BESKIDY MTB TROPHY 2008

alebo Aj na blato sa dá zvyknúť. Report zo štvordňových etpaových MTB pretekov v poľskej Istebnej.

alebo Aj na blato sa dá zvyknúť. " title="

Ako biker, ktorý neabsolvoval plnú dĺžku všetkých štyroch etáp síce nemôžem opísať všetky detaily trás tejto viac než zaujímavej akcie, ale to ani nie je účelom tohto článku a na zachytenie atmosféry a podstaty to ani zďaleka nie je to najdôležitejšie. Na tejto akcii pre bežných ľudí ako ja vystupuje omnoho viac do popredia heslo "Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa." Samozrejme, že s týmto mottom som od začiatku účasť aj plánoval, nakoľko nemám ambície čo sa týka umiestnenia (aj vzhľadom k triezvemu posúdeniu svojej výkonnosti). " title=" Takže ak vás zaujíma, ako to na konci mája vyzeralo na pomedzí Poľska, Česka a Slovenska, pokojne čítajte ďalej. Avšak skôr, ako sa pustím do stručného opisu etáp musím upresniť, že zo štyroch etáp som prešiel prvú celú (52 km), z druhej som si poctivo odpedáloval a odturistikoval prvé dve tretiny (45 km), z tretej som absolvoval záverečnú štvrtinu (cca 18-20 km) a štvrtú som si doslova vychutnal opäť v celej dĺžke (54 km). Oficiálne uvádzané parametre etáp po skrátení vzhľadom na nepriaznivé podmienky boli 48 km/1806 m, 66 km/2671 m, 77 km/2591 m a 51 km/1626 m, ale reálne boli dlhšie o cca 6-7 % (3-4 km na vzdialenosti 50 km).

Takže ako bolo?

Etapa č. 1: Istebna - Wielka Czantoria (995 m) - Istebna

Prvá etapa bola z môjho pohľadu jedným slovom nádhera. Sedela mi počasím (hustá hmla, jemné mrholenie) aj terénom, takže čo viac si priať, nie? A to s tým počasím nemyslím ironicky, jednoducho mi to vyhovuje. Po štarte mi strmé a dosť dlhé úvodné asfaltové stúpanie pripomenulo tohtoročnú Gardu (spomenul som si na Danku, Mirca a Duryho) a mal som pocit, že mnohým z tých ľudí na konci balíka okolo mňa (nemal som dôvod tlačiť sa dopredu) v takomto type kopca tak trochu dochádza dych. Možno sa len šetrili na ďalší priebeh, ktovie. Väčšinu etapy som si užíval, aj keď zo začiatku tomu predchádzalo isté zvykanie si na to, že blato nemá zmysel nejak veľmi opatrne obchádzať, lebo tak či tak sa mu človek vlastne nevyhne. No a tak po počiatočnom opatrnom prejazde podozrivo vyzerajúcich miest som si na podklad čoskoro zvykol a mohol som si plne vychutnávať jazdu. Veľmi rád by som napísal, že som si vychutnával aj výhľady, ale tie vzhľadom na spomínanú hmlu akosi neboli. " title=" Zato na trase boli veľmi pekné technické úseky, single, výživné výjazdy, zjazdy, korene, kamene a v neposlednom rade mega mláky resp. lepšie povedané menšie bazéniky... Nechýbalo proste skutočne nič. Dokonca by sa dalo povedať, že skôr ešte bolo tak trochu navyše (toho blata a vody všade okolo). V každom prípade sa dá povedať, že vzhľadom na nasledujúcu etapu bola táto ešte úplná pohodička a väčšina z nej bola zjazdná na biku. Pre dotvorenie obrazu o počasí snáď len toľko, že tí z vás, čo šli prvý ročník Svätojurského maratónu (2007), si môžu urobiť aspoň približnú predstavu o podmienkach najmä ohľadom viditeľnosti, len ešte treba pridať veeeľa blata. " title=" Viditeľnost bola miestami pod 20 metrov a vlhkosť vzduchu bola asi 100% - v podstate sme jazdili veľkú časť etapy v oblaku. Malo to jednu obrovskú výhodu - piť stačilo podstatne menej než za sucha. Všetky tieto podmienky na trase samozrejme absolútne zmenili atmosféru a vnímanie celého prostredia a pre mňa osobne to bolo veľmi exotické a príjemné spestrenie mojich bežných zážitkov zo "suchých" výjazdov (na bežný výjazd by som v takomto počasí dobrovoľne ale nevyrazil). " title=" Inak aby som nezabudol - dve veci ma na trase predsa len trochu prekvapili. Prvou bol fakt, že občerstvovačka bola len jedna. Vzhľadom na náročnosť a dĺžku pobytu na trase by som preda len uvítal dve. Nevadí, aspoň som si na najvyššom bode etapy, teda na kopci Wielka Czantoria (995 m), spravil svoju vlastnú zo zásob z camela. Druhá vec čo ma prekvapila bolo značenie trasy - môžem zodpovedne povedať, že lepšie značenie som zatiaľ ešte nevidel a myslím, že zablúdiť by nedokázal snáď nikto aj keby sa snažil. Organizátori našich maratónov by si v tomto mohli brať príklad. Sečteno a podtrženo - do cieľa som dorazil hodinu pred limitom v pohodovom tempe a po zopár prestávkach a s dobrým pocitom, že som sa nenechal uniesť, neprepálil som a pošetril sa na zajtrajšok. Vzhľadom na reálnu dĺžku trasy cca 52 km a čas niečo pod 6 hodín je to priemer na cyklistu dosť zahanbujúci, ale ako som už uviedol - nebolo sa kam ponáhľať keďže som nešiel na umiestnenie, ale na dojazd. V cieli ma ale jeden nepríjemný zážitok čakal - v rade na wapky som si odstál tak ako som dorazil v slušnej zime hodinu a trištvrte. To bolo niečo, čo už nikdy nechcem zažiť a stálo ma to snáď toľko energie ako celá etapa. Zároveň práve táto skúsenosť viedla k rozhodnutiu kamošov aj mňa, že už v žiadnej etape na wapky čakať nebudeme a radšej niky ich necháme tak ako sú, len vyčistíme dôležité pohyblivé súčasti ako reťaz, kazeta, kľuky, pedále a meniče.


Etapa č. 2: Istebna - Wielka Racza (1236 m) - Ochodzita

Štart druhej etapy. Ja samozrejme ešte len obúvam tretry, balím camel a zamykám auto, kým popri mne už prechádza celý pelotón jazdcov opúšťajúcich štartový koridor a vydávajúcich sa v ústrety prvému, dosť dlhému a miestami celkom slušnému stúpaniu po asfalte. To by som proste nebol ja keby som niekde bol načas. " title=" Rýchlo hádžem všetko na seba, tretry len tak ledabolo bez šnurovania uchytávam suchým zipsom a obchádzam priestor štartu a cieľa zozadu, aby som mohol prejsť zónou snímania čipu na štarte. Prechádzam štartovým oblúkom a zrazu na mňa niekto kričí z lesa. Predo mnou náhle stoja Katko a Tony. Podávame si ruky a chalani konštatujú, že je škoda ničiť materiál v takých podmienkach a želajú mi veľa šťastia. Popri rozhovore s nimi som si aspoň stihol poriadne zaviazať tretry a nasadiť rukavice. Lúčim sa a vyrážam za balíkom, na ktorý som hneď takto zrána nabral stratu už aspoň 4 minúty. Keby som bol býval vedel, ako dôležité tie 4 minúty môžu byť... " title=" Celkovo bola druhá etapa oproti prvej bikerský očistec. Týmto sa vôbec nechcem sťažovať, bola to skutočne zaujímavá skúsenosť. V každom prípade ma trať príliš neprekvapila, lebo po prvom dni som už tušil, že výlet to práve nebude a že blato si na mňa počká. Ale že to s tým blatom bude horšie až o toľko, to som nepredpokladal. Zato organizátor asi áno, lebo pred štartom opakovane upozorňoval na časový limit na 45. kilometri a že ak tam nebudeme do 15:00, tak nám nebude umožnené pokračovať ďalej. Po prvú občerstvovačku (tentoraz  našťastie nebola len jedna) sa išlo v pohode a väčšina trasy bola šlapateľná na biku, ale potom nás to nasmerovalo na Veľkú Raču a bolo nakúpené. " title=" Zakrátko nasledovalo zhruba pol až trištvrtehodinové nonstop tlačenie po niečom, čo musel byť kedysi za sucha nádherny tiahlo stúpajúci singel. Teraz to však bol boj s bahnom na život a na smrť. Už mám s bikom čo-to odšlapané (doslova), ale toto bolo dosť výživné a fyzicky náročné. Hlavne s tým mojim skoro 15 kilovým hovädom to nebola až taká sranda, lebo po obalení blatom musel mať ešte o slušné 2 až 3 kilá naviac a bolo to miestami naozaj cítiť. Čo napísať o blate? Skôr by bola vhodnejšia otázka, čím začať. " title=" Miestami sa blato tvárilo nevinne a aj relatívne nevinné bolo, miestami však bolo veľmi zradné a tretry po ňom lietali, ako keď Jánošíkovi hodili pod nohy hrach. Miestami tieklo ako hustá láva dole svahom, miestami sa zmenilo na potôčiky riedkeho maglajzu. O rôznych farebných variáciach hliny v polopevnom a tekutom skupenstve ani písať nebudem, nechcem zdržovať. Ale musím ešte dodať, že bolo aj blato čo liezlo do zubov a potom sa zjavilo aj vyzúvacie blato, ktoré si chcelo nechať na pamiatku tretry. Nedal som ich. " title=" Po tomto dosť dlhom zoznamovaní sa s poľsko-slovenským pohraničným blatom sme sa dostali na serióznu lesnú cestu, ktorá však bola žiaľ tiež rozleptaná. Pri zhodnotení môjho aktuálneho fyzického stavu a odhadnutí sklonu bolo jasné, že je energeticky výhodnejšie pokračovať v tlačení peši aj naďalej, aj keď šlapateľné to bolo aj v pedáloch. Čuduj sa svete, tlačili všetci predo mnou aj za mnou. " title=" S kamošmi sme ešte stíhali vtipkovať na tému blato na inzerát (darujem za odvoz) a piešťanské blatové zábaly (ktorý blbec si za to platí, keď tu je to zadarmo - teda vlastne za nemalé štartovné). " title=" No a takto v družnej debate sme to po tejto rozleptanej ceste dotlačili až kúsok pod Veľkú Raču. Vrchol sa obchádzal čo je tak trochu škoda, lebo nás tam čakal kamoš s tým, že nás nafotí. Z tohto "skorovrcholu" po celkovo asi hodine a štvrť tlačenia opäť nasledovala viac-menej jazditeľná časť etapy. Konečne po dlhom čase sme si užívali jazdu na biku (prevažne klesania), ale prešli sme ledva pár km a kamoš urval pätku a náhradnú samorejme nemal. Ako sme tak v trojici analyzovali situáciu vzhľadom na aktuálnu pozíciu v časopriestore, dospeli sme k názoru, že keďže nás čaká ešte cca 8 km a zostáva na to 40 minút do limitu stanoveného organizátorom, tak pri doterajšej priemernej rýchlosti (37 km za 4 a štvrť hodiny) to asi nestíhame, aj keď priveľa meškať nebudeme. No a tak aj vo svetle tohto faktu sme s kamošom zostali a sprevádzali ho na druhú občerstvovačku (smerom hore tlačil pešo, dole sa viezol), kde sme oznámili, že ďalej nepokračujeme. V tom čase už vykúkalo slniečko spoza počas doobedia zamračenej oblohy, takže záver dňa bol celkom pekný. Až večer po etape sme sa dozvedeli, že organizátor limit nakoniec zrušil (vraj by ho splnilo len okolo 140 ľudí z vyše 400) a teda keby sme pokračovali ďalej, tak pravdepodobne stihneme prejsť etapu v časovom limite do 19:00. No nič, nabudúce už budeme múdrejší. " title="


Etapa č. 3: Istebna - Ostry (1044 m) - Istebna 

Na tretiu etapu sme okrem jedného kamoša (Johnyho) štartovať nešli, keďže včera nám toho blata a pešej turistiky aj celkom stačilo a motivácia (tričko Finisher pre tých, čo dokončia) sa akosi stratila. A taktiež sme mali obavy, že to budú rovnaké blatové galeje ako v druhej etape. Konečne sme sa teda mohli v kľude naraňajkovať a pripraviť biky na pohodový výjazd. Plán bol jasný - napojíme sa na trasu etapy v ČR na tretej občerstvovačke (Mosty u Jablunkova), dáme si fantastický poľský dreňový džús Vitaminka pripomínajúci tekutú ovocnú detskú výživu (fakt odporúčam, predávajú ho aj na Slovensku), odfotíme a povzbudíme Johnyho pokračujúceho v preteku a po trase etapy dôjdeme do cieľa v Istebnej. Ako sme si to naplánovali, tak sme aj spravili. Cestou z nášho ubytka v Skalitom do ČR sme ešte stihli prejsť popri trojhraničnom bode (SR-ČR-PL) a cez celkom slušný kopček (ale light oproti tým etapovým) sme prišli na tretiu občerstvovačku. Práve tadiaľ prechádzali prví pretekári a dá sa povedať, že väčšina z tých na čelných pozíciach vôbec nezastavovala. Predpokladám ale, že určite stáli aspoň na druhej, lebo s jednou fľašou vody by to od prvej občerstvovačky do cieľa asi nezvládli. Boli tam aj ďalší povzbudzovači ako my, ale v civile. Dali sme sa do reči a chalanisko (čech) povedal, že včera skončil niekde okolo sedemdesiateho miesta. To bolo super umiestnenie a tak som sa spýtal, prečo dnes nepokračuje. Na to sa usmial a bolo vidieť odštrbený predný zub. Len doplnil, že sa včera poriadne vytrel a okrem ľahkého otrasu mozgu to odniesla aj celá pravá strana (noha, bok, ruka). Ďalší čo tam bol asi s ním však vyzeral, že jemu sa nič nestalo a tak som sondoval ďalej. Z neho vyliezlo, že skončil kvôli brzdovému obloženiu. Mal vraj dvoje náhradné doštičky, ale v priebehu druhej etapy ich všetky zbrzdil a tak nemal ako pokračovať ďalej. Nedalo mi a tak som si rypol, že predsa netreba ísť celú etapu na brzdách. " title=" Pestrý balík povzbudzovačov do kompletnej zostavy doplnil ako čerešnička na torte jeden kníšuci sa chalan opodiaľ, ktorý mal celú nohu od členku po stehno v sádre. Nebol na dostrel a tak som nezistil čo sa mu stalo resp. či sa mu to stalo na preteku, ale s úľavou som si vydýchol, že je dobre, že my sme predčasne skončili len kvôli zlomenej pätke. Želám všetkým zraneným skoré uzdravenie. Prešlo ešte pár minút počas ktorých som pozoroval okolostojacich a čo-to fotil a objavil sa aj Johny. Vyzeral, že sa mu ide celkom dobre. Spravil som pár foto, pobalili sme si veci a pohodovým tempom vyrazili po trase na zvyšných 18-20 km etapy. Konečne po dvoch zachmúrených dňoch už svietilo slniečko a z hrebeňa na trase sme sa mohli obzerať na všetky strany a užívať si pekné výhľady. Tento deň sme si proste užili bez cykloturistických blatových vložiek z predchádzajúcich dvoch etáp a bola to celkom príjemná zmena.


Etapa č. 4: Istebna - Skrzyczne (1257 m) - Istebna 

Po sobotných príjemných skúsenostiach z trasy tretej etapy (málo blata, zjazdná na biku) sme sa s trhačom pätiek Ivom " title=" rozhodli, že na štvrtej etape opäť odštartujeme a prejdeme si ju celú v pohodovom tempe. Bolo to najlepšie rozhodnutie aké sme mohli spraviť. Po odštartovaní to Ivo ale začal dosť hnať a prepracovával sa balíkom vpred a keď som chcel zostať na dohľad, tak som musel fakt dosť dupať. Veľa ľudí zostalo po asfaltovom troj-štvor kilometrovom úvode na rozťahanie za nami a na dobrých pozíciach sme vchádzali do lesa. Povrch bol kvalitatívne o poznanie lepší a až teraz som si uvedomil, prečo dokážu ľudia vpredu zajazdiť etapu o toľko rýchlejšie ako my na konci balíka. Fakt bol rozdiel, či mäkkým podkladom prejde pred vami 100 alebo 400 ľudí a primerane k tomu sa vyvíja aj energetická náročnosť točenia pedálmi. Inak povedané - keď šiel človek v prednej časti balíka, tak síce musel ísť vyššou rýchlosťou, ale nebolo to náročnejšie až o toľko, akoby sa dalo čakať, lebo na zadných pozíciach sa už bolo treba trápiť s rozjazdeným povrchom a to stálo energie viac než dosť. Po strnulom úvode som si čoskoro na Ivom nasadené tempo zvykol a "rozbehol" som sa do príjemných otáčok. Išlo sa mi veľmi dobre a náladu zlepšoval aj fakt, že snáď vôbec nebolo treba zosadať z biku a dalo sa ísť v pedáloch. Zapáčilo sa mi vyššie tempo než v predchádzajúce dni a povedal som si, že si z toho vlastne môžem na záver spraviť pekný 50 km maratón. A tak som nespomaľoval a v stúpaniach som sa preštrikovával ďalej vpred pomedzi bikerov, ktorí mali za predchádzajúce 2 etapy v nohách oproti mojim 85 kilometrom (z toho 40 light) o cca 63 kilometrov viac. Bol som v najlepšom a zrazu sa predo mnou zjavila v stúpaní občerstvovačka. Nechcel som tomu veriť, lebo organizátor v predchádzajúcich dňoch dával občerstvovačky zásadne dole v dedinách a teraz bola zrazu mimo civilizácie. Padla celkom vhod. Profil sľuboval, že vrchol kopca sa pomaly ale isto blíži a aj keď ešte pár kilometrov bolo treba stúpať, už teraz bolo jasné, že záverečná etapa po skrátení zo 65 km na niečo nad 50 km bude v podstate takmer celá zjazdná na biku. Po zhruba pol hodine v pedáloch prišla krátka nešlapateľná stojka. V tom čase sme už boli asi vo výške nad 1000 metrov, ale aj tak ma prekvapilo, keď som zrazu 5 metrov vedľa cesty zbadal sneh. Boli to síce už len malé políčka s rozlohou pár metrov štvorcových skrývajúce sa na svahoch pod stromami, ale aj tak. Trasa sa dostala na hrebeň. Neviem kedy presne som bol na najvyššom bode etapy, ale bol to zároveň aj najvyšší bod celej MTB Trophy 2008 (kopec s názvom Skrzyczne - 1257 m). Nejak sme sa preštrikovali po svahoch, prešli po asi 300 metrovom nádhernom lesnom úseku (singel v 50 stupňovom svahu) a opäť nás to vypľulo na tej istej občerstvovačke. Zase (ako vždy) som si neodpustil pár pohárikov džúsiku Vitaminka a ďalších dobrôt a bolo mi jasné, že keďže už mám na tacháči 37 km, tak do cieľa to už nebude viac ako hodina a pol. Nasledoval totiž parádny dlhý zjazd a potom už čakalo len jedno kratšie stúpanie po lesnej afaltke a záver etapy. V tom stúpaní mi už síce došlo (veľmi zodpovedne som si prvých 40 km vôbec nedal gél) " title=", ale z posledných síl som to tam akosi utočil. Nemôžem sa teraz predsa začať prepadať, keď okrem flákania na občerstovavčkách som celkom dupal. Záverečné 3 kilometre sa mi zdali nekonečné, lebo tacháč mi už samorejme hlásil, že mám 51 km a teda mám byť v cieli, ale vedel som, že ma čakajú ešte 3-4 ďalšie km, lebo organizátor všeobecne uvádzal etapy o cca 6-7% kratšie, než boli v skutočnosti ako som už písal v úvode. Predpokladám (aj keď sa zatiaľ v danej problematike neorientujem), že to bolo spôsobené meraním trás cez GPS, ktoré vraj rado vyrovnáva trajektórie medzi bodmi a oni tých bodov asi nenastavili pri meraní až toľko a tak vznikla väčšia odchýlka. Tak či onak som si už len strážil pozíciu a po chvíli som dorazil do cieľa.


Zážitky z poslednej etapy a samozrejme aj z dní predtým boli výnimočné a bola to krásna bodka za touto štvordňovou akciou, ktorú určite momentálne radím na prvé miesto v mojom pomyselnom bikerskom resp. maratónskom rebríčku pre bežných smrteľníkov zo Slovenska. Áno, ešte je pár etapových pretekov (aj o dosť náročnejších), ale žiadny nie je tak blízko a tak dostupný normálnym víkendovým bikerom. Týmto chcem ubezpečiť každého, kto o tom rozmýšľa, nech nepochybuje o tom, či to zvládne. Dalo sa to zvládnuť aj tento rok s trochou premáhania, trápenia a turistiky " title=", takže ak budú podmienky len o kúsok lepšie (a verte, že veľmi horšie už byť nemôžu), tak to zvládnete. Vidíme sa o rok na štarte? " title="


www

home page: www.mtbtrophy.com 

Etapa č. 1 - mapa + profil: www.mtbtrophy.com/index.php?action=01  
Etapa č. 1 - foto: www.mtbtrophy.com/index.php?action=foto&id=200801  
Etapa č. 1 - video:  www.youtube.com/watch?v=DcnBfK3oDlI  

Etapa č. 2 - mapa + profil:  www.mtbtrophy.com/index.php?action=02  
Etapa č. 2 - foto: www.mtbtrophy.com/index.php?action=foto&id=200802  
Etapa č. 2 - video:  www.youtube.com/watch?v=ZvRq0pC73_A  

Etapa č. 3 - mapa + profil:  www.mtbtrophy.com/index.php?action=03  
Etapa č. 3 - foto: www.mtbtrophy.com/index.php?action=foto&id=200803  
Etapa č. 3 - video:   www.youtube.com/watch?v=odm90_zHffM  

Etapa č. 4 - mapa + profil:  www.mtbtrophy.com/index.php?action=04  
Etapa č. 4 - foto: www.mtbtrophy.com/index.php?action=foto&id=200804  
Etapa č. 4 - video:  www.youtube.com/watch?v=BIJ-m42NK9k 

Výsledková listina: http://sportchallenge.cz/mtbtrophy/vysledky_general.php