Reportáž: 4. ročník Cyklo-Santé Kremnica – tradične netradičné MTB preteky

Predminulý rok som si bol vyskúšať netradičné XC preteky s traťou vedúcou aj priamo v uliciach starobylej Kremnice. Netradičný okruh, skvelá organizácia, ako aj celková atmosféra, ma opäť zlákali na aktívny sobotný relax.

Ako to vyzeralo v roku 2016, som vám priblížil vo svojej reportáži Mestské MTB preteky - Cyklo-Santé Kremnica. Ak túto cyklo akciu ešte nepoznáte, pokračujte v čítaní a dozviete sa viac.


Začnem odpoveďou na otázku: "Prečo MTB preteky v meste?" Podľa slov riaditeľa pretekov Mgr. Romana Béreša, je hlavnou ideou akcie propagácia a zviditeľnenie cyklistiky v tamojšom regióne. Ja, ako pretekár na to hľadím z iného uhla. Je to ojedinelá možnosť „vyblázniť“ sa na biku priamo v meste, a to aj za pozitívnej policajnej asistencie. Nedá mi ešte poznamenať, že vodorovnú cestnú komunikáciu tu veru nenájdete. Súťaž prebieha na približne 8-kilometrovom okruhu s prevýšením cca 225 metrov. Počet kôl, ktoré musia jazdci absolvovať, je určený podľa vekových kategórií. Od jedného - pre chlapcov vo veku 11-14 rokov, až po päť, v hlavnej kategórii mužov.

Trať pretekov

Štart a zároveň aj cieľ je priamo na historickom námestí. V úvode sa obehne celé námestie a následne sa trať krúti v strmine mestských uličiek pokrytých dlažobnými kockami - tzv. mačacími hlavami. Za mestom sa prechádza do lesnej cesty a následne krátkou, ale výživnou stojkou na najvyšší bod okruhu. Príjemným prekvapením pre mňa bol aj nový a pekne strmý XC zjazdík v húštine kríkov. Následne sa relatívne vrstevnicou pokračuje ponad mesto až k horskému hotelu Toliar. Pri ňom je občerstvovačka a hneď po nej presun asfaltkou späť ku Kremnici.


Asi po jednom kilometri sa odbočuje krátkou skalnatou stojkou na úzky chodník kľukatiaci sa po lúkach a lesnom poraste. Tento pretekárov „vypľuje“ opäť do mestskej obývanej zóny. Po krátkom asfaltovom výstupe prichádza zjazd rozbitou panelkou a opäť „vhup“ na lúčny chodník. Z tohto sa však už po pár sto metroch odbočí na zjazd kamenistou a vodou vymletou cestou. Následne sa jazdí spleťou mestských komunikácií pri čiastočne obmedzenej cestnej premávke. Spočiatku je to rýchly zjazd a neskôr prechod historickou časťou mesta. Okruh je napokon zavŕšený posledným stúpaním povedľa morového stĺpu na námestí. Skladba trate je teda naozaj rôznorodá. Náročnosťou vyhovuje snáď všetkým vekovým kategóriám, ale najmä aj kondičným jazdcom.

V Kremnici nás privítali hudbou a mačacími hlavami

Do dejiska pretekov som došiel so slušnou časovou rezervou do štartu. Využívam ju preto na oboznámenie sa so stavom trate. Obehol som si zľahka celé kolečko a bol milo prekvapený suchým povrchom v teréne. Že by sa tohtoročné búrky Kremnici vyhýbali? Dopoludňajšia teplota a vysoká vlhkosť vzduchu veru tomu nezodpovedali. Napriek voľnej jazde som sa poriadne spotil. Myslím si, čo nebolo, môže ešte prísť. Moje tušenie sa veru aj neskôr potvrdilo. Po vrátení sa na rezkou hudbou ozvučené Trojičné námestie, zaujmem pozíciu v balíku na štart čakajúcich bikerov. Tak trochu netradične začínajú s nami aj chlapci v kategórii 11-14 rokov. Tlačia sa nedočkavo dopredu a snažia získať výhodnú pozíciu. Pozerám na nich len s úškrnom. Veď úvodné stúpanie im "ochladí" horúce hlavy.


Štartovný povel ich doslova vystrelil dolu námestím a pri výšľape okolo morového stĺpu sa už sformoval peletón „dospelákov“. Ja som si v ňom našiel pozíciu a so škrípajúcimi zubami pustil do úmorného stúpania. Snažil som sa využívať spôsob kladenia dlažby. Ráno som si všimol, že menší odpor kolesám dávajú tie, ktoré sú uložené v strede cesty a ktoré sú voči jazdcovi v inom uhle ako bočné. Rovnako som využil aj jazdu po chodníku súbežnom s cestou. Chodci po ňom práve nešli a hlavne, povrch mal asfaltový. Záver stúpania bol „korunovaný“ krátkou stojkou. Ona definitívne vyfiltrovala poradie jazdcov. Po strmom XC zjazde nasledoval asi dvojkilometrový úsek lesnou cestičkou. Táto sa hadila popod stromy a bola vhodná na rýchle tempo. Toto zavše narušovali ojedinelé korene, skaly a na jednom mieste trocha blata. Občerstvovačku pri horskom hoteli Toliar odignorujem a po výjazde na asfaltku zaradím najťažší prevod. V miernom klesaní sa dá vyvinúť slušná rýchlosť a následne odpočívať zaľahnutý na bicykli.


Takúto pohodu však skazia regulovčíci, ktorí gestami nútia borcov odbočiť do strmého kamenistého výšľapu. Na ňom sa dotiahnem na dvoch súperov. Následne je však problém obehnúť ich na uzučkom chodníku, okolo ktorého je tráva čerstvo skosená a postupne sa mi to jazdou po nej aj podarí. Asi po jednom kilometri má trasa na chvíľu opäť mestský charakter, ale v tejto časti už bez mačacích hláv. Tempo je preto slušné, preženiem sa pomedzi rodinné domy a zbieham na križovatku. Vidím policajtov a aj usporiadateľov vo vestách. Ukazujú, že môžem smelo odbočiť. I tak spomaľujem, lebo do smeru odbočenia nič nevidieť. V krátkom stúpaní ukážem chrbát ďalšiemu pretekárovi a odbočujem do klesania po riadne vymlátenej panelke. Po nej ešte krátky lúčny singlík a už nasleduje zjazd po poľnej ceste.


Sú na nej roztrúsené voľné kamene a slušne to pohadzuje z boka na bok. Len netrafiť jeden z tých väčších. Podarilo sa, a to som ešte aj obehol ďalšieho borca. Táto „šútrovka“ nás doslova vypľula do civilizovaného sveta. Gumy zahučali na hladučkom asfalte a dalo sa po ňom nadol rútiť rýchlosťou väčšou než je povolená v uzavretej obci. Pri tomto "porušovaní" predpisov nám asistovali policajti na každej križovatke. Tak som si miestami dovolil rezať zákruty i v protismere. Trať nás doviedla späť do starého mesta. Cez pešiu zónu sme mali páskami vyznačený koridor na bezpečný prejazd medzi turistami vysedávajúcimi pod kaviarenskými slnečníkmi. Prejdením popod mestskú hradnú baštu sa cyklookruh ukončil strmým výšľapom na hornú časť historického námestia. Musím poznamenať, že výstup po kamennej dlažbe bol tak nepríjemný, že som skúšal chvíľu ísť aj priamo po trávniku. Bolo to však za jedno. Nepríjemný valivý odpor dal iste každému slušne zabrať.


Ďalšie kolá sa mi išli ako cez kopírku, až na moju kolíziu s miestnou cyklistkou. Tá to trielila dole kopcom a nedbala na pokyn policajta zastaviť. Stretli sme sa oproti sebe v neprehľadnej križovatke. Dievčina, vidiac ma, zľakla sa a strhla volant do protismeru. Len, len, že som sa jej dokázal vyhnúť. Pri súčte oboch našich rýchlostí by to bol čelný náraz pri najmenej 40 km/hod. V poslednom kole som náhle pocítil závany vlhkého a chladnejšieho vzduchu. I keď v závere nebolo nikoho predo mnou, dupol som riadne do pedálov. Moje tušenie sa splnilo. Po prejazde cieľového oblúka vidím, ako sa na dlažbe začali rozprskávať prvé dažďové kvapky. Zaliezam pod prístrešok a sledujem, že ďalší jazdci dochádzajú do cieľa už celkom slušne ohádzaní blatom. Nepohoda netrvala dlho. Nechala však po sebe blatisté úseky mimo mestských komunikácií. Tým, čo boli ešte na trase, to ani veľmi nevadilo. Veď, čo sú to za MTB preteky bez blata?

Do cieľa prišlo niečo nad 60 pretekárov. Z víťazstva v kategórie 18-39 ženy sa radovala Petra Cinkaničová a z mužov to bol Andrej Kubiš. Ja som skončil na 3. mieste vo svojej kategórii s časom 1:18:09. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Bude aj jazda dole schodmi?

Záverom mi nedá zložiť klobúk pred usporiadateľmi pretekov. Dobre prichystaná trať, skromné, ale postačujúce značenie, dostatok regulovčíkov, ako aj na bezpečnosť dozerajúcich mestských a štátnych policajtov. Pri štartovnom 10 € boli zabezpečené sprchy, umývanie bicyklov, občerstvenie, ceny pre víťazov, tombola a kompletný obed v reštaurácii. Situovať časť MTB pretekov aj do ulíc Kremnice prináša príjemnú zmenu a tou sú najmä netradičné motanice strmými uličkami mesta. Akcia ponúka možnosť aktívneho odpočinku aj pre rodiny pretekárov. Malí cyklisti si mohli vyskúšať atmosféru súťaženia jazdou priamo na námestí, dospeláci navštíviť viacero z mestských múzeí alebo dať si túru v Kremnických vrchoch. Čo k tomu dodať? Kto túto sobotu aktívne prežil v Kremnici, iste si to o rok príde zopakovať. No a čo mi chýbalo? No predsa jazda dole schodmi. Či na túto moju pripomienku nezabudnú organizátori, overím si v nasledujúcom ročníku.