Sedačkový trojboj alebo tri cyklovýlety s deťmi v Považskom chotári

Leto v plnom prúde. Deti majú prázdniny, dvor je im už malý ako samotka a začne byť rodinné dusno. Klasika. Treba vypadnúť, vyvetrať sa. Tak papá, moji! Sám sa vracať už ani nemusím. Aha. Tak poďme všetci, šupito, nasadať!

Tri tipy na pohodové výlety plné zaujímavých atrakcií pre malých aj veľkých zvedavcov sa vám môžu pri plánovaní spoločných rodinných výjazdov hodiť.

Pod majestátnymi Vršatskými bradlami v objatí Bielych Karpát

Okruh pod Vršatskými bradlami začíname v dedinke Bohunice (nepopliesť si s Jaslovskými). Auto zaparkujeme pri hasičskej zbrojnici. V dedinke sa tak, ako takmer v každej na tejto strane Váhu, nachádza historický kaštieľ aj múzeum. Čas sa dá „utopiť" aj tu, ale chlapcov vo veku 3 a 5 rokov to zatiaľ neoslovuje. Vyrážame na hlavnú cestu, púšťame sa po červenom C-čku Vážskej cyklomagistrály, smer Bolešov.


Po ceste máme obec Slávnica, kde sa nachádza malé letisko, reštaurácia a ihrisko. V Bolešove odbočíme doprava na zelenú cyklo-značku, ktorá nás dovedie na začiatok Bolešovskej doliny. Jej úvod tvorí známa chata Gilianka. Nasleduje asi trojkilometrový úsek po šotoline, štrku a rozbitej asfaltke. Decká to však baví, keď ich to tak dobre hojdá.


Od križovatky Krivá breza už vedie slušná asfaltová cesta v krásnom tichom prostredí lesa. Povedľa nás žblnkoce Bolešovský potok a stúpame k našej hlavnej zastávke výletu - k prírodnej pamiatke Dračia studňa, čo je najmohutnejší penovcový útvar Bielych Karpát. Dá sa tu utopiť čas aj chlapci. Tak opatrne!


Cesta nám mierne stúpa jednou z najkrajších dolín v Trenčianskom kraji, je tu skutočne čarokrásne, či v lete alebo v zime.
Keď drobci poprekladajú všetky polená a konáre na jednu kopu a dosýta sa vyšantia, je čas doraziť vrchol okruhu a tým je horáreň Chrastková. Pobehujú tu voľne kozy a môžete si tu zo studne doplniť pitnú vodu. Pokračujeme po zelenej cyklo-značke a prechádzame do klesania, no ešte sa zastavíme pri malej rozhľadni. Na nej je najzaujímavejší strmý výstup a zostup, lebo deti samozrejme a neomylne vedia všetko, aj liezť hlavou dole.

Z rozhľadne vidno... nič. Vegetácia tentokrát blokuje výhľady, inak sa dá zahliadnuť časť Vršatských brál a keď sa podarí, tak aj vrchy Strážov a Kľak. Pokračujeme klesaním a maličkou Krivoklátskou tiesňavou sa dostávame do rovnomennej dedinky. Krivoklátskou dolinou prechádzame stále po zelenej značke a už len dole briežkom, až sa napokon vrátime späť do Bohuníc.


  • Dĺžka okruhu: 23,5 km
  • Prevýšenie: 365 m
  • Povrch: asfalt, na 3 km štrk, šotolina.
  • GPX
  • Výjazd


Máme radi vodu, máme radi Pružinu

Oblasť Pružinskej doliny je zdrojom najcennejšieho podzemného pokladu pre všetky okolité regióny na južnej strane Váhu - vody. Odtiaľto sa zásobuje oblasť od Považskej Bystrice až po Dubnicu nad Váhom prostredníctvom viac ako 500 km vodovodnej siete pre takmer 80 % obyvateľstva. A to mimoriadne kvalitnej vody. Doma pijeme „Pružinku". A keď sa raz Kubi po dvoch deci (vody) opýtal, prečo je tá voda taká dobrá, na výlet už bolo zarobené. Auto odstavíme na parkovisku na konci obce Priedhorie, takmer pri vstupe do CHKO Strážovské vrchy. Táto oblasť je mimoriadne vyhľadávaná a obľúbená medzi lezcami. Počas pekných víkendov sa tu vie zísť veľké množstvo turistov a cyklistov. Preto sme sem prišli vo štvrtok a sme sami. Začíname modrou cyklotrasou smer Tŕstie a už aj máme prvú zastávku - jaskyňu Babirátku.


Tak ako je to tu popretkávané cyklotrasami, tak jaskyne v ničom nezaostávajú. Veď neďaleko sa nachádza aj jedna z najstarších jaskýň na Slovensku, teda Pružinská dúpna jaskyňa. Táto „naša" je len taký slabý čajík, 19 metrov dlhá, vhodná na plazenie. Pokračujeme popri veselo zurčiacom Strážovskom potoku, schovaní v náručí ticha, čistého vzduchu a tieňa lesa. A Kubi už hlási, že vidí vodárenské objekty, tie typické bledomodré búdky s modrými plotmi. Povieme si o nich a už tej dobrej vode rozumieme. A bez debaty, nachádza sa tu aj studňa pre degustačnú kratochvíľu. Dostávame sa na križovatku Riedka - Chmelisko. Áno, ideme na Chmelisko a budeme funieť. Kilometrový kopček s maximom 13 %. Na jeho konci stojí historická drevená zvonica, kde so ženou dofuníme.


Sľúbil som mladšiemu Maťkovi vystavené mini traktoríky, obe deti si tak prídu na svoje v neďalekom areáli penziónu Chmelisko. Reštaurácia, ihrisko, tobogán.


Z výhľadov odtiaľto budú oči očiť a srdce búšiť, obec Pružina ako na dlani, dookola lúky, kopčeky, vrchol Kľaku, čo by kameňom dohodil, Martinské hole na skok, monštruózne fotogenické. Rýchlym zjazdom sa ocitáme na hlavnej ceste v obci Pružina. Odbočíme doprava na „územie nikoho". Ani žiadne cyklo či turistické značky, iba hlavná cesta, zato poriadne široká. Prechodom cez obec naše deti kývajú cca stovke detí, ktoré im tiež kývajú, peši pochodujú do tábora, rekreačného zariadenia v Priedhorí. Nech nezabudnem, cestou míňame penzión pod Strážovom s reštauráciou, ihriskom a kto nevládze, tak aj izbami. Nás už však po napojení sa na modrú cyklo-značku čaká stúpanie do Priedhoria. Nie je také prudké ako Chmelisko, ale vie poštekliť prehadzovačku. Na jeho vrchole nás víta... ako inak, drevená zvonička.


Z Priedhoria je zelenou farbou trasovaný náučný chodník k spomínanej Dúpnej jaskyni, vstup si však treba dohodnúť telefonicky. Pár metrov k parkovisku a máme hotovo. „Tato, a prečo nám netečie z kohútika vajcovka?" Ach jaj...


  • Dĺžka okruhu: 10 km
  • Prevýšenie: 230 m
  • Povrch: 100 % asfalt
  • GPX
  • Výjazd

Okolo Malenice pre neortodoxných

Tento okruh sme mali so ženou v pláne už dlhšie. Predsa len sa naň treba vyzbrojiť dobrou formou, obrniť psychikou a priniesť obetu božstvu, nech sa neskrížime s malenickým medveďom. Veru, toto nebude pre bábovky. Ale s bábovkami.
Tentokrát začíname z domu. Batoh natlačený do prasknutia všetkým možným, aj pršiplášťami, lebo má byť pekne slnečno. Vraj pre decká, nikdy nevieš. Ale viem, dokonca to ponesiem! Máme všetko? Aj bábovku? Smer Hloža - Beluša, k spol. Koval a sme na cyklotrase č. 3/2,0, žlté C, kopírujúca diaľnicu D1.

Na pohodovej ceste bez áut do obce Visolaje, kde minulý rok pribudli oddychové kútiky s lavičkami a stojanmi pre bicykle, prinesie vzrušenie užší kovový mostík cez Kamenický potok popod diaľnicu D1. Ťažisko s 18 kg drobcom vzadu je iné, vie to rozkývať. Vo Visolajoch odbočíme doprava, nasleduje mierne stúpanie, ktoré „odprestávkujeme" v tieni kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. D1 stúpa nad Sverepec a my opäť popod most a dosť. To snáď nie! Na ceste cez pole leží obrovská kopa hnoja, po intenzívnych búrkach statočne roztečená po celej ploche.


Tadiaľto to nedáme, nie nezasmradení. Prejazd k neďalekej ceste nám zase hatí potok Pružinka. Z tohto nepijeme. Musíme sa vrátiť ku kaplnke. Keďže nechceme ísť po hlavnej ceste, prejdeme mostom ponad D1 a cez Krškov laz, čo je 100 výškových metrov hore-dole navyše a ocitáme sa pri rázcestníku „Pod hájom".


Odteraz už bude dobre. Parádna asfaltová cyklocesta vedie po svahoch a lúkach, míňame balíky sena, pasúce sa kravy, ovce, kozy, úplná vidiecka idylka.


Narúšajú ju dve krátke stojky do obce Slopná, tam treba ísť rovno okolo kostola sv. Ondreja. Pozor na retardéry. Čo je príčinou, že asfaltka končí pri rázcestníku Medziriečie, nevedno, no treba sa proste pustiť 500 m po poli do Tŕstia. V Tŕsti doprava po modrej cyklo-trase, po ľavej ruke začína obrovská obora Biely potok, kde nie je nič nezvyčajné zazrieť kozoroha alebo iné „kopytnikové" zvieratko. Čo nevidieť sme na ďalšom rázcestníku Riedka. Je to kúsok od Chmeliska, kde sme boli minule, my však ideme Jaseňovou dolinou popri Bielom potoku po zelenej značke. Pohľad do histórie a osídlenia oblasti ponúkne archeologické nálezisko Mesciská na odbočke vľavo. Cesta nám mierne stúpa jednou z najkrajších dolín v Trenčianskom kraji, je tu skutočne čarokrásne, či v lete alebo v zime.


Po 3,5 km a 130 výškových metroch je načase dať si prestávku pri kaplnke Panny Márie. Dorazíme bábovku, treba nabrať sily.


Odtiaľto sa dá pokračovať Hluchou dolinou na Zliechov, čo tiež treba zažiť, no nás čaká Mojtín, čo treba iba prežiť. Brutálne kilometrové stúpanie so 155 výškovými metrami a priemerným sklonom 18 % odliepa predné koleso od cesty. Maťko ma „hecuje" a spolu to dokážeme vyšliapať. Cestou je značená odbočka k Mojtínskej jaskyni so zaujímavou históriou a netopiermi. Omše v jaskyni? Tak tu! Odskočíme na vodu k Mojtínskemu jazierku lásky, kde je prameň, a na otoči sa počkáme.


Mojtín, rodisko „večného vojaka", Ladislava Škultétyho-Gabriša je najvyšším bodom okruhu. Malenica odtiaľto nepôsobí tak obrovsky ani ďaleko. Výhľady na Považskú dolinu a za ňou pohorie Vršatca berú dych.


Pustíme sa do dlhého zjazdu cez troje kamenné vráta, deti výskajú do svištiaceho vetra a poslednú zástavku si spravíme v Belušských slatinách. Kedysi tu boli kúpele. Ich lesk a sláva pominuli už pred mnohými rokmi, ale paradoxne, vždy keď nevieme, kam ísť, zájdeme sem. Vyviera tu minerálna voda „vajcovka", Kubi si ju nevie vynachváliť.


Zo Slatín prichádzame do Beluše opäť po cyklotrase 3/2,0 popod most D1 okolo miesta, kde sme začínali. Posledný kilometer smer Hloža a sme statočne unavení doma.


  • Dĺžka okruhu: 35,5 km
  • Prevýšenie: 545 m
  • Povrch: asfalt, spolu 1 km lesná cesta, ujazdená lúka
  • GPX
  • Výjazd
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Nepodarený hrebeň Vtáčnika

Tip na výlet: Nepodarený hrebeň Vtáčnika

Nie každý deň je nedeľa, aj keď toto v nedeľu zrovna bolo. Ale však to poznáte - koniec dobrý, všetko dobré! :)
Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Valašsko je cyklistický raj pre milovníkov cesťákov i MTB. Kto tam nebol, neuverí, kto tam bol, rád sa tam znovu vracia.
Dáme hrebeňovku? Jasné!

Dáme hrebeňovku? Jasné!

Dve hrebeňovky na západnom Slovensku. Charakterom odlišné a pritom relatívne blízko, navyše vám obe ponúknu bohatú dávku zábavy a rozhodne sa nebudete nudiť.
keyboard_arrow_up