Ako trénujú profíci? Vyskúšal som si to na vlastnej koži

Za pár rokov som sa od úplného začiatočníka v cyklistike dostal až do bodu, kde som pričuchol k profíkom. A takto to prebiehalo.

Začnem zoširoka, na cyklistike ma priťahujú dve veci. Za prvé, väčšinu života som strávil v Spojených štátoch v nadmerne „cut-throat" (súťažnom) prostredí. Na Wall Street, v mojej brandži, je bežné raz za rok vyhodiť 10 % najslabších zamestnancov, čo nás núti súperiť a ísť na 100 % každú minútu 7 dní v týždni. Ľudia, ktorí v tomto prostredí nevyrastali, to možno vidia ako „otroctvo,” ale pre ľudí ako ja je práca „športom” a zápasenie ma robí šťastným. Toto sa mi prenáša aj do osobného života a športu. V cyklistike sa dá relatívne jednoducho súperiť aj sám so sebou a je férová v tom, že koľko snahy do tréningu dám, tak toľko zlepšenia sa mi vráti, či už vo forme wattov alebo lepších (prípadne horších) časov.


Za druhé, kvôli práci lietam týždenne a bežne opúšťam kanceláriu po polnoci. Na rozdiel od mnohých iných športov, cyklistiku je možné trénovať takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Európa alebo Amerika; noc, deň alebo sviatok, cesty sú takmer vždy otvorené.

Chytilo ma to

Či v práci alebo v športe, ustavične hľadám lepších, s ktorými môžem súperiť. Tento prístup ma posunul kariérovo ako aj v cyklistike, pri ktorej som sa pred 3 rokmi spotil aj na 100-metrovom brdku. Z mojich začiatkov je aj prvý článok (Slovensko-americký cyklista z Wall Street). Je náročné nájsť v amatérskych kruhoch podobných ambicióznych „magorov", ako som ja, ktorí by mi posúvali tu imaginárnu hranicu fyzickej možnosti a to ma pravdepodobne zavialo až k profíkom. Tento rok som dostal príležitosť začať trénovať s kontinentálnym tímom Canyon, rád sa s vami podelím o svoje postrehy, prípadne tipy zo zákulisia profesionálneho tímu.

Fungovanie a štruktúra Conti tímu

Pôvodný Team Canyon, teraz Wiv SunGod, má 18 pretekárov, z ktorých je zopár špecialistov, ktorí pretekajú za britskú reprezentáciu a zúčastňujú sa iba niektorých podujatí, čiže jadro tvorí asi 14 pretekárov. Tím má chalanov z viacerých krajín a tým pádom sústredenia a preteky sú jedny z mála príležitostí, kde sa všetci stretnú. Mimo týchto podujatí chalani trénujú individuálne, pripadne zopár z nich sa stretne v teplých krajinách a trénujú spolu.

Prekvapil ma aj prístup k tréningovému plánu, ktorý je veľmi individuálny – chalani, ktorí prišli z väčších World Tour tímov, ako napríklad Astana, majú profesionálny prístup k tréningom a často si sami tvoria plán, kdežto iní sú vedení tímovým DS (športovým riaditeľom). Mňa po prvom sústredení začal trénovať hlavný tréner a manažér tímu a priznám sa, že tie tréningy sú oveľa náročnejšie ako môj program doposiaľ.

Pretekanie a štartová listina

Účasť na hlavných pretekoch si každý musí zaslúžiť a záleží to aj na forme a profile pretekov, čiže iba časť tímu je vždy na štartovej čiare. Prvé preteky sezóny boli GP Valencia a historicky bol tím úspešný najmä na menej kopcovitých pretekoch, ktoré sú často v Belgicku, Holandsku alebo aj Francúzsku. Väčšina sezóny bude balans jednodňových a etapových pretekov. Minulý rok sa jednému jazdcovi podarilo umiestniť na 8. mieste aj na Tour of Britain, ktorá je naplnená World Tour tímami, a teda dúfame, že sa podarí umiestnenie aj tento rok. Ambíciou tímu je vybojovať si účasť na Tour de France, ale to je ešte dlhá cesta aspoň 4 roky do budúcnosti.

Harmonogram tréningového kempu

Prvé tímové sústredenie bolo v regióne Alicante v Španielsku, kde som sa pripojil. Všetci sme bývali v jednej vile, okrem support (podporného tímu) a trénera. Trénovali sme 4-7 hodín denne a každý tréning mal iné zameranie, vrátane vytrvalosti, šprintov, simulácie pretekov či TT v kopcoch.


Každá jazda bola sprevádzaná mechanikom, manažérom, ale aj DS v aute za nami s výživou. Ušetrilo nám to veľa času z hľadiska stravy alebo riešenia mechanických porúch na bicykloch, ktoré boli priamo substituované za nové. Večer nám DS vždy poslal trasu na ďalší deň a aj štruktúru tréningu. Dosť ma prekvapilo, že väčšina jazdy sa išla v nízkych wattových zónach (teda pre mňa aj tie boli celkom vysoké) a až v druhej polovici tréningov sa zvyšovala intenzita.

Napríklad v šprintérskom tréningu sa išlo v nízkej zóne asi 2 hodiny, potom nasledovali 5-8 minútové intervaly, kde sa išlo 50-60 km/hod s tým, že sme sa dopracovali vpredu až do „death intervals" a postupne sme odpadávali. Potom opäť nasledovali 2 hodiny v nižších zónach. Po tréningu sme dostali 30-45 minútovú masáž a zvyšok dňa chalani oddychovali a dopĺňali kalórie, ja som riešil pracovné telefonáty.

Benefity tréningového kempu s tímom oproti individuálnemu trénovaniu

Chalani mi spomínali, že väčšinu roka trénujú individuálne, lebo každý má inú úlohu v rámci tímu, silné a slabé stránky, na ktorých potrebuje pracovať. Z môjho hľadiska kemp s tímom, či už profi alebo aj kamarátmi z regiónu, má 3 hlavné benefity. Po prvé, je mentálne jednoduchšie tráviť kvantum času a trpieť v sedle v spoločnosti iných jazdcov, pokecať a vsunúť kávu s kúskom torty (alebo aj dvoma), čas jazdy v sedle to dosť spríjemnilo.


Po druhé, mať okolo seba tím vytvorilo lepšiu tréningovú disciplínu. Keby som počas tréningu zvoľnil tempo, tak dostanem 20 sekúnd za tímovým autom na dobehnutie pelotónu, a ak to nestačí, tak zvyšok dňa pedálujem sám, čo je samozrejme trapas. Myslím si, že podobne, keď sa pripravuješ s kamarátmi, tak sa „stlačíš" a dodržiavaš rýchlosť skupiny.

V neposlednom rade, jazdiť s tímom pomáha aj posúvať individuálne limity. Ako som spomínal, prekvapilo ma, že väčšinu tréningu sa išli nízke watty (teda pre mňa vysoké, ale ostatní boli v nízkych zónach ) a iba počas vyhradenej časti tréningu sa išlo naplno. Práve v týchto intenzívnych intervaloch bolo nápomocné mať ten tím. Napríklad v kopcoch som bol mentálne limitovaný svojimi výkonnostnými zónami, ale keď začala skupinka utekať, tak som na zóny zabudol a sústredil som sa na zadné koleso jazdca predo mnou (a prípadne sem-tam som sa snažil aj nadýchnuť). Práve takéto „škádlenie" v kopcoch mi pomohlo resetovať tento mentálny strop – hranicu limitu.

Ešte jedna pripomienka pre tých, ktorí sa chystajú na tréningový kemp

Mimo vyššie uvedených mi napadajú ešte dva poznatky ohľadom tréningových kempov.

Je mentálne jednoduchšie tráviť kvantum času a trpieť v sedle v spoločnosti iných jazdcov.

Po prvé by som pripomenul, že cieľom kempu by mal byť aj „renewal of cycling passion” (nabudenie), takže určite si to treba užiť. A po druhé, dokonca aj s profi tímom sme každý tretí deň mali 90 minút ľahký tréning v zóne 1 na uvoľnenie svalov. Takže odporúčam zakomponovať dostatočnú regeneráciu. Rád sa podelím, ak majú čitatelia záujem vymeniť si názory ohľadom destinácií, prípadne o príprave v Británii – Cepa už pozývam 2 roky.

Pocity z kempu a plány...

Zlepšenie z kempu ešte nevidím v číslach, ale určite cítim plody vo zvýšenej motivácii. Po 8 dňoch s tímom som mal možnosť zaznamenať svoje slabé stránky, ktoré mi tréner pomáha premostiť a s obnovenou motiváciou som ochotný reagovať na ten budík medzi 3-4 ráno, aby som stihol celý tréning pred inými povinnosťami. Ešte máme ďalší tímový kemp v Španielsku, takže mám dovtedy čo robiť.


Cestné preteky na tento rok si dohodnem s tímom po sústredení podľa aktuálnej formy, v pláne mám aj pokus o prekonanie svetového rýchlostného ultra rekordu neskôr počas roka, ktorý by spočíval v odjazdení 4 000 kilometrov a 15 000 výškových metrov za 6 dní. Ale o tom môžem porozprávať inokedy, lebo teraz už musím letieť – doslova.

Kto chce sledovať moju cestu

Na záver chcem len pripomenúť, že v cyklistike som stále veľký nováčik, mám chuť sa stále učiť, preto mi kľudne napíšte, rád sa nechám inšpirovať alebo len pokecáme. Moje jazdenie môžete sledovať na Strave alebo priamo na Instagrame, kde som začal len nedávno zdieľať cyklozážitky a reportáže z tréningov, ale radšej dopredu upozorňujem, že mám celkom nabitý work-life (pracovný život) a Instagram som začal používať iba tento rok, takže trochu strpenia. Prípadne sa vidíme aj osobne a pokecáme niekde pri káve.