnm) - legendarny kopec nad Bardejovom
Bukový vrch (1019mnm) - Žobrák (921mnm) - bocny hreben Cergova
Samozrejme SK-PL hranicne vrcholy, moj najoblubenejsi je Obicz (788mnm) nad Regetovkou.
No ale dost bolo... ked to bude pojazdene, pridam dalsie tipy.
1. Karanc (727mnm, Cerová vrchovina): napriek relativne nizkej vyske, narocny kopec. Dve vystupove cesty zo Siatorskej Bukovinky sa na konci spajaju do jednej, kto chce zdolat v sedle, musi zajst trocha do Madarska a nesnazit sa ist po slovenskej turistickej znacke po hranici. Zjazd z Karanca po hranici na severozapad je naozaj
najma ak je mokro. Trasy tu. lh4.googleusercontent.com 2. Busov (1002mnm, najvyssi vrch najmensieho pohoria na Slovensku - pohoria Busov): Trocha tlacenia, ci uz v smere od Gaboltova (pod vrchom nenasledovat znacku ale cestu a potom 120 metrov tlacenia hore volnym lesom), Cigelky (po zelenej - vymyta, ale zjazdna cesta. Nie casto pouzivana, takze najvacsi problem mozu byt napadane konare) ci Nizneho Tvarozca (tu je asi tlacenia najviac). Trasa tu.
3. Čierna hora (1289mnm Levočské vrchy, severná, pretoze Cierne hory su tam minimalne dve - druha medzi Tichym Potokom a Polomou 1090mnm): Vtedy sa nam ju kvoli masivnej tazbe na Ciernej hore prejst neporadilo, bolo blata az po usi... Presli sme len popod nu. Odvtedy sme v Levocskych vrchoch jazdili ine veci. Ale Podla GoogleEarth by mala byt zjazdna. Dakujem za pripomenutie tohto kopca, pretoze moj komentar k jednej z fotografii mi pripomenul dalsiu planovanu trasu - (Banisko, Repisko, Javorinka, Predne hory, Sihla) No a k nej pridame tu Ciernu Horu.
Trasa tu.Príloha:
Komentár súboru: Pod Ciernou Horou levocskou... dufam, ze teraz je to tam uz zjazdne... aj ked mozno ze uz bez stromov :-/
A dalsie inspiracie z nasho okolia:
Haľagoš (642mnm) - na svoju vysku neskutocne vyhlady do celeho okolia
Stebnicka Magura (900mnm) - legendarny kopec nad Bardejovom
Bukový vrch (1019mnm) - Žobrák (921mnm) - bocny hreben Cergova
Samozrejme SK-PL hranicne vrcholy, moj najoblubenejsi je Obicz (788mnm) nad Regetovkou.
No ale dost bolo... ked to bude pojazdene, pridam dalsie tipy.
len inspiracie na ulahcenie zdolavania:
1. Karanc (727mnm, Cerová vrchovina): napriek relativne nizkej vyske, narocny kopec. Dve vystupove cesty zo Siatorskej Bukovinky sa na konci spajaju do jednej, kto chce zdolat v sedle, musi zajst trocha do Madarska a nesnazit sa ist po slovenskej turistickej znacke po hranici. Zjazd z Karanca po hranici na severozapad je naozaj najma ak je mokro. Trasy tu.
2. Busov (1002mnm, najvyssi vrch najmensieho pohoria na Slovensku - pohoria Busov): Trocha tlacenia, ci uz v smere od Gaboltova (pod vrchom nenasledovat znacku ale cestu a potom 120 metrov tlacenia hore volnym lesom), Cigelky (po zelenej - vymyta, ale zjazdna cesta. Nie casto pouzivana, takze najvacsi problem mozu byt napadane konare) ci Nizneho Tvarozca (tu je asi tlacenia najviac). Trasa tu.
3. Čierna hora (1289mnm Levočské vrchy, severná, pretoze Cierne hory su tam minimalne dve - druha medzi Tichym Potokom a Polomou 1090mnm): Vtedy sa nam ju kvoli masivnej tazbe na Ciernej hore prejst neporadilo, bolo blata az po usi... Presli sme len popod nu. Odvtedy sme v Levocskych vrchoch jazdili ine veci. Ale Podla GoogleEarth by mala byt zjazdna. Dakujem za pripomenutie tohto kopca, pretoze moj komentar k jednej z fotografii mi pripomenul dalsiu planovanu trasu - (Banisko, Repisko, Javorinka, Predne hory, Sihla) No a k nej pridame tu Ciernu Horu. Trasa tu.
A dalsie inspiracie z nasho okolia:
Haľagoš (642mnm) - na svoju vysku neskutocne vyhlady do celeho okolia
Stebnicka Magura (900mnm) - legendarny kopec nad Bardejovom
Bukový vrch (1019mnm) - Žobrák (921mnm) - bocny hreben Cergova
Samozrejme SK-PL hranicne vrcholy, moj najoblubenejsi je Obicz (788mnm) nad Regetovkou.
1. Karanc (727mnm, Cerová vrchovina): napriek relativne nizkej vyske, narocny kopec. Dve vystupove cesty zo Siatorskej Bukovinky sa na konci spajaju do jednej, kto chce zdolat v sedle, musi zajst trocha do Madarska a nesnazit sa ist po slovenskej turistickej znacke po hranici. Zjazd z Karanca po hranici na severozapad je naozaj
najma ak je mokro. Trasy tu.2. Busov (1002mnm, najvyssi vrch najmensieho pohoria na Slovensku - pohoria Busov): Trocha tlacenia, ci uz v smere od Gaboltova (pod vrchom nenasledovat znacku ale cestu a potom 120 metrov tlacenia hore volnym lesom), Cigelky (po zelenej - vymyta, ale zjazdna cesta. Nie casto pouzivana, takze najvacsi problem mozu byt napadane konare) ci Nizneho Tvarozca (tu je asi tlacenia najviac). Trasa tu.
3. Čierna hora (1289mnm Levočské vrchy, severná, pretoze Cierne hory su tam minimalne dve - druha medzi Tichym Potokom a Polomou 1090mnm): Vtedy sa nam ju kvoli masivnej tazbe na Ciernej hore prejst neporadilo, bolo blata az po usi... Presli sme len popod nu. Odvtedy sme v Levocskych vrchoch jazdili ine veci. Ale Podla GoogleEarth by mala byt zjazdna. Dakujem za pripomenutie tohto kopca, pretoze moj komentar k jednej z fotografii mi pripomenul dalsiu planovanu trasu - (Banisko, Repisko, Javorinka, Predne hory, Sihla) No a k nej pridame tu Ciernu Horu.
Trasa tu.Príloha:
PB210112.JPG
A dalsie inspiracie z nasho okolia:
Haľagoš (642mnm) - na svoju vysku neskutocne vyhlady do celeho okolia
Stebnicka Magura (900mnm) - legendarny kopec nad Bardejovom
Bukový vrch (1019mnm) - Žobrák (921mnm) - bocny hreben Cergova
Samozrejme SK-PL hranicne vrcholy, moj najoblubenejsi je Obicz (788mnm) nad Regetovkou.
Mišo vďaka, mimoriadne si ma potešil
. A určite nielen mňa. Dnes som bol na štyroch čergovských (bardejovských
) vrcholoch. Boli medzi nimi aj Bukový vrch a Žobrák. Úsek medzi nimi (po červenej) však nebol veľmi šliapateľný. Ako chodíte hore na Žobrák? Ja som schádzal dole po červenej (celkom dobrá cesta), ale asi vo výške 700 m som uprednostnil zvážnicu. Tá však bola veľmi strmá a bahnitá.
Na Zobrak chodime po cervenej. Tradicne, na sviatok sedembolestnej 15.9. robime hrebenovku Obrucne-Mincol-Priehyby-Solisko-Cergov-Bukovy vrch-Zobrak. (dufam, ze nam ho politici nezrusia) Na Zobraku maju domaci omsu a potom opekacku, vzdy sa nam tam ujde gulas zadarmo.
Z chaty Cergov jazdime po polovnickom chodniku k Enciane dalej po cervenej az do BJ. Neviem, co sa stalo na cervenej ale 15.9. bola OK,vsetko zjazdne. Chodime tam aj na tradicny KST pochod na Bukovy vrch zaciatkom decembra, tohto roku 1.12.2012, ale len ak nie je vela snehu a je to zjazdne. Ostatne vystupove cesty na Zobrak su strmak z Hervartova a dalsia od Richvaldu - na tej je ale treba na konci 200 m potlacit.
Ak si pri zjazde zo Zobraka odbocil na krizovatke 6 ciest doprava, tak tuto cestu minuly rok znicili a asi pokracuju aj tento rok. Dalo sa nou davnejsie pekne ist hore aj dole. Ak si odbocil dolava, tak je to prijemna spevnena cesta. Priamo po znacke je to celkom vyzivny rychly strmy zjazd.
Mimochodom: cervena znacka vrcholom Zobraka neprechadza, ale vedie tam cesta asi 200 metrov priamo na mieste, kde cervena znacka odbocuje z hrebena doprava prudko dole. Dufam ze si tam vysiel, ale nie je tam ziadny vyhlad...
Alebo sme my mozno len zvyknuti na menej upravene cesty a chodniky a nepripada nam to take nezjazdne. Jazdili sme aj horsie.
Overime 1.12. a dam vediet.
Z chaty Cergov jazdime po polovnickom chodniku k Enciane dalej po cervenej az do BJ. Neviem, co sa stalo na cervenej ale 15.9. bola OK,vsetko zjazdne. Chodime tam aj na tradicny KST pochod na Bukovy vrch zaciatkom decembra, tohto roku 1.12.2012, ale len ak nie je vela snehu a je to zjazdne. Ostatne vystupove cesty na Zobrak su strmak z Hervartova a dalsia od Richvaldu - na tej je ale treba na konci 200 m potlacit.
Ak si pri zjazde zo Zobraka odbocil na krizovatke 6 ciest doprava, tak tuto cestu minuly rok znicili a asi pokracuju aj tento rok. Dalo sa nou davnejsie pekne ist hore aj dole. Ak si odbocil dolava, tak je to prijemna spevnena cesta. Priamo po znacke je to celkom vyzivny rychly strmy zjazd.
Mimochodom: cervena znacka vrcholom Zobraka neprechadza, ale vedie tam cesta asi 200 metrov priamo na mieste, kde cervena znacka odbocuje z hrebena doprava prudko dole. Dufam ze si tam vysiel, ale nie je tam ziadny vyhlad...
Alebo sme my mozno len zvyknuti na menej upravene cesty a chodniky a nepripada nam to take nezjazdne. Jazdili sme aj horsie.
Overime 1.12. a dam vediet.
Pridávam fotky z dnešných štyroch čergovských cyklovrcholov: v poradí Čergov 1050 m, Veľká Javorina 1099 m, Bukový vrch 1019 m a Žobrák 920 m. Parametre trasy Hertník - Čergov - Veľká Javorina - Chochuľka - Bukový vrch - Žobrák - Hervartov - Hertník: 34 km (terén 18 km), + 1150 m.
P.S.1. Na Žobrák som však vlastne nevyšiel - bol som len pri rozhľadni a pri kríži. Potom som pokračoval po červenej dole do Hervartova. Na vrchol mi tak chýbalo 10 výškových metrov
.
P.S.2. Mišo, možno by som sa pridal k vašej akcii (1.12.). A jeden hriech by som odčinil
P.S.1. Na Žobrák som však vlastne nevyšiel - bol som len pri rozhľadni a pri kríži. Potom som pokračoval po červenej dole do Hervartova. Na vrchol mi tak chýbalo 10 výškových metrov
.P.S.2. Mišo, možno by som sa pridal k vašej akcii (1.12.). A jeden hriech by som odčinil
Prílohy:
Ak by sa ma niekto spýtal: „Si ozaj presvedčený, že Kráľova hoľa je kráľovnou slovenských cyklovrcholov?“, asi by som na chvíľu zaváhal. Pretože kráľovná má vážnu konkurentku – krásnu pani Krížnu...
KRÍŽNA 1574 m, pohorie: Veľká Fatra – cyklovrchol 28
Krížna (s nadmorskou výškou 1574 m tretí najvyšší kopec Veľkej Fatry) je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Je najjužnejším kopcom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, vybiehajú z nej rázsochy na všetky svetové strany, križujú sa tu viaceré turistické cesty, jej mohutné telo sa prudko zvažuje do hlbokých dolín a z vrcholu je vynikajúci kruhový výhľad, patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Slovami básnika je Krížna „kvetín horská záhrada“ pre mnohé vzácne kvetiny, najmä veternicu narcisokvetú. V neoficiálnom rebríčku najvyšších slovenských „cyklovrcholov“ je druhá po Kráľovej holi (1946 m), čiže možno ju označiť ako cyklistickú K2. Na vrchole stojí neutešená (vojenská?) stavba s vysielačmi. Krížna patrí do úzkej elitnej spoločnosti kopcov, z ktorých výhľady sú spájané s polovicou Slovenska. Na severovýchode vidno 80 km vzdialené Vysoké Tatry. Na východe sa vlnia členité Starohorské vrchy nad ktorými tróni nízkotatranská mohutná Prašivá a Ďumbierske Nízke Tatry. Ďaleko na východnom horizonte vykúkajú Stolické vrchy a napravo sa vinie rozložité Slovenské rudohorie, z ktorého vyčnievajú typické siluety známych kopcov: Fabova hoľa, Klenovský Vepor a Hrb s Ľubietovským Veprom. Masív Poľany je presne v smere bočnej rázsochy na Líšku. Horské defilé pokračuje v západnom smere pohoríami Ostrôžky a Javorie, cez blízke Kremnické vrchy, v ich zákryte stojaci Vtáčnik, Lúčanskú Malú Fatru až po vyvrcholenie výhľadu vo forme hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Každý kopec hrebeňa je unikátny a fascinujúci: Ostredok, Borišov, Ploská, Čierny kameň, Rakytov, Smrekovica... A za nimi vidno špičku Veľkého Choča...
Na Krížnu sa dá na bicykli dostať z troch strán.
Zo západnej strany od horského hotela Kráľova Studňa: (1290 m): Je to najlepší prístup, zdatný horský cyklista to vyšliape v sedle. Vzdialenosť hotel - vrchol je 3,8 km a prevýšenie 290 m. Ku hotelu sa dá dostať tromi cestami:
1. z Dolného Harmanca od horárne Bystrica (490 m) cez dlhú Bystrickú dolinu. Po Panskú kolibu (7,8 km) je cesta priama asfaltová, odtiaľ je kľukatá strmšia a štrková. Dĺžka trasy (ktorá je vhodnejšia ako zostupová) je 10,5 km..
2. z Horného Harmanca (490 m) cez Zalámanú dolinu - je to najlepšia výstupová trasa k hotelu. Cesta bola nedávno zrekonštruovaná, asfaltové úseky sa striedajú so štrkovými, zhruba od polovice je povrch už len štrkový. Dĺžka trasy 13,4 km, prevýšenie +720 m.
3. zo sedla Malý Šturec (890 m) po červenej značke (od roku 2012 chodí po nej aj cyklobus z Banskej Bystrice), ktorá sa pod Krásnym kopcom napája na cestu zo Zalámanej doliny. Dĺžka tejto trasy k horskému hotelu je 10,1 km.
Z južnej strany: po východnej rázsoche cez Líšku a Rybovské sedlo spod Prašnického sedla pod Repišťom v nadmorskej výške 1100 m, vzdialenosť 4,7 km. Pod Prašnické sedlo sa dá dostať z bystrickej strany (z Horného Jelenca 623 m, vzdialenosť 7,7 km), alebo z liptovskej strany (z Liptovských Revúc - Hajabačky 747 m, vzdialenosť 5,1 km). Všetky popísané trasy z južnej/východnej strany sú od roku 2012 kvalitne vyznačené cyklotrasy.
Zo severnej strany: Na Krížnu je možné prísť aj mierne zvlnenou hrebeňovkou Veľkej Fatry v dĺžke 4 km od Suchého vrchu cez Ostredok (1592 m - najvyšší kopec Veľkej Fatry). Na veľkofatranský hrebeň sa však treba „krvopotne“ vyšplhať (v sedle to stále nejde). Najľahší výstup je na Kýšky (1310 m) cez Zelenú dolinu z Vyšnej Revúcej. Alebo ísť klasickú veľkofatranskú hrebeňovku z Ružomberka či Ľubochne cez Smrekovicu či polhrebeňovku. (Nepríjemná poznámka: Táto nádherná prístupová trasa však nie je v súlade s aktuálnym Návštevným poriadkom NP Veľká Fatra. Ostáva dúfať, že aj na Slovensku časom zvíťazí zdravý rozum a k prírode šetrný bicykel nebude mať nezmyselný „zákaz vjazdu“ na vychodené turistické chodníky či cesty)
Každopádne Krížna je cyklovrchol, na ktorý sa nechodí iba raz a iba z jednej strany.
Jednou vetou: Slovenská cyklistická K2 s nádherným kruhovým výhľadom.
Druhou jednou vetou: Krížna je krásna pani, pol Slovenska má na dlani.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7
KRÍŽNA 1574 m, pohorie: Veľká Fatra – cyklovrchol 28
Krížna (s nadmorskou výškou 1574 m tretí najvyšší kopec Veľkej Fatry) je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Je najjužnejším kopcom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, vybiehajú z nej rázsochy na všetky svetové strany, križujú sa tu viaceré turistické cesty, jej mohutné telo sa prudko zvažuje do hlbokých dolín a z vrcholu je vynikajúci kruhový výhľad, patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Slovami básnika je Krížna „kvetín horská záhrada“ pre mnohé vzácne kvetiny, najmä veternicu narcisokvetú. V neoficiálnom rebríčku najvyšších slovenských „cyklovrcholov“ je druhá po Kráľovej holi (1946 m), čiže možno ju označiť ako cyklistickú K2. Na vrchole stojí neutešená (vojenská?) stavba s vysielačmi. Krížna patrí do úzkej elitnej spoločnosti kopcov, z ktorých výhľady sú spájané s polovicou Slovenska. Na severovýchode vidno 80 km vzdialené Vysoké Tatry. Na východe sa vlnia členité Starohorské vrchy nad ktorými tróni nízkotatranská mohutná Prašivá a Ďumbierske Nízke Tatry. Ďaleko na východnom horizonte vykúkajú Stolické vrchy a napravo sa vinie rozložité Slovenské rudohorie, z ktorého vyčnievajú typické siluety známych kopcov: Fabova hoľa, Klenovský Vepor a Hrb s Ľubietovským Veprom. Masív Poľany je presne v smere bočnej rázsochy na Líšku. Horské defilé pokračuje v západnom smere pohoríami Ostrôžky a Javorie, cez blízke Kremnické vrchy, v ich zákryte stojaci Vtáčnik, Lúčanskú Malú Fatru až po vyvrcholenie výhľadu vo forme hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Každý kopec hrebeňa je unikátny a fascinujúci: Ostredok, Borišov, Ploská, Čierny kameň, Rakytov, Smrekovica... A za nimi vidno špičku Veľkého Choča...
Na Krížnu sa dá na bicykli dostať z troch strán.
Zo západnej strany od horského hotela Kráľova Studňa: (1290 m): Je to najlepší prístup, zdatný horský cyklista to vyšliape v sedle. Vzdialenosť hotel - vrchol je 3,8 km a prevýšenie 290 m. Ku hotelu sa dá dostať tromi cestami:
1. z Dolného Harmanca od horárne Bystrica (490 m) cez dlhú Bystrickú dolinu. Po Panskú kolibu (7,8 km) je cesta priama asfaltová, odtiaľ je kľukatá strmšia a štrková. Dĺžka trasy (ktorá je vhodnejšia ako zostupová) je 10,5 km..
2. z Horného Harmanca (490 m) cez Zalámanú dolinu - je to najlepšia výstupová trasa k hotelu. Cesta bola nedávno zrekonštruovaná, asfaltové úseky sa striedajú so štrkovými, zhruba od polovice je povrch už len štrkový. Dĺžka trasy 13,4 km, prevýšenie +720 m.
3. zo sedla Malý Šturec (890 m) po červenej značke (od roku 2012 chodí po nej aj cyklobus z Banskej Bystrice), ktorá sa pod Krásnym kopcom napája na cestu zo Zalámanej doliny. Dĺžka tejto trasy k horskému hotelu je 10,1 km.
Z južnej strany: po východnej rázsoche cez Líšku a Rybovské sedlo spod Prašnického sedla pod Repišťom v nadmorskej výške 1100 m, vzdialenosť 4,7 km. Pod Prašnické sedlo sa dá dostať z bystrickej strany (z Horného Jelenca 623 m, vzdialenosť 7,7 km), alebo z liptovskej strany (z Liptovských Revúc - Hajabačky 747 m, vzdialenosť 5,1 km). Všetky popísané trasy z južnej/východnej strany sú od roku 2012 kvalitne vyznačené cyklotrasy.
Zo severnej strany: Na Krížnu je možné prísť aj mierne zvlnenou hrebeňovkou Veľkej Fatry v dĺžke 4 km od Suchého vrchu cez Ostredok (1592 m - najvyšší kopec Veľkej Fatry). Na veľkofatranský hrebeň sa však treba „krvopotne“ vyšplhať (v sedle to stále nejde). Najľahší výstup je na Kýšky (1310 m) cez Zelenú dolinu z Vyšnej Revúcej. Alebo ísť klasickú veľkofatranskú hrebeňovku z Ružomberka či Ľubochne cez Smrekovicu či polhrebeňovku. (Nepríjemná poznámka: Táto nádherná prístupová trasa však nie je v súlade s aktuálnym Návštevným poriadkom NP Veľká Fatra. Ostáva dúfať, že aj na Slovensku časom zvíťazí zdravý rozum a k prírode šetrný bicykel nebude mať nezmyselný „zákaz vjazdu“ na vychodené turistické chodníky či cesty)
Každopádne Krížna je cyklovrchol, na ktorý sa nechodí iba raz a iba z jednej strany
.Jednou vetou: Slovenská cyklistická K2 s nádherným kruhovým výhľadom.
Druhou jednou vetou
: Krížna je krásna pani, pol Slovenska má na dlani.Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7
Prílohy:
Ešte jedna poznámka k „Čergovskému štvorvršiu.“ Veľmi milo ma prekvapili nové pekné vrcholové skrinky na Čergove, Veľkej Javorine a Žobráku (foto pripájam). Viem, že sú aj na ďalších čergovských vrcholoch... Podľa zápisu boli osadené 4.11.2012 Kukom a Renátou z KST Slávia Bardejov. Patrí im za to veľká vďaka! 
Pripájam aj vtipný zápis mojich predchodcov
Povzdych: Na Žobráku som však žiaľ našiel vrcholovú skrinku otvorenú, vrcholovú knihu a pero pohodené vedľa...
Pripájam aj vtipný zápis mojich predchodcov Povzdych: Na Žobráku som však žiaľ našiel vrcholovú skrinku otvorenú, vrcholovú knihu a pero pohodené vedľa...
Prílohy:
