Cyklovrcholy # MTB # cykloturistika # mapy # cyklotrasy # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # jazda v teréne

Máte nejaké plány na 25.11? Może Obicz?
Trasa 1.12 na Bukovy Vrch -ako je dĺžka cesty ? km, and time? Pozdravujem.

Ak by sa ma niekto spýtal: „Si ozaj presvedčený, že Kráľova hoľa je kráľovnou slovenských cyklovrcholov?“, asi by som na chvíľu zaváhal. Pretože kráľovná má vážnu konkurentku – krásnu pani Krížnu...

KRÍŽNA 1574 m, pohorie: Veľká Fatra – cyklovrchol 28

Krížna (s nadmorskou výškou 1574 m tretí najvyšší kopec Veľkej Fatry) je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Je najjužnejším kopcom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, vybiehajú z nej rázsochy na všetky svetové strany, križujú sa tu viaceré turistické cesty, jej mohutné telo sa prudko zvažuje do hlbokých dolín a z vrcholu je vynikajúci kruhový výhľad, patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Slovami básnika je Krížna „kvetín horská záhrada“ pre mnohé vzácne kvetiny, najmä veternicu narcisokvetú. V neoficiálnom rebríčku najvyšších slovenských „cyklovrcholov“ je druhá po Kráľovej holi (1946 m), čiže možno ju označiť ako cyklistickú K2. Na vrchole stojí neutešená (vojenská?) stavba s vysielačmi. Krížna patrí do úzkej elitnej spoločnosti kopcov, z ktorých výhľady sú spájané s polovicou Slovenska. Na severovýchode vidno 80 km vzdialené Vysoké Tatry. Na východe sa vlnia členité Starohorské vrchy nad ktorými tróni nízkotatranská mohutná Prašivá a Ďumbierske Nízke Tatry. Ďaleko na východnom horizonte vykúkajú Stolické vrchy a napravo sa vinie rozložité Slovenské rudohorie, z ktorého vyčnievajú typické siluety známych kopcov: Fabova hoľa, Klenovský Vepor a Hrb s Ľubietovským Veprom. Masív Poľany je presne v smere bočnej rázsochy na Líšku. Horské defilé pokračuje v západnom smere pohoríami Ostrôžky a Javorie, cez blízke Kremnické vrchy, v ich zákryte stojaci Vtáčnik, Lúčanskú Malú Fatru až po vyvrcholenie výhľadu vo forme hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Každý kopec hrebeňa je unikátny a fascinujúci: Ostredok, Borišov, Ploská, Čierny kameň, Rakytov, Smrekovica... A za nimi vidno ***** Veľkého Choča...

Na Krížnu sa dá na bicykli dostať z troch strán.
Zo západnej strany od horského hotela Kráľova Studňa: (1290 m): Je to najlepší prístup, zdatný horský cyklista to vyšliape v sedle. Vzdialenosť hotel - vrchol je 3,8 km a prevýšenie 290 m. Ku hotelu sa dá dostať tromi cestami:
1. z Dolného Harmanca od horárne Bystrica (490 m) cez dlhú Bystrickú dolinu. Po Panskú kolibu (7,8 km) je cesta priama asfaltová, odtiaľ je kľukatá strmšia a štrková. Dĺžka trasy (ktorá je vhodnejšia ako zostupová) je 10,5 km..
2. z Horného Harmanca (490 m) cez Zalámanú dolinu - je to najlepšia výstupová trasa k hotelu. Cesta bola nedávno zrekonštruovaná, asfaltové úseky sa striedajú so štrkovými, zhruba od polovice je povrch už len štrkový. Dĺžka trasy 13,4 km, prevýšenie +720 m.
3. zo sedla Malý Šturec (890 m) po červenej značke (od roku 2012 chodí po nej aj cyklobus z Banskej Bystrice), ktorá sa pod Krásnym kopcom napája na cestu zo Zalámanej doliny. Dĺžka tejto trasy k horskému hotelu je 10,1 km.

Z južnej strany: po východnej rázsoche cez Líšku a Rybovské sedlo spod Prašnického sedla pod Repišťom v nadmorskej výške 1100 m, vzdialenosť 4,7 km. Pod Prašnické sedlo sa dá dostať z bystrickej strany (z Horného Jelenca 623 m, vzdialenosť 7,7 km), alebo z liptovskej strany (z Liptovských Revúc - Hajabačky 747 m, vzdialenosť 5,1 km). Všetky popísané trasy z južnej/východnej strany sú od roku 2012 kvalitne vyznačené cyklotrasy.

Zo severnej strany: Na Krížnu je možné prísť aj mierne zvlnenou hrebeňovkou Veľkej Fatry v dĺžke 4 km od Suchého vrchu cez Ostredok (1592 m - najvyšší kopec Veľkej Fatry). Na veľkofatranský hrebeň sa však treba „krvopotne“ vyšplhať (v sedle to stále nejde). Najľahší výstup je na Kýšky (1310 m) cez Zelenú dolinu z Vyšnej Revúcej. Alebo ísť klasickú veľkofatranskú hrebeňovku z Ružomberka či Ľubochne cez Smrekovicu či polhrebeňovku. (Nepríjemná poznámka: Táto nádherná prístupová trasa však nie je v súlade s aktuálnym Návštevným poriadkom NP Veľká Fatra. Ostáva dúfať, že aj na Slovensku časom zvíťazí zdravý rozum a k prírode šetrný bicykel nebude mať nezmyselný „zákaz vjazdu“ na vychodené turistické chodníky či cesty)
Každopádne Krížna je cyklovrchol, na ktorý sa nechodí iba raz a iba z jednej strany .

Jednou vetou: Slovenská cyklistická K2 s nádherným kruhovým výhľadom.
Druhou jednou vetou : Krížna je krásna pani, pol Slovenska má na dlani.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7

Ešte jedna poznámka k „Čergovskému štvorvršiu.“ Veľmi milo ma prekvapili nové pekné vrcholové skrinky na Čergove, Veľkej Javorine a Žobráku (foto pripájam). Viem, že sú aj na ďalších čergovských vrcholoch... Podľa zápisu boli osadené 4.11.2012 Kukom a Renátou z KST Slávia Bardejov. Patrí im za to veľká vďaka! Pripájam aj vtipný zápis mojich predchodcov
Povzdych: Na Žobráku som však žiaľ našiel vrcholovú skrinku otvorenú, vrcholovú knihu a pero pohodené vedľa...

KarolM pises pre Krasy Slovenska?

Sem-tam áno (aj o cyklovrcholoch )

bo sa mi zdali silno povedome tie clanky a aj fotky dobra praca a vela zdaru...

Zdravim, na Zobraku uz nieje "dekeľ" na skrinke? Ak nieje tak tam spravim druhy, ale som sa vytocil a este viac ked som uvidel skrinku na vrchu Cergov, tam odtial nejaky dobrodruh odmontoval tabulku ktora tam bola, 100 Sk vyhodene navnivoc.

A este jedna poznamka - tura sa nekona 1.12.2012 teda Hertnik, Bukovy vrch .... Lysina, Pentelis, Krize, ale sa to kona 2.12.2012 v nedelu http://www.kstbardejov.wbl.sk/Najblizsie-akcie.html

„Dekel“ vrcholovej skrinky na Žobráku bol (podobne ako kniha, obal a pero), ale všetko bolo pohodené na lavici - dal som to všetko na miesto. Pripajám ešte mapku mojej trasy a tu sú fotky

Karol dik za info o tom Zobraku.aspon to nevyhodili prec ale len na podlahu. Skoda tej tabulky na skrinke na Cergove, ale co uz, mozno sa niekedy najdu peniaze na kopiu, alebo to nechame tak. Inak ak sa pridas teraz v nedelu na akciu pesiakov a cyklistov tak sa uz zapises do knihy aj na Bukovom vrchu ktoru tam osadime. A na Krizoch vas vsetkych pozyvam na poharik a teply caj

Predstavím nenápadný šarišský kopec, z ktorého sú prekvapivo ďaleké a pekné výhľady. Taký utajený cyklovrcholček

GREJNÁR 664 m, pohorie: Šarišská vrchovina – cyklovrchol 29

Kopec Grejnár má plochý charakter a je lúčnatý. Nachádza sa pod Roháčkou - najvyšším kopcom Čiernej hory, ale patrí už do Šarišskej vrchoviny. Z jeho vrcholovej plošiny sú veľmi pekné a zaujímavé výhľady. Keď som na chate pri Ružíne a chcem sa čo najskôr nasýtiť horskými výhľadmi tak neváham. Idem na Grejnár. Za necelých 40 minút sa ocitnem na vrcholčeku, z ktorého sa dá očami hladiť veľký kus Slovenska a virtuálne putovať po blízkych i ďalekých horách.
Ako prvé sa v záverečnom stúpaní objavujú dôverne známe Volovské vrchy. Kloptaň sa síce o chvíľu skryje, avšak Kojšovská hoľa ma sprevádza až na vrchol. Vpravo na východe vidno dlhé Slanské vrchy s najvyšším kopcom Šimonka a vľavo typické kopce Stráží. Za mnou sa vypína mohutná Roháčka, ktorá má celý Grejnár pod dozorom. Vľavo na západe sa objavuje panoráma celého pohoria Branisko (dlhé 20 km) a vedľa pohoria Bachureň (dlhé 16 km). Medzi nimi vidno kopce Levočských vrchov. Nad priesmykom Chvalabohu v strede Braniska vidno v diaľke končiare Vysokých Tatier s Lomnickým štítom (vzdušná vzdialenosť 69 km) a napravo Belianske Tatry s Havranom. Predo mnou v smere vrcholovej cestičky vidno celý hrebeň Čergova od najvyššieho Minčola (32 km) až po Lysú. Za výhľadmi na Kráľovu hoľu musím ísť trochu ďalej do menšej zníženiny. Kráľovná cyklovrcholov (vzdialená 67 km) sa vyníma na obzore ako typická pyramída medzi bližšou Roháčkou (4 km) a vzdialenejšou Sľubicou(14 km). Keby som mal orlí zrak, dovidel by som aj na Chopok. A v dolinách podo mnou čupia šarišské dedinky Hrabkov, Ovčie a Víťaz ponorené do jemne vymodelovanej Šarišskej vrchoviny. Po plochom vrchole sa zvyknem pomaly presúvať a často zastavovať, aby som mohol plne vychutnať pravý horský kokteil v podaní nenápadného šarišského kopčeka.
Keď to zrekapitulujem, z Grejnára vidno 10 slovenských pohorí. Od východu na západ sú to: Slanské vrchy. Volovské vrchy, Čierna hora, Nízke Tatry, Branisko, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Levočské vrchy, Bachureň, Čergov. Na Slovensku je niečo vyše 50 pohorí, takže dá sa povedať, že z Grejnára vidno takmer pätinu Slovenska.
Poznámka: O tom, že z kopca sú ďalekonosné výhľady svedčí aj to, že za posledné roky sa tam postavili tri vysielače. Je to ideálne miesto pre rozhľadňu, vďaka zvýšeniu trebárs o 10 metrov by sa výhľady stali kruhové a bolo by vidieť aj viac z Nízkych a Vysokých Tatier.

Na Grejnár vedie poľná štrková cesta zo štátnej cesty Margecany – Žipov, Odbočka na túto poľnú cestu je vo výške 628 m východne pod Banským vrchom. Krátkym strmým stúpaním (prevýšenie 30 metrov) nás cesta po 350 metroch privedie na plochý chrbát Grejnára vo výške 664 m.. Ďalej vedie poľná cesta takmer bez zmeny výšky asi 600 metrov, míňa nový vysielač (toto miesto je na niektorých mapách označené ako Grejnár 658 m) a potom mierne klesá doľava na zníženinu, z ktorej je dobrý výhľad na Kráľovu hoľu. Ak by sme pokračovali 500 m ďalej, došli by sme cez lesík k ďalšiemu vysielaču na Kozej hore vo výške 662 m.
Na Grejnár sa dá pravdepodobne vyjsť aj po lesných cestách od Križovian či zo Žipova. Tadiaľ som však ešte nešiel a na mape lesných ciest jednoznačná súvislá cesta z dolín na kopec nie je vyznačená.

Jednou vetou: Šarišský „cyklovrcholček“ s ľahkým prístupom a ďalekými výhľadmi na pätinu slovenských pohorí.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2

Ďalšie fotky z Grejnára

Veľmi pekná téma, škoda, že som si ju nevšimol skoršie. Ak by to niekedy v budúcnosti vyšlo v knižnom vydaní, bolo by to super.

Kojšovská hoľa patrí medzi najvyhliadkovejšie kopce na Slovensku, z jej vrcholu je ďaleký kruhový výhľad. Pomocou špeciálnej webstránky sa mi podarilo určiť všetky viditeľné pohoria ako aj presne identifikovať najvzdialenejší viditeľný bod (pri ideálnej dohľadnosti). Je ním 262 km vzdialený karpatský kopec Šerban (1793 m) v pohorí Munti Maramuresi, ležiaci na ukrajinsko-rumunských hraniciach (len 5 km vzdialený od známeho kopca Pop Ivan 1937 m, najbližšie usadlosti sú Bistra - UA a Dilove - RO). Pripájam panorámu, mapky a unikátnu výhľadovú ružicu z Kojšovky.
P.S. Inak pomocou stránky http://www.heywhatsthat.com/faq.html
je možné zistiť výhľadovú panorámu z ľubovoľného miesta.

V skratke: Z Kojšovskej hole vidno 22 slovenských pohorí, z nich sú najvzdialenejšie Chočské vrchy (116 km), Bukovské vrchy (121 km) a Cerová vrchovina (106 km). Okrem toho na juhu vidno najvyššie maďarské pohorie Mátra (125km) a Bükk (87 km) a na východe poľské, ukrajinské a rumunské Karpaty (vzdialené 100 - 260 km).

Dnes som odbočil z červenej na Holý vrch (samozrejme na bežkách, na hrebeni je 40 cm snehu ). Bol som tam prvý tejto zimy . Vrchol Holého vrchu postupne zarastá, ledva bolo vidno Kojšovskú hoľu. O také 2-3 roky asi bude po pekných výhľadoch...

Tak toto je paradny objav.

Aj ked som tohoto roku vela vrcholov nezdolal, toto je najhodnotnejsia tema roku 2012. Vdaka Karol.

Ktosi to uz tu nadhodil - stalo by to za knizne vydanie.

pripajam sa k podakovaniam - tema do ktorej chodim velmi rad, vdaka karolim

Pripájam sa k k jfab-ovému hodnoteniu a poďakovaniu

súhlasím s vami, Karol vďaka a pekné sviatky prajem všetkým cyklistom:) A v Novom roku veľa zdolaných vrcholov prajem:)