Tip na výlet: Spanilé (z)jazdy v Confoederatio Helvetica

Tip na výlet: Spanilé (z)jazdy v Confoederatio Helvetica

V lete nejazdím. Dojím kravy a robím syry na švajčiarskom salaši v kantóne Glarus Süd.
Jazdím na jeseň, v zime a na jar, často v mizerných podmienkach. V zime je zima, na jeseň mokro, šmykľavo a o štvrtej tma, jar prestala existovať.

Okrem toho mi minulú jeseň nejaký "tvor" ukradol moje staré ktm-ko. Kúpil som si teda nový bicykel. Bol drahý, celkom dobrý a v cene (ojazdeného) auta. Jazykom, ktorý mi nie je vlastný: investícia, ktorú je potrebné využiť. Naplánoval som mtb výjazd v čase “týždeň pred robotou”, presvedčil Roberta a Hynka a šli sme. Šesť posledných májových dní, môj salaš, lokálne traily, turistické chodníky a bikepark-y v dojazde do hodiny a pol.



V skratke k organizácii práce a výjazdu. V Piatok vyrážame z domu a vo štvrtok nasledujúci týždeň skončíme s jazdením. V piatok makám. Šéf povolil náš pobyt na “ešte nevyužívanom” salaši a my (všetci odniekiaľ, ale momentálne žijeme v Brne) sme sa tam na týždeň bezplatne ubytovali. Vzhľadom na švajčiarske ceny čohokoľvek to bol celkom luxus. Oprava: duše (možno aj tie ľudské) stoja plus mínus rovnako ako u nás doma. Tí dvaja ich menili neraz. Čaro nechceného, že? Kým napríklad Róbert zhadzoval kolesá a plášte, my ostatní sme sa mohli kochať výhľadmi a dopĺňať energiu. Nie že by tie výhľady boli výnimočné.



Len kopce a ešte raz kopce. Ak som ešte nespomenul kopce, tak tie sú tam všade. Ja som nepichol za celý týždeň ani raz, hoci v Brne vyjdem mimo trail a hneď si domov donesiem v duši tŕň. Žeby som sa na jeseň nejakej tej duše vzdal? Ktovie aká je cena za život bez...



Navigácia, gps, mapy, traily.


Nebudem do článku vkladať žiadne gps-ká až na jedno. Uvediem zoznam webov, máp a aplikácií (pár riadkov nižšie), ktoré sme používali a v popise dní uvediem všetky relevantné názvy trailov, miest, dedín, turistických chodníkov, ceny syra a tak, aby si to každý vedel nájsť. Úplné záhady sa nakoniec pokúsim objasniť v súkromných správach cez misoridzon.mtbiker.sk.
Aplikácie (neskrytá reklama/product placement): Trailforks, Swiss Map, Graubunden mountain biking, Sygic, Google maps, mapy.cz
Mapy (prehliadač): map.geo.admin.ch, maps.google.com

Piatok/deň 1, Kantón Glarus Süd, Brno - Alp Krauchtal


Brno - Praha - Mníchov - Bregenz - Glarus - Alp Krauchtal. Asi 10 hodín.
Po celom dni v aute a povinnej návšteve šéfa robíme prvú krátku jazdu. Výšlap (3 km) a následný zjazd, prevýšenie 300 metrov, šotolinová cesta s ostrými zákrutami. Po spomenutom dni v aute by bol zábavný aj úsek medzi Martinom a Turčianskymi teplicami na kolobežke. Stále tam je taká dobrá cesta? Asi 20 rokov som tadiaľ nešiel.



Šotolinové cesty sa nachádzajú v mnohých bočných údoliach, kde nemá ekonomický zmysel ťahať asfalt. Kvôli salašom sa však v perfektnom stave udržujú práve tieto spevnené, štrkové cesty. Hore sa šlape ťažko, dolu sa na piatom kilometri brzdí ťažko. Kilometrov býva zvyčajne dva krát päť a viac. Kto sa chystá jazdiť do Álp, odporúčam spraviť minimálne servis bŕzd, alebo ich vymeniť celé. Náhradné doštičky pre každú brzdu sú nevyhnutnosť (pokojne viac kusov), pri dlhšom výjazde by som uvažoval aj o náhradných/nových kotúčoch. Ja po skúsenosti s dlhými zjazdami budem meniť celé brzdy.

Zoznam škôd: chrbtica po desiatich hodinách v aute.

Sobota/deň 2, Kantón Graubünden, Flims.


Videli ste video od Danny MacAcskill-a a Claudio Caluori-ho s tou divnou sochou kozy s veľkými rohmi niekde na kopci? Tak tam sme sa boli povoziť. V skratke ku obom bikeparkom, ktoré sme stihli navštíviť: ceny švajčiarske, služby taktiež a ak má niekto chuť pozrieť si naživo najnovšie katalógové modely všetkých renomovaných značiek tak nech sa páči. V tejto lanovke sa viezlo asi 15 bicyklov v cene "už by som nemusel do konca života robiť".



Flims Bike Park. Bol to jeden z prvých víkendov v sezóne, kedy lanovky ťahali aj mtbiker-ov. Lanovkou bol tento víkend kvôli snehu vo vyšších nadmorských výškach dostupný len jeden trail – Runca trail. Sedem kilometrov, sedemsto výškových metrov, pár hluchých miest a zvyšok klopenky, skoky, skaly, drevené mostíky a klopenky, skoky, skaly, drevené mostíky a...žeby klopenky? Runca trail vedie popod masív Crap Masegn (viď nasledujúce foto) a pokračuje lesom až na stanicu v údolí. Človek si povie: "jazdiť celý deň jeden trail je nuda".



Nie je. Dolu sa každý vezie z vrcholovej stanice Naraus minimálne polhodinu. Ja som to zišiel päť alebo šesť krát. Makačka a na konci si človek necíti prsty, zápästia, predlaktia a celé telo k tomu. Zapamätať si celý zjazd bolo pre mňa nemožné. Úseky áno, ale celok nie. Preto za mnohými zákrutami prišlo znovu a znovu to isté prekvapenie.

Zvyšné traily v oblasti začínajú vyššie v kopcoch, kde na konci mája ležal ešte sneh. Našiel som však v app-ke značne chválený a odporúčaný trail s názvom Green Valley (aj vo videu sú z neho zábery) vo vhodnej nadmorskej výške. Prístupný je z jednej z “hluchých” pasáží na Runca trail a je potrebné vyšlapať úzkym chodníkom a asfaltkou tak 200-300 výškových metrov. Bolo už po piatej popoludní, únava po celom dni jazdenia a chuť presúvať sa vlastným pohonom smerom hore nebola žiadna. Chlapci však poctivo ťahali, ja som tlačil.



Runca trail bolo famózne, ale napriek tomu tak trochu “umelé” jazdenie. Green Valley je oproti tomu pre mňa zhmotnením slova singletrail vo svojej najčistejšej podobe. Horný úsek som si nazval enduro sekcia. Strmý skalnatý chodník, polmetrové dropy! Keby ten trail skončil po tomto úseku, tešil by som sa z toho ešte aj teraz (v čase písania článku, takmer tri mesiace po udalosti). Lenže! Nasledoval mierny úsek, ktorý križoval asfaltku a potom to začalo. Chodník široký 30-50 cm, korene, skaly a doprava dolu radšej nepozerať. Potom les. Znovu korene, mokrá hlina (nelepila), znovu skaly a neskutočná rýchlosť. Objektívne v priemere len 15,7 km za hodinu, ale popri všetkých nástrahách singletrail-u Green Valley nebol čas ani na adrenalín, nieto na kontrolu rýchlosti. Hoci mal ten trail len dva kilometre a zjazd trval okolo sedem minút, bol určite lepší než…tie Teplice-Martin som už spomínal?
Kolegovia moje nadšenie až tak nezdieľali, ale proti gustu…



Zoznam škôd: 2 duše a ohnutá prehadzovačka. Platničky a kotúče -20% dolu.

Nedeľa/deň 3, Kantón Graubünden, Chur


Bikepark v meste. Lanovka má údolnú stanicu priamo na nejakom hlavnom ťahu, vedľa veľké parkovisko. Ráno pred pokladňou čakal už rad zjazduchtivých. Cena podobná ako deň predtým: od 40-50 chf,- aj so zálohou za kartičku. Prevýšenie z najvyššieho bodu bikepark-u do bodu najnižšieho cca tisíc metrov. Na vrchol sa ide na jeden prestup z gondoly do sedačkovej lanovky. Jazdí sa zhora väčšinou po prestupnú stanicu a späť, cca polovica možného prevýšenia. Zviezť sa v jednom ťahu celých tisíc metrov je masaker. Pár krát sme to skúsili, je to naozaj masaker. Trailforks obsahuje časť trailov, na vrcholovej stanici je však mapa a všetky traily sú výborne označené. Ináč všetko na webe: http://www.alpenbikepark.ch



Obtiažnosti: jeden modrý, pár červených a pár čiernych. Náš pocit, čo sa týka obtiažnosti. Jeden čierny, pár čierno-čiernych a pár čierno-čierno-čiernych. Bikepark pre enduro a DH jazdcov. Jazdenie stálo napriek tomu za to. Ja a Hynek sme si trúfli na “čierny a čierno-čierny” trail. Čierno-čierno-čierny prichádzal do úvahy len ako finálna životná jazda…

Po dni jazdenia som menil doštičky. Z predných neostalo nič, zadným veľa do konca života nechýbalo.
Pozor na kravy, ktoré sa môžu pásť pod skokmi. Možnosti sú dve. Zabrzdiť a obísť, alebo pridať a preskočiť. Každý podľa svojej preferencie.

Zoznam škôd – predné a zadné doštičky, minimálne jedno sebavedomie.



Pondelok/deň 4, Kantón Glarus Süd, Alp Krauchtal


Cez víkend bolo horúco a slnečno. Leto. V pondelok sa nič nezmenilo, až na itinerár. Takto skoro v sezóne máloktorý bikepark ťahá aj cez pracovný týždeň. Smerom hore to teda bolo chtiac-nechtiac po vlastných. Plán bol a bol aj dodržaný. Alp Krauchtal, Vorderrgg, Hinderegg, Alp Fitteren, Heueggliloch, Mülibach, Engi, Matt, Alp Krauchtal.



Od Alp Krauchtal (Hint. Winggelhütten) až po Alp Fitteren to bola šotolinová cesta, následne veľmi príjemný zjazdík klasickou alpskou lúkou po turistickom chodníku využívanom viac kravami ako turistami, nejaké stúpanie, jazda cez snehové polia, sedlo Heueggliloch, oddych, jazda dolu snehovými poliami, jazda dolu parádnym neupraveným terénom, veľmi dlhá jazda dolu veľmi strmou šotolinovou cestou, búračka.



Hynek zákrutu nevybral a z bicykla zoskočil, Róbert to pichol do najväčších šutrov a ponad riaditka preletel dosť veľkú vzdialenosť s dosť veľkým výškovým rozdielom, ja som decentne vletel do menších šutrov a cez riadítka som elegantným kotúľom pristál na rozkvitnutej alpskej lúke. Spomínal som dlhé tiahle zjazdy (2x5 a viac) a potrebu dobrých bŕzd. Ponaučenie v praxi. Róbert k tomu s odstupom času a po zrelej úvahe dodáva:

"Zatím jedeme sračkama, kroupy jak hovado, akvaplejning stále...Mezitím jsem vymyslel název toho triku co jsem předvedl na těch šutrech, říkám tomu “kopfdurchstrasse”. Princip je jednoduchý. Rozjet se z kopce a v momentě, kdy přestanou fungovat brzdy to poslat do největších šutrů, nejlépe v zatáčce."



Zoznam škôd: jedna duša, jedna doškrabaná horná polovica tela, samozrejme brzdy a jedny g...e (predné koleso sa ľahko zaborí do snehu a následne sa zaborí predstavec tam, kde to nie je vôbec príjemné). Neboli moje!



Výšlap späť z dediny Engi na salaš v 25 stupňovej horúčave bol za trest. Neviem kto trestal, ja som v tom bez viny.



Utorok/deň 5, Kantón Glarus Süd, Spitz Meilen


Restday. Prvýkrát od nášho príchodu nesvietilo slnko. Zatiahnuté s relatívne vysokou oblačnosťou, teploty stále vysoké, čas na turistiku. Dominantou doliny Krauchtal sú dva kopce. Foostock na hranici s kantónom Graubünden a Spitz Meilen na hranici s kantónom St. Galen. Cieľ Spitz. Prevýšenie tisíc metrov, nad 2000 m.n.m veľa snehových polí, ticho a kľud. Žiadni ľudia.



Cestou hore sa šlape okolo chaty pastiera jalovíc, ktorý v nej býva sám od konca júla do konca augusta. Dokonalý luxus.



Hore na vrchol okolo 50 metrov reťazí, dolu by tie snehové polia zniesli aj lyže. Veľmi príjemný deň. Večer sme spravili ešte krátky výjazd nad salaš, kde si Hynek pri brzdení na šutroch zlomil dve alebo tri špice.



Zoznam škôd: aj keď je restday, škody sa stávajú povinnou výbavou.



Streda/deň 6, Kantón Glarus Süd, Alp Achseli


Oprava kolesa u ochotného opravára v mestečku Schwanden a smer Alp Achseli. Róbert ma ten deň znenávidel. Pozrel som do mapy a vidím červeno značený chodník. Tadiaľ pôjdeme hore. Aj sme šli. Tlačiac, dve hodiny, osemsto výškových metrov, horúčava, kliešte…Róbert ma znenávidel. Čítanie z mapy mi vždy išlo. Túto som však prečítal ako recept na horúcu vodu. Pozriem a vidím. Nevidel som.



Zjazd bol napriek ukrutnému výstupu parádny a náročný. Asi tisíc switchback-ov dolu úzkym kamenným chodníkom. Technika dokonale preverená a rezultát - je čo ešte trénovať.

Zoznam škôd: Škoda, že sme hore nešli cestou. Podľa mapy tam jedna vedie.

Štvrtok/deň 7, Kantón Glarus Süd, Klöntalersee


Odchod Róberta a Hynka smer Brno, môj odchod do práce. Dopoludnia sme si spravili ešte rozlúčkový program s kyticami a slzičkami. Takmer. Chlapci sa rozhodli pre kúpanie v priehrade Klöntalersee. Neskutočná idylka! Modrá voda, okolo obrovské strmé štíty, slnko, horúčava, deň predtým v správach v krátkosti spomenutá mŕtvola, ktorú z priehrady vytiahli...letná idylka v jarných horách.



Ja som si prešiel na bicykli pravú stranu priehrady krásnym, asi 5 km singlom, a späť som sa vrátil asfaltkou. Z priehrady som zamieril rovno na lúku hrabať seno.



Zoznam škôd: V slabších chvíľkach mám pocit, akoby som si neuvedomoval všetky privilégiá, ktorých sa mi dostalo. Jazdiť si len tak po svete, k tomu na bicykli. Často mám pocit, že škoda niekde v skrytosti vzniká a cena za ňu a za všetok luxus, ktorý si momentálne užívam, bude v budúcnosti dosť veľká. Možno sa to týka aj nás všetkých.

Záverom...utorok, 14.8, Kantón Glarus Süd, Alp Krauchtal


Výjazd to bol parádny. Podotýkam, že nie je jednoduché sprevádzať ľudí terénom, ktorý človek sám nepozná. Časť výjazdov bola naplánovaná spoza počítača a keď sa toto plánovanie stretne s realitou, nemusí to vždy fungovať. Mne sa moje plánovanie celkom pozdávalo, ale nebudem si predsa s...ť do vlastného hniezda. Otázky, aké to bolo naozaj, smerujte na iných. Obecných odporúčaní je plný internet, takže ja len v skratke: skontrolujte si, kde jazdíte, národné parky môžu mať iné pravidlá pohybu ako bežné hory.



V Alpách (či už bikepark, alebo výjazd) je potrebné rátať denne s prevýšeniami presahujúcimi tisíc výškových metrov a chodníky a cesty nemusia vždy byť prívetivé a 100% zjazdné. Stav bicykla a hlavy je potrebné tomu prispôsobiť. Mimo bikeparkov dávajte pozor na peších a buďte ohľaduplní. Takto skoro v sezóne a počas pracovného týždňa, ako sme jazdili my, nestretnete aj tak takmer nikoho. Ceny syra; kde ako. Od desať do dvadsať frankov za kilo. Odo mňa zatiaľ všetko. Dík.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up30thumb_down comments 9 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

XC/maratón vs. enduro – súboj na traile

XC/maratón vs. enduro – súboj na traile

Dali sme do priameho porovnania odlišné jazdecké štýly a z toho plynúcu rýchlosť v teréne. Aký je rozdiel?
Prečo som v zime vymenil enduro za hardtail?

Prečo som v zime vymenil enduro za hardtail?

Zimné obdobie je oproti letnej sezóne pre väčšinu bikerov nočná mora. Jazdenie, ktoré je spojené s hodinami údržby a čistenia bicykla, si určite už vyskúšal takmer každý.
Chata pri Zelenom plese - pod dohľadom najväčšej steny v Tatrách

Chata pri Zelenom plese - pod dohľadom najväčšej steny v Tatrách

Poďte s nami na netradičný vianočný výjazd, kde o zimnú atmosféru nebude núdza a kde sa cyklistika spája s históriou horolezectva v Tatrách.
keyboard_arrow_up