Krvne transfuzie sa zistit stale nedaju
Už dávno dajú, existuje na to metodika. Nachytali Kašečkina, Hamiltona a ďalších.
Krvinky majú životnosť asi 4 týždne. Neustále sa tvoria a neustále odumierajú. Pokiaľ človek nie je chorý, neberie nejaké lieky a pod., tak ich vek je rovnomerne rozložený. Ak si však niekto nechá zobrať krv, pár týždňov ju nechá uloženú v chladničke, tak starnutie sa chladom síce spomaľuje, ale nezastaví a nové krvinky nevznikajú. Ak dostane tú krv naspäť do tela, tak ich vek nie je rovnomerne rozložený - tých najmladších je najmenej, starších je ďaleko viac. A to je jasný príznak zakázanej autotransfúzie.
Zistiť prijatie cudzej krvi je ešte jednoduchšie. Krv má viac ako 100 znakov, najdôležitejším sú krvná skupina a RH faktor. Každý človek má inú kombináciu týchto znakov, takže nájsť dvoch ľudí s rovnakými všetkými znakmi je už problém - ani jednovaječné dvojičky nemusia mať všetky znaky rovnaké, niektoré napr. závisia od niektorých prekonaných chorôb, čiže počas života sa môžu zmeniť. Takže stačí len zaviesť biologické pasy, zapísať do nich 40-50 významných a ľahko zistiteľných znakov majiteľa a pri prípadnom teste sa dá jednoducho zistiť, či sa v krvi nenachádzajú znaky alebo ich stavy, ktoré sú v rozpore s biopasom. Až 3-4 týždne po transfúzii.
Tým však nechcem tvrdiť, že autotransfúzie sa už v športe nerobia. Určite už nejaké múdre hlavy niečo vymysleli, len to ešte nikto nepraskol. Je to systém pancier a granát. Niekto vyrobí pancier a niekto iný začne vymýšľať granát, ktorým ten pancier prerazí.