Tip na výlet: Hrebeňom štátnej hranice od Kohútky po Makov - Kasárne

Jednou z mojich obľúbených cyklotrás je hrebeň štátnej hranice s Českou republikou.
Vždy som si hovoril, že túto lokalitu musím spracovať vo forme článku s tipom na výlet. Nejaký ten rok to síce trvalo, ale podarilo sa!

Skôr, než vás virtuálne prevediem trasou, ktorú zvykneme absolvovať každoročne spolu s priateľkou, rád by som uviedol, že možností v tejto lokalite je omnoho viac. Pokiaľ sa radi hýbete, tak cez zimu sa môžete v tejto lokalite ujazdiť k smrti na bežkách, prípadne si zalyžovať v lyžiarskom stredisku Ski Kohútka, ktoré je prakticky za rohom. Ak ste skôr kaviarenský typ, tak vás možno zaujme možnosť dať si kávičku v horskom rezorte Jasoň, ktorý prevádzkujú bratia Velitsovci, po tom ako zavesili tretry na klinec. Stretnúť ich tu nie je vôbec až taký problém.

V neposlednom rade sú tu možnosti na pešiu turistiku. Ak by sa vám nepozdávala ani jedna z menovaných možností, tak je tu ešte jeden bonus. Od chaty Portáš to máte pol kilometra na populárny Maríkovský trail, kde sa rozhodne nebudete nudiť, alebo stretať väčšie množstvo ľudí.

Štartujeme! Poriadny kopec na uvítanie.

Tí, ktorí sa vyžívajú v kopcoch, môžu zaparkovať už v obci Čertov a vydupať si dvojkilometrový stupák asfaltovými serpentínami na Kohútku. My sme sa však rozhodli pošanovať trochu sily a výhľady z úzkej jednopruhovej cesty si vychutnávame ešte spoza skiel môjho auta . Parkujeme na neplatenom parkovisku medzi Kohútkou a Portášom a nasleduje „odtetrisovanie” bicyklov z kufra Fabie a nastavovanie fototechniky. Po krátkej prípravnej fáze sa púšťame vpravo smer Portáš do strmého kopca, ktorý je filtrom na výletníkov v teniskách, ktorí sa hore vyviezli autom a ich hlavným bodom programu sú legendárne „borúvkové knedlíky”.

Parametre trasy:

Dĺžka: 28 km
Prevýšenie: cca 860 m
Náročnosť: stredná
Povrch: asfalt 10%, lesné cesty 82%, traily 8%
Vhodné pre: MTB, gravel
Odkaz na výjazd
Odkaz na GXP súbor

Jedným gripom v Česku – „Pozor státni hranice!”

Kým po roku 1993 by vás asi na českej strane oňuchávali vlčiaky českých pohraničiarov, v dnešných šengenských časoch sa môžete vybrať ktorýmkoľvek smerom chcete. Ako memento na tieto časy tu však všade stretávate tabule s nápismi, ktoré vás varujú, že sa nachádzate na štátnej hranici.


Hlavný ťah ide však po hrebeni a kľukatí sa stále smerom hore a dole. Natrafíte tu asi na tri stojky, ktorí zdatní a elektrifikovaní cyklisti vydupú, no inak sa nemusíte obávať žiadneho prenášania, krkolomných zjazdov, alebo brodenia potokov. Prosto maximálna pohodička v lese, pri ktorej sa zapotíte. Hlavnou výhodou tejto trasy je, že za normálnych okolností tu nestretnete autá, motorky, štvorkolky, ani inú lesnú techniku. Koncom leta tu všade rozvoniavajú čučoriedky a keď na parkovisku stretáte samých ľudí s modrými perami, tak vedzte, že to nie je kosou na hrebeni .

Chyba lávky – kokosy na snehu

My sme však tento rok boli nedočkaví a s príchodom teplého počasia sme sa vybrali na hranicu na Veľkonočnú nedeľu. Kým prvých 5 kilometrov bolo všetko relatívne OK, tak postupne začali pribúdať popadané stromy z nedávnej víchrice, ale hlavne pozostatky snehu v nepresvetlených úsekoch, ktoré mali miestami aj 20 čísel. Funfactor najmä v zjazdoch podstatne narástol, no tlačeniu a prenášaniu sme sa nevyhli. Neboli sme však jediní, kto sa nechal nachytať slnečným a teplým počasím a v protismere sme stretli asi desiatku cyklistov, na ktorých bolo vidieť, že si prešli podobným cyklokrosom ako my.


Pomaly sme sa prepracovali prvou stojkou, ktorá končí pred Malým Javorníkom a dali sme prvú občerstovačku a fotopauzu. Božský kľud, minimum turistov a opäť cedule s varovaním blízkosti štátnej hranice. Pokračujeme ďalej, smer Stratenec, kde sa nachádza pamätník obetiam SNP a menšia rozhľadňa s výhľadom na českú dolinu.

V duchu hesla: cesta je cieľ

Náročnosť trasy sa s pribúdajúcimi snežnými úsekmi začala stupňovať, no povedali sme si (rozumej ukecal som priateľku), že na Stratenec to ešte dáme. Dali by sme to síce aj na Makov - Kasárne, lenže vzhľadom na nepriaznivé snehové referencie protiidúcich cyklistov a auto na parkovisku na opačnej strane sme pre tentokrát zavrhli mordovanie sa po snehu až na Makov - Kasárne.


Napriek tomu si myslím, že to bol skvele strávený deň, ktorý sme si užili a po mentálnej stránke sme si skvele oddýchli. Nepodarilo sa nám dostať na najvyšší bod trasy, ktorým je Veľký Javorník (1 071 m) a štrkovou cestou cez Makov - Kasárne na hotel Javorník, ktorý je pre nás obvykle konečná a otoč, no ak by ste mali záujem a silu v nohách, pokračovať môžete po hrebeni prakticky až do Čadce.


Aby ste však vedeli, čo vás čaká, pripájam ešte zopár fotiek z minulého roka, kedy sme si túto trasu prešli 29. augusta až po Makov - Kasárne a späť.

Koniec dobrý, všetko dobré!

Po poriadnej drine treba však načerpať stratenú energiu a my sme si dopriali, ako inak miestne čučoriedkové buchty na Portáši. Plánovaný grilovaný hermelín, ktorý by sme si dali na hoteli Javorník to síce nie je, ale aspoň budeme mať dôvod si túto krásnu a malebnú trasu s gýčovými výhľadmi zopakovať.


Trasu by som odporučil aspoň stredne zdatným turistom a napriek nie až tak veľkej dĺžke by som si na ňu určite vyhradil celý deň. Niežeby sa trasa nedala preletieť za dve hodiny, ale bola by škoda nezastaviť sa na vrcholoch Malého a Veľkého Javorníka, pokochať sa na rozhľadni a vyhliadkach a nezastaviť sa na jedno, dve, tri orosené a dobrý obed na niektorej z horských chát. Náročnejší bikeri si môžu na záver strihnúť nejaký ten singláč, ktorých je v okolí pomerne dosť a vytrvalci môžu pokojne nechať auto doma a urobiť si okruh napríklad cez Púchov alebo Považskú Bystricu, kde sa viete nalodiť na rýchlik.