mrk
GerlacherČlánky
Dá sa vôbec o tomto 28-ročnom starigáňovi napísať niečo, čo by sa už rokmi neopakovalo? Nebude to len mlátenie prázdnej slamy, cez kopirák pusté parafrázy, superódy a hejty, ktoré po týždni aj tak skončia v zabudnutí?
Človek mieni a vesmír mení. I tak by sa dalo stručne vysvetliť, ako som sa ocitol v Snežnici na maratóne a prečo o ňom píšem, keď svoj domáci piesoček na „plačko-hranie" mám predsa v Novej Dubnici?
Leto v plnom prúde. Deti majú prázdniny, dvor je im už malý ako samotka a začne byť rodinné dusno. Klasika. Treba vypadnúť, vyvetrať sa. Tak papá, moji! Sám sa vracať už ani nemusím. Aha. Tak poďme všetci, šupito, nasadať!
Keď budem veľký, kúpim si... je známa fráza nielen dospievajúcich „snílkov". Ja som sa rozhodol vyskladať si „dream-bike" svojou „rokmi overenou" cestou.
„Ty sa tam asi chodíš modliť!", znela reakcia môjho brata, keď som mu posielal asi štrnásty raz ten istý výjazd. „Ale nie, to je len taká výzva."
Ako nám naše deti raketovo rastú, často ani nestíhame sledovať, čo všetko už vedia a čo všetko už zvládnu. Denne posúvajú svoje hranice a boria levely.
Ako chlap som sem-tam ješitný. Keď si niečo zaumienim, nik mi to nerozkecá, pokiaľ to nie je úplne na úkor zdravia a rodiny, skrátka výstrelky. Ako ísť King.
V jednej chvíli mi žienka zahlási, že budúci rok musí natrénovať na “hárda”. "Tak ako ja?", pýtam sa jej. "Tak to tam zemreš!"
Novodubnický maratón si pripísal v minulom roku už svoj 25. zárez. Pre mňa ako bývalého Novodubničana je to srdcovka a zúčastňujem sa ho nepretržite od roku 2005 naprieč jeho rôznymi traťami aj kategóriami, teda až na drobné výnimky.
Formulár sa odosiela
arrow_outward
