S tým zdravením je to hotová veda. Padla tu otázka, že prečo niektorí nezdravia. Nuž problém nastáva ten, že nie vždy viem určiť, koho pozdraviť. Tetu, čo je ovešaná taškami z nápuku a
bicykel používa ako presúvadlo... Považuje sa tá teta za cyklistu, alebo len človeka čo šiel na nákup, ktorý si trošku uľahčil presun? Je to už taká filozofická úvaha, ale vzhľadom na to, že na pozdrav mám len zlomok sekundy, kým si to rozmyslím, poväčšine už je aj tak neskoro. Tak isto to funguje aj v prípade rekreačných hrádzaturistov, kde tiež uvažujem nad tým, či má zmysel vôbec zdraviť a či sa mi dostane spätnej odozvy, preto v 99% prípadoch takýto typ jazdca nezdravím, rovnako aj decká čo blbnú na
bikoch len po obciach aby sa mohli vyšalieť. Tí ma poväčšine ani neriešia a neregistrujú. Ostatných sa snažím zdraviť, no keďže nie vždy sa dostane odozvy, býval som spočiatku z toho dosť rozladený, tak potom som začal špekulovať, či vôbec toho ďalšieho pozdraviť. A možno ten problém máme viacerí, neviem, za druhých hovoriť nemôžem. Ja sa s ním snažím popasovať, proste neriešiť, každý zodpovedá sám za seba či odzdraví či nie, či je to jeho úmysel neodzdraviť, alebo možno len že nestihol zaregistrovať. A možno aj odzdravil, len ja som si nevšimol. Niekedy mi zase príde tak, že po sebe pozeráme a akoby sme čakali kto prvý pozdraví. Sú to také hlúpe zlozvyky, viem, ale snažím sa v tom polepšiť a zdraviť všetko. No nedarí sa to na 100% zatiaľ
Pokiaľ ale niekto pozdraví mňa, odzravím vždy, pokiaľ nemusím riešiť okolitú premávku, prípadne terén v danom momente. Predsa len, kvôli pozdravu sa nepekne zosypať z
biku asi tiež nie je najrozumnejšie. Ale dám signál aspoň slovne, alebo hlavou, no to neviem či zase druhá strana registruje, takže vždy keď to ide, tak aj gestom ruky.
Teraz jazdím skoro výlučne žiletku, ale zdravia aj na MTB, aj žiletkári. Rovnako aj MTB nezdravia a nezdravia aj žiletkári
Takže nie je to o bicykloch, ale o ľuďoch a nie len o nich, no myslím si, že aj o ich náladách v danom momente. Druhá vec je taká, že kto maká a koncentruje sa na
výkon a nejde to, tak chápem, že sa aj ťažšie zdraví
(niečo v zmysle "Čo otravuješ!? Nevidíš, že to nejde!?"
) Iné to je na výlete, keď nie je v tom človeku tak tuhá atmosféra a je uvoľnenejší. Možno aj preto v lese zdraví každý
Ja tiež tak. Pokiaľ som na MTB a sú niekde v dolinách aj na výlete rodiny s kočíkmi, zdravím aj tých, je to jedno.... Tam je ľudí málo a každá spoločnosť je vítaná, človek sa necíti tak osamelý
Takže tak nejako to vnímam ja. Čo sa pozdravu týka, keď už idem nadoraz, tak väčšinou ma práve ešte trošku hecne, čiže u mňa je pozdrav od kolegu, ktorý vidí, ako sa trápim skôr doping, ako zarazenie do zeme