Tip na výlet: Balada o Balatone - čo sa dá zažiť s bicyklom za 3 dni?

Začiatok septembra. Ostáva týždeň do nového semestra. Ako využiť 3 voľné dni? V priebehu pár hodín chalani z Horsa znovu sadli na bicykle a vybrali sa hľadať odpoveď na túto otázku.

Plán znel jasne. Okružná jazda z Bratislavy okolo Balatonu a späť. Po stopách Habsburskej monarchie a Rakúsko-Uhorska. Trasu sme hľadali priebežne v našej obľúbenej aplikácii MAPS.ME, ktorá nám ukazovala celkovú vzdialenosť približne 500 km. Tento rok žiadny sponzoring, Samo si zobral svoj trekingový špeciál s hydraulickými V-brake brzdami a 30 € v peňaženke. Tomáš sa vydal na cestu na svojom all-round MTB biku s SPD pedálmi, 2,25 palcovými XC plášťami a s 25 € vo vrecku. Celý výlet sme poňali veľmi low-cost. Zbalili sme stan, jedlo, zopár vecí a hor sa v ústrety tomu, čo máme tak radi. Z nášho tripu prinášame aj takéto video. Nech sa páči.

Deň prvý

O pol ôsmej sa stretávame u Sama na dvore v centre Bratislavy. Dobalíme posledné veci a úderom ôsmej hodiny sa dávame na cestu. Posilnenie v podobe čokoládových praliniek po 8 km jazdy v čokoládovni Hauswirth v Kittsse zdvíha glykémiu a rovnako aj radosť z ďalšej spoločnej cyklocesty. Po pekných rakúskych cyklotrasách na upravených poliach prichádzame k Neziderskému jazeru a kopírujeme jeho východný breh až takmer k maďarským hraniciam.

Míňame dobytok pasúci sa na pastvinách pri jazere, obdivujeme výhľady a čudujeme sa nad automatickým zberom hrozna v rakúskych vinicach. Krátko po obede vchádzame do Maďarska a bojujeme so silným protivetrom, ktorý nám už pár hodín znepríjemňuje cestu k nášmu cieľu, mestu Keszthély pri Balatone. O 14:30 máme obednú pauzu a len žalostných 85 km v nohách.


Náš cieľ je stále vzdialený 115 km a my meníme plány. Uspokojujeme sa s métou 160 km. Pokračujeme ďalej, olovrant v podobe sliviek z hojne obsypaného stromu nachádzame v odľahlej dedinke a pomaly sa kocháme západom slnka. Po tme pokračujeme a naša schopnosť nájsť si vhodné miesto na prečkanie noci sa znižuje. Po 22. hodine a takmer 160 kilometroch v nohách sa ukladáme pod tujami na pozemku pri kostolíku v dedinke Jánosháza. Na ďalší deň nás čaká sľúbených 200.

Deň druhý

Budíme sa ráno pri východe slnka, balíme veci a pred šiestou sa vydávame na cestu. V dedine nachádzame ToiToi búdku, rýchlo sa zbavujeme prebytočného organického materiálu a pokračujeme smerom na Keszthély. Veľmi sa nám nechce a až pred obedom zamieňame v Keszthély naše eurá za forinty. Svižným tempom si obzrieme centrum mesta, ako aj areál krásneho barokového zámku rodiny Festetics.

Obed chceme mať pri vode, preto podľa mapy pokračujeme k pobrežiu. Balaton vyzerá skutočne ako maďarské more, šíra voda a kopce vychádzajúce z obzoru. Po dobre značených a vybudovaných cyklotrasách pokračujeme a hľadáme pekné miesto na obed. Avšak západný breh Balatonu je prevažne pokrytý rákosím a možnosť prísť priamo k vode je zložitejšia. Už už sa črtá krásna cestička, ktorá vyzerá, že končí priamo na brehu jazera. No na naše prekvapenie sa zrazu ocitáme medzi kravami, sliepkami, prepelicami a inými zvieratami na akejsi farme. Domáci nás vôbec neriešia, a tak nás veľký hlad prinúti v spoločnosti zvedavých spoločníkov doplniť energiu. Užívame si atmosféru „zapadákova“, varíme cestoviny a obdivujeme scenériu z miestnej malej rozhľadne, ktorá nám zároveň poskytuje aj vzácny tieň. Po dvoch hodinách oddychu sa s nie veľkým odhodlaním vydávame na našu cestu za 200 kilometrami.


Pokračujeme po cyklotrase popri južnom pobreží Balatonu a mierne zaskočení si pochvaľujeme infraštruktúru aj vzhľad miestnych rekreačných stredísk, ktoré majú bližšie k tým rakúskym. Náš kilometrový dlh sa však stále zvyšuje. Pomoc v podobe cyklistu idúceho po našej trase, za ktorého sa zavesíme a vo veľmi dobrom tempe prejdeme vyše 40 km, je veľmi vhodná. Podvečer zhodnocujeme kvalitu vody a využívame príležitosť na vytúžené ochladenie sa v jazere.


Po necelých 100 kilometroch sa dostávame do hlavného mesta pobrežia Balatonu, Siófok, a hľadáme pravú maďarskú csárdu. Márne. Po hodine hľadania končíme v dobre známom McDonald‘s. Po 22:00 pokračujeme nočnými cestami a v snahe aspoň mierne dohnať stratu dávame ďalších 20 kilometrov. Hľadáme si miesto na spanie, no turistické rezorty zaberajú takmer celé pobrežie. Končíme v istom kempe, kde sa pred polnocou skladáme, dávame budík na 5:00 a počítajúc ostávajúce kilometre zaspávame.

Deň tretí

Krátko po 5:00 platíme vatikánskou menou, opúšťame kemp a s veľkým odhodlaním sa dávame na cestu. Ak chceme dnes prísť domov, ostáva nám... no veľa kilometrov. Na neďalekej pláži sa rýchlo naraňajkujeme a pomaly sa dostávame na východný breh Balatonu, odkiaľ opúšťame cyklotrasu a dávame sa na vyše 70 km dlhý úsek po hlavnej ceste, až do mesta Györ.

Odbila druhá hodina a my máme za sebou 102 kilometrov. Ostáva nám ešte kúsok do Györu, kde sa plánujeme zastaviť v nejakej pravej maďarskej csárde. Naše forinty sme poctivo šetrili a jedlo považujeme za dobre minuté peniaze. Konečne prichádzame do mesta. 80 km po ceste prvej triedy bez krajnice nás psychicky aj fyzicky extrémne vyčerpalo.


Od hladu už nevidíme, no Györ nás svojimi cenami nepotešil. Náhodou stretneme v meste zopár slovensky hovoriacich mužov, ktorí nám odporučia istú csárdu smerom na Komárno, kúsok od Dunaja, kde super varia a vraj nás obslúžia krásne blondínky. Keďže obaja máme naše krásne blondínky doma, pozeráme csárdy na mape a radšej sa vydávame priamou cestou k slovenským hraniciam pri Rajke dúfajúc, že nájdeme niečo po ceste. Dojedáme posledné keksy a banány a csárda stále v nedohľadne. S prázdnymi žalúdkami sa prepletáme cez malé maďarské dedinky, kde-tu aj pekná cyklotrasa, no jediné, čo vidíme, je nádherný západ slnka a farma ošípaných.


Kilometre pribúdajú a slnko zapadá. Na myseľ nám príde citát z Knihy Kazateľ: ,,Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ. Niet (inej) dobroty pre človeka, ako že sa môže najesť a napiť a dopriať si blaženosti za námahy.‘‘ (Kaz 2: 2,24). Náš cieľ v podobe dobrého jedla nás teda poháňa vpred a v istých chvíľach naša rýchlosť po rovinke presahuje aj 30 km/h. Stmieva sa a na mape nám svieti posledná maďarská csárda.


Pred 22:00 prichádzame do Rajky, chvíľu blúdime a aj napriek nie dobrým odporúčaniam od domácich slávnostne končíme v Tulipános Csárda pri sumčom perkelte a domácich halászlach. A ako sme prišli domov? Ale veď ten úsek už poznáte z našej cesty do Čiernej Hory. A inak, neminuli sme ani forint navyše. Pôvodným zámerom, s ktorým bola vyberaná aj hudba k videu, bolo jeho čiernobiele spracovanie.

Vo finále sme to však po ankete radšej nahradili možnosťou výberu. Máte preto alternatívu prejsť v návrhoch videa na prvotnú čiernobielu verziu, ktorá je pri momentálnej cyklocestovateľskej situácii jemne výstižnejšia. Toto leto nebude výnimkou a rovnako plánujeme podniknúť ďalšiu cestu za dobrodružstvom. V rovnakej zostave ako počas cesty do Ríma sa pokúsime jedným švihom prejsť všetky pamiatky UNESCO, počínajúc Banskou Štiavnicou a končiac Tvrdošínom (prípadne Vlkolíncom), odkiaľ sa po Váhu splavíme s bicyklami na člne až do Serede.

Pokiaľ chcete sledovať priebeh príprav, navštívte našu FB stránku OZ HorSa, kde sa do toho všetkého čoskoro pustíme. Ste vítaní. Dovtedy vám prajeme veľa šťastných kilometrov a pevné zdravie!