Reportáž: Salzkammergut Trophy – druhá ľadová facka od soľnej komory

Reportáž: Salzkammergut Trophy – druhá ľadová facka od soľnej komory

29 komentárov

Imroman 20.07.2017 30 fotografií   Maraton Preteky Horska Cyklistika Trophy Salzkammergut Reportaz

Jedným z mojich hlavných „cieľov“ tejto sezóny bolo konečne pokoriť 12-hodinovú hranicu na 210 km dlhej extrémnej trase. Lenže nakoniec to nevyšlo tak úplne podľa predstáv...

 

Výhodou „Salzky“ je najmä naozaj ľahká dostupnosť zo Slovenska a za necelých 6 hodín aj s prestávkami sme s Lenkou na mieste. Všetko prebehlo bez problémov, od tradičného bike-checku, kde som samozrejme nič nepodcenil a nasadil nové platničky, až po registráciu a klasické „igelitky“ s materiálmi . Opäť z každej strany počuť materinský jazyk, pretože na tomto podujatí je Slovákov ako maku. Ubytovanie máme v 25 min. vzdialenom Altaussee, takže sa pomaly poberáme na miesto. Ako prídeme, vystrieda slniečko poriadny lejak a namiesto tradičného pretočenia nôh sedím v chatke a pozerám napínavú horskú etapu Tour de France. No a po oku sledujem, ako za oknom padajú z neba kubíky vody . Nakoniec sa spraví opäť pekne a večer si môžem aspoň trochu potočiť nohami aj ja.



Po krátkom výjazde so západom slnka mi náhodou skočí pohľad na zadný plášť, kde si nájdem maličký rez. Vyzerá to byť len povrchové, no nebudem zbytočne riskovať a mením zadné koleso – našťastie si vždy so sebou vozím zadné pre podobné prípady . Než sa s tým dobabrem, tak je kúsok po deviatej a najvyšší časť dať večeru a „vegetiť“. So support tímom preberiem stratégiu a ešte netrpezlivo „refrešujem“ mobil pre update počasia na obľúbenej nórskej stránke. Lenže zázrak sa nekoná, teploty idú dole a stĺpce nemilosrdne hore...

Príprava v štýle viac výškových = viac fun


Táto extrémna trasa je z veľkej časti o „hlave“, no musíte mať dostatok kondície aspoň na zdolanie jej prvej polovice . O hlavu mám postarané tým, že sa snažím vždy prekonať samého seba v súboji s časom. Minulý rok mi na Salzke chýbalo 5 minúť k 12-hodinovej hranici, takže pre tento rok bol cieľ jasný. V rámci prípravy fyzickej, to znamená jazdenie v štýle - čo najviac výškových v čo najkratšom čase a tieto výjazdy mám skutočne veľmi rád. Napr. ako môj obľúbený s názvom „Tri chaty“.Okolie Žiliny, prípadne Veľkej Fatry, kde máme chalupu, tvorí dokonalé tréningové prostredie. Najmä Krížna a jej štrkové stúpania sú skoro identická kópia, kde ma do reality vrátia až nápisy na značkách ako Kráľova Studňa alebo Veľký Šturec – inak mám pocit, že som už v Rakúsku . Na bike putovala tesne predtým aj špeciálna reťaz s voskovou úpravou, o ktorej sa podrobnejšie dočítate v samostatnom teste – veď, kde inde oceníte watty „zadarmo“, ak nie práve tu . Po dlhom čase som vymenil už poriadne vyšúchané ESI gripy za nové – tie som doladil do „tímových“ farieb, no hlavne rozdiel v komforte bol poriadny. Inak už v podstate nič špeciálne...

Ráno ako z cyklo-hororu


Ešte než večer zaľahnem do postele, spoločnosť mi robí buchotanie dažďa na strechu, ktoré nie a nie prestať. Takto je to v podstate celú noc alebo, ak sa tak dá nazvať spanie, do 2:50. Na tento čas mám totiž nastavený budík . Je to dané aj vzdialenosťou od štartu a tiež tým, že potrebujem nejaký čas na raňajky a veci okolo. Lenže základ každého úspešného maratónu sa nepodaril – mám na mysli návštevu WC, takže beriem so sebou aj papierové vreckovky . Inak som zabudol povedať, že stále výdatne leje, beriem Gabbu, zateplené kraťasy Omloop po kolená, vlnené ponožky a teplejšie rukavice. Na druhej strane sa zase nechcem obliekať „až moc“, pretože trochu by sa malo poobede „vraj“ vyčasiť... Budím Lenku, ktorá mi robí sprievod na štart, mama s kamoškou Julkou prídu trochu neskôr druhým autom. Cesta do Bad Goisernu je ako cyklistická nočná mora - doslova. Padajú špagáty vody, je tma a kosa. V aute toho moc nenahovorím a len mlčky sledujem cestu a mihotajúce sa stierače... Parkujem pod strieškou obchodného domu, ktorá tvorí kryt aspoň než poskladám bike. Lúčim sa s Lenkou a dávam jej posledné inštrukcie, hlavne nech má pri sebe stále mobil keby niečo...



Kedže mám „vyjazdený“ prvý koridor, poberám sa tam až tesne pred štartom. Na dlhú trasu sa prihlásil rekordný počet účastníkov (cca 900), čo bolo aj vidno. Centrum žije, komentátor sa nás snaží správne vyhecovať a všade cítiť vône „hrejiviek“. Ja až tak veľmi odviazaný nie som, pretože viem, čo znamená jazdiť 12 hodín a viac v blate a vode, keďže som si na tejto trati za tie roky už prežil kadečo. Každopádne, myšlienky my smerujú hlavne k mojej úplne prvej účasti v roku 2009, kedy ma privítalo sneženie a celkovo to už bolo riadne cez hranu zdravého rozumu...



Tma ako v rohu


Samotný štart so všetkým okolo vám vždy dodá potrebný morál, takže do prvého stúpania sa púšťam s odhodlaním. Dážď sa aspoň na chvíľu zmiernil a dlhý kopec dáva zabudnúť, že je skutočne zima. No a samozrejme celkom tma... o 5:00 ráno nie je ešte toľko svetla a hlavne nie vtedy, ak je všetko „zabednené“ pod nízkymi mrakmi. Keď sa pridala ešte hmla, malo to skutočne „atmošku“ . Hneď v kratších terénnych úsekoch vidno, aké množstvo vody spadlo - pretože bola všade. Väčšinou tento povrch nemá problém s jej rýchlym odvádzaním, teda až na prípad extrému ako dnes. V stúpaní každopádne cítim, že určite dnes v nejakom momente skončím ako Tom Dumoulin na Gire . To už sa blížim k vrchole Rossalmu vo výške cca 1 400 m.n.m, a keď naberám rýchlosť do zjazdu, pridáva sa poriadna kosa. Hore je okolo 5-6°C, nie viac a že to začína byť nepríjemné, nemusím hovoriť. No s pribúdajúcim časom pomaly strácam cit v rukách, takže radenie palcom je za chvíľu celkom problém. Rovnako sú na tom aj chodidlá a celkovo v zjazdoch ani poriadne necítim, že držím „rajdy“. Úplne rovnako ako v 2009, kedy som sa musel zmieriť s tým, že pokračovať nemá pre mňa zmysel.



Rýchlo sa rozhodnúť


Medzitým leje stále viac a na všetkých kopcoch okolo ležia poriadne nízke mraky bez náznaku nejakého zlepšenia. Bolo potrebné sa rozhodnúť. Z jazdy nemám žiadnu radosť - v kopcoch a ani v zjazdoch. Pekné technické pasáže sa musia behať pešo a v rýchlych častiach, len žmúrim, aby som niečo videl. Nie, to nemá pre mňa význam! Radšej to zabalím hneď teraz a ušetrím seba aj bike, ako po 6 hodinách rozmýšľania, kedy už je všetko aj tak jedno. Priznám sa, že len samotné dokončenie pre mňa motivácia nebola, pretože to už mám za sebou 7-krát. A bez motivácie sa 210 km s prevýšením skoro 7 000 m skutočne nedá absolvovať v takýchto podmienkach. Takže rozhodnutý som, ale musím ešte pokračovať, pretože sme stále vysoko. Už spomaľujem a ani v zjazdoch to „nehrotím“. Neskôr ma dobieha kamarát Kubo Michalec a na vetu „ako to ide“ odpovedám jasným rozhodnutím. Ale nič viac mu nemusím hovoriť, pretože ma úplne chápe – Kubo to nakoniec tiež zabalil, ale oveľa neskôr. Ja si ešte „užívam“ prejazd cez Ewige Wand a tiež úseky cez Bad Goisern. Tam zase pridáva dážď na svojej intenzite a po 39 km, 2 hod 18 minútach vypínam hodinky a definitívne končím...

Ako zbitý pes


Keďže zázemie máme v Altaussee, kde aj čaká support tím na môj prvý prejazd, musím sa tam ešte dostať. V prvom rade zavrhujem možnosť čakať v Bad Goiserne, nech pre mňa prídu, pretože v tejto zime a totálne mokrý treba jediné – neprestať sa hýbať. Takže v „pretekárskom“ tempe pokračujem po hlavnej ceste, čo znamená ďalších 25 km a nejakých 500 výškových metrov. Rozhodnutie ukončiť samozrejme vezme adrenalín, nehovoriac o tom, že som naštvaný. Do toho potoky vody na ceste, obiehajúce kamióny a zima, tvoria skutočné kulisy na test „odhodlania“ . Skoro hodinu mi trvá, než konečne uvidím naše chatky a môj support tím čakajúci pri trati. Keď zbadajú, že idem z opačnej strany, sú baby najskôr zaskočené, no zachviľu je im všetko jasné. Pár strohými vetami im všetko ešte objasním a po nejakej chvíli idem kompletne oblečený do sprchy...

Ako divák


Dám sa dokopy, doprajem si poriadne raňajky a veget na posteli. Ale v podstate mám ešte celý deň pred sebou a určite ho nebudem tráviť vnútri „trucovaním“ . Samozrejme žartujem a viem, že to bolo dobré rozhodnutie, navyše s malými prestávkami stále leje. Pôjdem s babami pozrieť smerom na Hallstatt, kde čaká legendárny Salzberg. Po tom, ako sa dostaneme nahor zubačkou v dave Aziatov, už vidím typický obraz – ale teraz z druhej strany perspektívy.



Tento kopec je vážne krutý a je problém ho ísť peši. Nehovoriac, ak máte v nohách skoro 150 km, no a v týchto podmienkach... Väčšinou vidíme najskôr jazdcov z kratšieho 120 km variantu, zachvíľu už sa trúsia aj „čierne“ čísla. Keď vidím tie výrazy tváre (a škrupinu na nej), úplne si viem predstaviť, čím prešli. Povzbudzujeme rovnako ako množstvo divákov, čo je zrejme tá najlepšia odmena, ktorú môžu dostať, plus zopár lúčov slnka, ktoré sa aspoň na chvíľu ukázalo nad Hallstattom. Dokonale sa sem hodí aj fandiaci čert, ktorý symbolizuje cestu do pekla a späť a neraz vykúzli úsmev na tvári . Neunikne mi ani legenda MTB maratónskej scény, 56-ročný Tinker Juarez s typickými dredmi, ktorý na biku vyzerá ako z iného sveta...



Nakoniec bolo v rámci limitu klasifikovaných cca 502 jazdcov, víťazom sa stal Švajčiar Konny Looser v čase 10:24 hod. Medzi ženami sa radovala Sabine Sommer za 12:50 hod. Najlepším Slovákom bol kamarát Ladislav Bráz v čase 12:47 hod, no našla sa aj jedna naša jazdkyňa, Zuzana Palúchová, ktorá dobojovala za 16:20 hod. Takže za mňa jedine klobúk dole...

Výsledky nájdete na tomto odkaze.



Nedeľa a „symbolický“ kopec Loser


Samozrejme podľa Murphyho zákonov v nedeľu už neprší a je doslova ideálne počasie, teda mierne pod mrakom, sem tam slniečko a 18°C. Ale už to beriem jedine s humorom. S Lenkou si spravíme super výlet na kopec týčiaci sa priamo nad Altaussee a ktorého názov Loser mi chce zrejme niečo naznačiť .



Vyhovárať sa ale určite nechcem, zvládnuť sa to samozrejme dalo. Mohol som si obliecť nepremokavé nohavice, bundu, neoprénové návleky a rukavice, no radosť z jazdy by mi to zrejme neprinieslo – ale samozrejme je tiež možné, že už mäknem . V prípade nás amatérov je práve tá radosť z toho, čo robíme najdôležitejšia a netreba sa do toho nútiť nasilu. Ešte včera, hneď potom ako som zabalil a trmácal sa v ľadovom lejaku späť k chate, som si povedal, že o rok prídem určite znovu a potom zas a zas. A presne to robím už od spomínanej prvej „facky“ z roku 2009 .
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Salzkammergut Trophy

15.07.2017
5. kolo - INTER-MOUNTAIN-SERIES
MTB - maratón
Bad Goisern (Rakúsko)

Reportáže, Foto, Video

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Servis ~ Montážne stojany)

Komentáre

Sesulak 20.07.2017 (20:27)

smrt29 Horolezec Peter Hamor hovori nieco v tom zmysle, ze spickovy horelezec sa pozna podla toho, ze sa dokaze otocit aj 100m pod vrcholom, po zvazeni vsetkych okolnosti.
Skratka schopnost vediet odhadnut riziko a svoje sily je ovela viac, ako si nieco nasilu dokazovat.

 
palo14 Sesulak 21.07.2017 (08:37)

Horolezectvo je trocha o inom, ked to zle odhadnes zomres co sa tyka 8000m vrcholov. Toto bol hobby pretek pre zabavu tak naco to silit.

 
hurmikak 20.07.2017 (18:40)

Vyborna reportaz, mozno dokonca zaujimavesia ako keby si to dokoncil Aspon vieme, ze si ludska bytost.

 
starsidurcov 20.07.2017 (20:53)

Boli sme a videli čo sa tam v noci dialo,keď ľudia si držali stany v kempe aby ich neodfúklo. Všade plno vody. Skutočne sme obdivovali borcov čo sa vydali na trať aj tú len 100kovú. My sme išli len 55ku a boli tam iný borci čo priznali,že aj táto trať bola o hubu. Treba si uvedomiť,že poväčšine sa živíme pracou inou a dolámať sa alebo inak sa skaličiť je to posledné čo by bolo treba. Bikovanie je len hoby a preto každý sa musí rozhodovať za seba. Ja dávam klobúk dole pred všetkými čo to nezabalili a postavili sa na štart dlhších tratí. Náš obdiv patrí drobnučkej ZUZU ktorá to dala za 16,22h./tuším/. O rok má možnosť sa ísť predviesť každý však Smrt29.

 
pa3km 20.07.2017 (18:10)

Pojem amater u teba nabera trochu iny rozmer Skoda toho pocasia, tieto tvoje reporty citam rad. O rok to snad vyjde, drzim prsty.

 
klaudiamad 20.07.2017 (20:03)

Pekný článok, za mňa palec hore 👍

 
Imroman 20.07.2017 (21:50)

Vdaka za reakcie, pozitivne ale aj negativne..Vsetky moje pocity a nazory som napisal vyssie a celkom podrobne Treba si uvedomit, ze su to v prvom rade "len" preteky. Jazdim ich uz 10 rokov, kazdy jeden rok a mam v plane aj nadalej pokial budem moct. Nie preto ze musim ale ze ma to bavi a ze sa mozem rozhodnut podla seba...

 
Kristina 21.07.2017 (07:51)

Presne viem o čom píšeš. Išla som iba trasu C, ale mala som psychický problém sa vykopať zo suchého auta a presvedčiť sa, že naozaj chcem ísť pretekať 4 hodiny v tomto počasí. Tiež robím cyklistiku pre radosť a osobné uspokojenie. Nech sa ti darí aj budúcnosti prekonávať vlastné výzvy.

 
lubo.ie 20.07.2017 (18:36)

Odpalit sa na celu sezonu len kvoli jednym pretekom tiez nie je riesenie.

 
petruldo19 20.07.2017 (21:31)

Ahoj Imro, mal by som asi tak dve veci .
Za 1. Vsetci vratane Teba ktori sa o 5.00 postavili na start a isli bojovat do toho necasu a s takou porciou km maju moj obdiv. Ja som v tom case bol rad ze som este pod perinou a dufal ze za tie 4 hodiny co mi ostavaju do startu na B-strecke sa pocasie umudri a nebude "liat ako z krhle" ale aspon prsat . Fakt ten kto to nezazil na vlastnej kozi nema pravo tu niekoho hodnotit ci to vzdal resp. nemal chut pokracovat dalej v preteku, sme predsa len "amateri" ktori to robia pre vlastne potesenie ale v pondelok sa drviva vacsina z nas musi vratit do prace a zivit svoje rodiny. A myslim ze to je dolezitejsie (nie praca ale zdravie ).
Za 2. rad citam a tesim sa na tvoje reporty, nakolko aj ja sa snazim zucastnovat pretekov podla moznosti a schopnosti. A viem sa vcitit do pocitoch ake prezivaju ostatni jazdci (i ked ste par minut predo mnou) a premietam si v mysli jednotlive useky. Len trosku by to chcelo ozivenie,lebo preteky nie su len o tebe ale ale mozno by to chcelo pohlad aj dalsich jazdcoch...

 
dodobiker 20.07.2017 (22:47)

Je to každého osobná vec a celkom chápem Imromana že to zabalil, keď to nešlo. Ja som spravil niečo podobne minule na Sulove a to za 25 rokov čo jazdím bolo asi 3 krát. Sme hobby jazdci a jazdime hlavne pre radosť, či už z jazdy alebo výsledku. Ja som šiel prvý raz Allmountain 55km (3x predtým 75km) a dúfal že prestane prsat. To sa aj stalo ale dážď spravil väčšinu trailov niečo v štýle Marikovej😂 Ešteže tam boli aj kamenné pasáže. Na rok sa dúfam vidíme znovu👍

 
will 20.07.2017 (23:05)

Netrep, ze by sa to dalo. Ja by som to napriklad nedal

Tieto extremy su o fungovani na hrane a vdaka aj za tento pohlad.

 
zermen 21.07.2017 (06:07)

Martin, boli sme na Salzke a viem ako lialo. To že si to zabalil je úplne v pohode. Ide predsa o radosť z bajkovania a nie o trápenie. Bolo to tvoje rozhodnutie a nikto nemá právo ťa súdiť. Mne sa páčil aj report. Komu sa nepáči nech napíše iný alebo nech nečíta. Každý len mudruje ako by sa čo dalo a malo spraviť a nikto nič nedokáže.

 
lto 21.07.2017 (07:44)

Klobuk dole pre vsetkych .. Salzku v dazdi a blate som siel raz, len 100km, a nebola az tak zima, tak viem ake to je. smrt29: Prvykrat to iste, je motivacia dojst .. a ked to clovek ide po x-ty krat, tak uz tym nedokaze nikomu nic, ani sebe, takze najrozumnejsie je to nehrotit.

 
vavco 23.07.2017 (11:40)

na rok 2009 si spominam, cely tyzden co sme tam boli prazilo s teplotami okolo takmer 30-ky a sobota rano 4 stupne.. dazd ktory sa po dosiahnuti 1000 m vysky zmenil na sneh...necitil som si prsty a zdalo sa mi ze jazdim naboso...neprial som si ziaden zjazd, vtedy bolo teplo iba smerom hore a predsa to bolo ako cesta "do pekla" ... na 100-ke ktoru som jazdil nas zastavili ked som mal cca 60km a tak som sa hodil rovno do jazera ktoreho voda bola takmer horuca ... ja tomu dnes nerozumiem ze som sa vobec vydal na trat, start som ani nestihol, pretoze par koridorov ani neexistovalo kvoli tomu ze ludia jednoducho neprisli a ja som isiel samozrejme do toho posledneho ... skoncil som niekde do 100-ky ked normalne som rad ze pridem do 1000-ky ... nie taki borci ako som ja si to rozmysleli a nestartovali resp. odstupili... ja sam by som to uz neurobil a ani nikomu by som sa ani necudoval ... doteraz si stale spominam na jedneho Spaniela ktori stal pod stromom a triasol sa ako 100 osik - vyzeral na umretie... ja som "prezil" s pomocou nejakeho snapsu co mi ponukli domaci ...

 
mishox 20.07.2017 (20:41)

nabuduce prihod do kufra defrostery,zimne rukavice a ass saver
Inak uplne chapem tvoje rozhodnutie. Ja uz sa v necase ani neobliekam

 
janko2425 21.07.2017 (21:21)

Veľmi pekný článok o tom ako to aj šikovný jazdec, ktorým bezpochyby Imroman je, dokáže zabaliť závod ďalej od domova. Nie každý deň je nedeľa. Myslím, že to svedčí o vyzretosti závodníka. Imroman mám Ťa platonicky rád... tak zdravo...ako človek človeka

 
Imroman janko2425 21.07.2017 (21:24)

vdaka

 
hellwings 20.07.2017 (18:18)

..a naco si vlastne pisal tuto "reportaz"? Minusku som dal za to, ze polovicu "reportaze" pises omacky. Pis o Salzke, nie o Sebe .

 
alex8 hellwings 21.07.2017 (09:59)

Co tak napisat vlastny report a az potom niekoho kritizovat? Mne sa praveze paci Imromanov styl, citam jeho reporty velmi rad pretoze su napisane z pohladu "nas" hobby bikerov. Prave tie "omacky" ktore ti vadia su to, preco vela hobby jazdcov jazdi na preteky. Mat z toho radost ale casto aj sklamanie, siahnut si na dno, priznat si prehru, pozriet sa na celu vec s nadhladom. A Salzka je prave o tom. Do pekla a naspat!

 
hellwings alex8 21.07.2017 (14:08)

Och, nejako to tu beriete osobne. Akoby bol Martin nekritizovatelny. Nemusim pisat reporty na to, aby som ho hodnotil /aj vy ostatni ho hodnotite, aj ked ste nic nepisali/, staci mi ich citat a viem ich porovnavat. Mimochodom tento clanok ma blizsie k blogu, ako k reportu. Ale ok, tak ako som prestal sledovat jeho videa, prestanem citat aj jeho reporty. Kazdopadne ostavam jeho sportovy fanusik

 
Imroman hellwings 21.07.2017 (14:24)

No ty to tiez nemusis brat osobne Musis to brat tak, ze trat som siel 7 krat, z toho tu mas asi 5 kompletnych a velkych clankov. Ta trat je na 99 % rovnaka, menia sa len podmienky a ako to vnimas. Keby som stale pisal len to iste dokola tak by to tiez nikoho nebavilo....

 
smrt29 20.07.2017 (17:53)

To je odhodlání trénovat,jet X stovek kilometrů a pak se na to vys*at kvůli zimě a dešti....tleskám i náš jezdec se trápil a nakonec byl zastavenej na limitu někde okolo 150km,ale aspoň má koule a nevzdával se!(Salzku už má taky celou za sebou takže motivace aspoň dorazit do cíle nebyla největší).S takovou hanbou že jsem se na to vykašlal bych ani článek nepsal

 
Imroman smrt29 20.07.2017 (18:11)

A? Trenovat, jazdit aj cestovat budem nadalej takze nemyslim, ze by sa nieco strasne stalo Ved to je kazdeho osobna vec a co si myslis je mi uprimne jedno

 
Wen Imroman 21.07.2017 (11:17)

Imroman - jako vždy pěkný report, příště snad budou podmínky trochu lepší než cesta peklem a to si myslím že v tom počasí co je vidět na fotkách a teplotách o kterých píšeš většina lidí ani nevykoukne z okna.

 
hurmikak smrt29 20.07.2017 (18:38)

Verim, ze imroman ma za sebou tolko skusenosti, ze vie, kedy je rozumnejsie pretek vzdat, a nie to nezmyselne silit. A posudzovat jeho rozhodnutie z pohodlia domova a machrovat ci uz s vlastnym alebo cudzim vykonom je trapne.

 
milsu smrt29 20.07.2017 (19:26)

Asi si nebol ráno o piatej na štarte, ináč by si nemohol napísať to čo si tu dal. Tiež som mal na štarte dvestovky pretekára, išiel ju po piaty raz a došiel do cieľa v čase tesne pod 14 hodín (číslo A100 - Tomáš Dedinský). Bol som tam ráno o piatej, odchádzali sme z Bad Ischlu po štvrtej na štart v úplnej prietrži mračien. V týchto podmienkach si nedovolím nikoho kritizovať kto to počas pretekov zabalil. Môj obdiv majú všetci ktorí vôbec odštartovali. Každý pozná svoje telo a sám musí vedieť kedy je to už nad limit.

 
palo14 smrt29 21.07.2017 (08:43)

Ja by som sa hanbil zalozit mtbiker konto len preto aby som napisal, ze "nasho jazdca" museli zastavit lebo bol pomaly uz na 150km.

 
Pridaj komentár