Rok tatabajkera - alebo o príprave na maratón, ktorý nebol

Rok tatabajkera - alebo o príprave na maratón, ktorý nebol

V jednej chvíli mi žienka zahlási, že budúci rok musí natrénovať na “hárda”. "Tak ako ja?", pýtam sa jej. "Tak to tam zemreš!"

Pôvodne som mal v pláne písať o tom, ako sa moja princezná, dvojnásobná matka na plný úväzok, stane kráľovnou Baske Dubnického maratónu. Trošku sa to však zvrtlo, mierne povedané na zápisky “tata bajkera”. A keďže Dubničák je stred sveta a priľahlého vesmíru (hneď po Vrbovom), moje malé súkromné majstrovstvá sveta, jediné čo mi dáva rezultát a bodku za cyklo sezónou, všetko sa pochopiteľne točí okolo Dubničáku.



September 2019 - príprava imunity


Doznievajúcu eufóriu z prejdeného “kinga” strieda ďalšie nadšenie. Kubi začne chodiť do škôlky! Pecka! Že to nebola tá správna emócia, sme zistili už o dva týždne pri soplíkoch a teplotách. "Soplíkové preteky" každé dva-tri týždne boli štandard. Domov sme sa vracali vždy víťazne. S omaľovánkou, či samolepkou a pochvalou v zdravotnom zázname. Sponzormi štartovacích balíčkov boli miestne lekárne a farmafirmy. Do Vianoc sme aj my s drahou boli častejšie chorí ako za posledných 5 rokov. A na naše biky zatiaľ sadal prach. A predsa neochoreli.



Nový rok, nové výzvy


Je 8. 1. 2020, robím si veselo na svojom obľúbenom rebríku, keď mi príde sms-ka od ženy: "Dáme trenažér do izby!" Yes! Takže už to začalo! Najvyšší čas nakopnúť formu a vytopiť brucho, ktoré akosi (len tak z dlhej chvíle) samo podrástlo. Čosi sme na tom sem tam aj pokrútili. Svojimi mocnými wattmi som pred televízorom dopomohol van der Poelovi k jeho zisku zlata na MS v cyklokrose. A tým to skončilo. Trenažér putoval tam, odkiaľ prišiel. Strašne neefektívny sušiak na prádlo to je!



Február - nikdy nie je neskoro začať


Keď to má prísť, tak teraz, alebo už vôbec. Sneh. Ak bolo niečo na zime divné, tak to, že zima ani nebola. Bežky tobôž. Ani sneh u nás poriadne nebol, avšak sánkovačku s deťmi sme na Mojtíne veru neopomenuli. S Kubim sme boli kúpiť novučký 16" bicyklík s párom koliesok po bokoch navyše, no to bolo radosti v detských očiach a smrť v mojich, keď takmer zvalcoval vystavené ebiky na predajni. V správach samé štatistiky a "pozitíva" o čínskych netopieroch a celé to už malo ísť do kôpru.



Keď vypukne pandémia, schovaj sa! Do lesa.


Marec a apríl. Mesiace, na ktoré budem dlho spomínať. Udalosti a situácie, na ktoré nikto nemal manuál. Blackout. Skoro 500 km na biku odjazdených v teréne. Kubi bez škôlky. Našťastie obe deti zdravé ako rybky, každý druhý deň v prírode s nami na prechádzke alebo túre. Bývame v malej obci a tu boli ulice i lesy zväčša ľudoprázdne, korona-nekorona. Kubi čoskoro zhodil z biku pomocné kolieska, Maťo skrotil v 18. mesiacoch odrážadlo, manželka Kiki opäť začala behávať. Pekná, stabilná jar. A že nebude cyklo sezóna, či dovolenková sezóna vôbec nebolo podstatné. Hlavne #nepokazmesito! V čom potom scedíme špagety?



Máj, lásky čas


8. 5. bol výnimočný deň. Ani nie tak kvôli oslavám víťazstva nad fašizmom, ako kvôli víťazstvu nad našimi utešenými škrekľúňmi, ehm, deťmi. Stručne: Deti sme šupli babke a s drahou hurá na rande. Spoločný bike trip po cca štyroch rokoch (chlapi, materská fakt nie je dovolenka!) cez sedlo Mraznica, okolo Rohatej skaly na Mojtín. V tom nekonečnom tichu prírody to bol doslova balzam na dušu. S jedlom rastie chuť, deti sa na tie 2-3 h veľmi nesťažovali, tak prečo nie. Polo-behom útokom na Vápeč, Strážov, Kľak ako spomienky na vzdialené bezdetné obdobia boli tiež super.



Začni naplno a postupne pridávaj, keď už to nejde, tak šprintuj!


Keďže som „to svoje“ jazdil vždy sám a nemusel sa s nikým hecovať, vytvoril som si ilúziu o nepriestrieľnosti svojej formy. Vytriezvenie prišlo začiatkom júna na už tradičných kardio-hrátkach, kde poskočilo nejedno srdiečko. Od radosti to bolo až na druhom mieste. Tour de Vrchár Považia, 7 horských časoviek do vrchu, tentokrát v rekordnej účasti, ako aj v rekordnom počte mojich štartov v rámci jedného ročníka. Ten hlad po pretekaní bol priam z každého cítiť a bolo zrejmé, že sa mnohí až pričasto schovávali. Endorfíny sršali, laktát sa lial a v cieli sa každý smial ako lečo. Teda, až keď sa vydýchal. Takže to bolo opäť super spestrenie tejto (ne)sezóny, nakoľko sa stále žiadne preteky nekonali. Super možnosť ako si porovnať svoje sily s ostatnými. Týmto patrí veľká vďaka bimjeamovi, jeho priateľke Ike a spol., že sa o naše trápenia tak pekne starali!



Znenáviď si svoj kopec


Gerlaching, Montblancing, Everesting... Ak bola v cyklokomunite tento rok nejaká top téma, boli to práve “samohony” na výškové metre. Jeden kopec. Hore a dole, toľkokrát, čo hlava pustí. Alebo nohy. Alebo počasie. Alebo XY iných faktorov. 8 dní pred Dubničákom je podľa mňa ideálny čas na selftest. Zúfalá snaha rýchlo dohnať zameškané. Vznikol tak Butkov štverák s cieľom nasimulovať 3 300 nastúpaných výškových metrov (trasa King Dubničáku), pre šetrenie času teda na jednom kopci. Tom najbližšom. Moc som nad tým nerozmýšľal. Vo štvrtok večer píšem šéfinkovi, fasnem na piatok dofču, vybavujem priepustku aj od rodiny, nabalím všetky veci do auta, že o 7:00 začnem. Aha, drobec má objednané odbery u pani doktorky. Nevadí, tak začnem o 9:00 teda.



Stúpanie na Butkov je už celkom známa krížová cesta a pútnické miesto. Často tu počuť vzdychy a žalmy peších, tiché šomranie typu “oh, môj bože, panenka Mária, ježíši kriste a svätá prostata”. Miestami 19 % sklon s pohyblivým povrchom (štrk a voľný makadam) je skrátka krutý, neúprosný a vieru každého pútnika vystaví tvrdej skúške. Obstál som 17x, než mi vystavil tvrdý direkt taký zlievak, čo vie prísť len v lete po 2 týždňoch sucha. “Natotál” potopa. Plány v kýbli. Aj tak som naparádu vysmiaty aj bez splnenej méty. Paradoxne som nastúpal 2 686 m. Butkov nechcem aspoň pol roka vidieť! Vydržalo mi to presne dva dni a bol som tam zas.



Keď (sa) to nejde, tak (sa) to prejde


Je sobota 20. 8. 2020, stojím pod pomyselným štartovým oblúkom 26. ročníka Dubničáku, číslo na riaditkach však chýba, i tváre naokolo sú akési mlhavé a nezreteľné, ako záblesky z minulých rokov. Počuť len tichý hluk ulice pri amfíku a zasnenie razom pominie. Už toľkokrát sa tu štartovalo, že sa mi to premieta pred očami ako film. Dnes však nepretekáme, z dôvodu ochrany zdravia nás všetkých, sa pár dní pred štartom maratón zrušil. Bolestivá rana, ale rozumná.



Trasu Hard sme si i tak užili vo štvorici. Zabúkované slnečné počasie prialo, podmienky na trati tip-top a na dôvažok sa mi išlo skvelo. Na kingovi by som sa celkom určite hrdo pobil o predposledné miesto! Ako bonus boli chalani, čo nás na Baske rozdupali (všakže, Sten-tncrew, Ivan a Oliver) a dvojica z organizačného tímu, čakajúci na Baske s hrnčekmi pre prvých troch, ktorí dnes preletia najvyšším bodom trate. S mojím šťastím mi to samozrejme ušlo. Ale iba o dva fleky! Dupači jedni! Mám o rok čo zlepšovať. A dovtedy… Veru sám som na to zvedavý, ale verím, že nuda to určite nebude!
Páči sa ti tento článok? thumb_up115thumb_down comments 7 komentárov
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Virtuálne MTBIKER jazdy na Zwifte - ako, kedy, prečo

Virtuálne MTBIKER jazdy na Zwifte - ako, kedy, prečo

Spoločné MTBIKER jazdy na Zwifte spúšťame aj túto zimu, okrem tréningu hlavne pokecáš a keď bude chuť, vyskúšame aj virtuálne preteky.
5 častých chýb v tréningu - poučte sa radšej od tých druhých

5 častých chýb v tréningu - poučte sa radšej od tých druhých

Poriadne dlhé dni, začínajúce preteky alebo rôzne výzvy...sezóna je v plnom prúde a možno príde vhod postrážiť si pár vecí.
Možno sa to stalo aj vám - ako som vymenil veľké zdvihy za HT

Možno sa to stalo aj vám - ako som vymenil veľké zdvihy za HT

Ste veľký AM/EN jazdec, široké gumy, veľké zdvihy, lebo čím viac zdvihov, tým lepší "adidas", teleskop, plný ruksak a do kopca úplne na pohodu, lebo viac jednoducho nevládzete. No potom príde zmena v podohe hardtailu.
keyboard_arrow_up