marki007

Ísť či neísť? Túto otázku som si v uplynulom mesiaci položil niekoľko krát. Za účasť hovorila túžba spoznať overené trasy na Kobyle za jeden deň, proti boli nohy, ktoré od januára odjazdili len 130 km. Kde sú tie (študentské) časy, keď som danú porciu kilometrov zhltol hneď v prvý januárový týždeň. Nakoniec rozhodla vyššia moc, keď som sa týždeň pred pretekmi dozvedel, že som vyhral štartovné.

Ako sa 1000 míľový závod začal chýliť k svojmu koncu, vystupňovali sa stretnutia závodníkov so slovenskými medveďmi. Prvý mal tú česť Zdenda Kříž, ktorý sa ale po skúsenostiach z minulého roka nezľakol a po obdivuhodnom výkone dorazil v utorok do cieľa závodu v čase 9 dní a 29 minút. Po dojazde do civilizácie sa pustil do rabovania miestneho pohostinstva, ktorému teda neostalo veľa surovín pre uspokojenie stravovacích nárokov ďalších závodníkov. Tí sa v tom čase už nezadržateľne blížili do cieľa.

Podľa nočných búrok v Jesenických a Orlických horách by sa pomaly dali nastavovať hodinky. Počet jazdcov, ktorí si toto úchvatné divadlo plné hromov, bleskov, hektolitrov vody a silného vetra užili v nadmorských výškach okolo 1000 metrov sa každým dňom zvyšuje. Ich nadšenie však také veľké nie je. Po podobnom nočnom dojazde sa rozlúčil s organizátormi aj Rasťo Žbodák, ktorý sa zo Slovákov držal najlepšie.

Náročnosť závodu dnes potvrdili traja švajčiarski pretekári, podľa ktorých závod, kde sa nedá napredovať priemernou rýchlosťou 14 km/hod, už nie je cyklistický závod. Podľa tohoto kritéria preteká už len Zdeněk Kříž. Štart o 3:55, 16 hodín jazdy a jeho bravúrna priemerná rýchlosť ho posunula o ďalších 200 km bližšie k cieľu.

Minuloročný víťaz Zdenda Kříž dnes nemilosrdne ukrojil ďalších 170 km trasy a v popoludňajších hodinách dorazil do Františkova, čiže do druhého checkpointu. Jeho úsmev na tvári absolútne nekorešpondoval s náročnosťou trasy, no určite bol zapríčinený krásnymi výhľadmi zo singlov v Jesenických horách.

Český extrémny bajker Jan Kopka sa tento rok predstaví druhýkrát v roli organizátora. Preteky Craft 1000 Miles Adventure sa po vlaňajšej premiére dočkal druhého opakovania. Za dobrodružstvom po česko-slovenskej divočine sa štartuje už túto nedeľu pri Aši.

Atmosféra tohto závodu nás opantala natoľko, že sme to týždeň po odčlenení sa od realizačného tímu nevydržali a spolu s parťáčkou Jankou, doprovoľníčkou na prvom checkpointe, sme odcestovali na západ Čiech, do mestečka Skalná. Tu, len pár metrov od nemeckých hraníc sa nachádza cieľ Honzovho adventure závodu.

Keby som zapisoval hlášky adresované Honzovi Kopkovi, asi by z toho vznikol dosť škaredý česko-slovensko-taliansky slovník nadávok. Veľa bikerov včera prekonávalo Veľkú Fatru, kde ich čakal horolezecký výstup s nabalenými bicyklami na chrbte popod vysoké napätie. Podľa jedného bikera vraj výboj z neho zapálil strom.

Počasie sľubovalo na stredu príjemnú bikovačku pre pretekárov a aj pre nás, fotografov. Ráno však začalo pršať a keď Defender zlyhal hneď v prvom terénnom spestrení, vedeli sme, že to až také jednoduché nebude.

Včerajší prechod Slovenským rudohorím bol pre väčšinu jazdcov po prvých dvoch daždivých dňoch závodu pohladením na duši. Pre väčšinu - pretože pelotón sa roztiahol na vzdialenosť 400 km. Každou hodinou je ich fotografovanie náročnejšie, aj keď náš skúsený vodič Defendra, pán Moskal známy z Dakaru, robí čo môže.

V nedeľu v najvýchodnejšej obci na Slovensku, v Novej Sedlici, odštartoval premiérový ročník závodu, ktorý má právo pýšiť sa prívlastkom „prvý skutočný ultramaratón v Európe“. Známy český extrémny biker Jan Kopka sa totiž podujal zorganizovať závod s veľavravným názvom 1000 miles adventure, ktorý nemá v našich končinách obdoby.

Zo sterilného prostredia pražskej kancelárie som celý týždeň v pravidelných intervaloch analyzoval meteogramy Slovenského hydrometeorologického ústavu. Nie, že by som to mal v náplni práce, len som si chcel overiť isté tvrdenia fóristov o súľovských podmienkach na košickom maratóne. Už mi tá sterilita pekne liezla na mozog, takže by som sa spomínaným okolnostiam asi aj potešil.