Klasiky sú tu - na čo sa môžeme tešiť?

Konečne sme sa dočkali. Obdobie klasík už je v plnom prúde a do konca ich zostáva ešte viac, vrátane tých najprestížnejších. Prinášame vám prehľad toho, na čo sa v nasledujúcich týždňoch môžete tešiť.

Legendy. Jedným slovom legendy. To je výstižné pomenovanie cyklistov, ktorí dokážu nielenže zdolávať tie najťažšie jednorázové klasiky roka, ale dokonca ich aj vyhrávať. Prach, blato, voda, vietor, nespevnené povrchy, 6 a viac hodín v sedle a maximálne tempo. Všetky tieto aspekty sa snúbia práve počas jarných klasík, kde sa bojuje iba o víťazstvo a teda naplno.


Medzi tie najprestížnejšie samozrejme patria takzvané „monumenty“. Konkrétne ide o päticu pretekov, medzi ktoré patrí Miláno-San Remo, Okolo Flámska, Paríž-Roubaix, Liege-Bastogne-Liege a nakoniec Giro di Lombardia. Ak vyberieme tú najznámejšiu z nich, nepochybne skončíme pri Paríž-Roubiax – ktorej už 117. ročník budeme môcť sledovať z pohodlia domova aj tento rok.

Za sebou už máme Omloop Het Nieuwsblad a Kuurne-Bruxelles-Kuurne. Prvá z nich sa konala 2. marca a jej víťazom sa stal Čech Zdenek Štybar po nástupe zo skupinky, v ktorej bol aj Van Avermaet, v posledných kilometroch. Druhá, nasledujúca len deň po, teda 3. marca, je síce zaradená do nižšej kategórie, avšak aj napriek tomu prilákala profesionálne tímy. Vavrín si odniesol Bob Jungels, na ktorého nestačil Doull a Terpstra.

Strade Bianche (9.3.)

Aj keď ešte prach na cestách v okolí Sieny neklesol, víťaza klasiky, ktorá svojím finišom dokáže zničiť aj hviezdy pelotónu, poznáme. Po 180 kilometroch a 11 úsekoch na šotolinových cestách (ekvivalent našich ciest 1. triedy ), jazdcov čakalo stúpanie s maximom na 18%, pamätné najmä pre Vout van Aerta, ktorý sa v ňom minulý rok úplne zastavil.

Tentokrát tomu tak nebolo: do posledného kilometra vchádzala trojčlenná skupina; Aert, Fuglsang a Alaphilippe. Práve posledný menovaný zaútočil až za horizontom, na čo Fuglsang už nemal v úzkych uličkách Sieny odpoveď.

Miláno-San Remo (23.3.)

Predposledný marcový týždeň nás čaká opätovne taliansky sviatok v podobe monumentu Miláno-San Remo. I keď jej povrch nie je dláždený s pavé, ponúka zase poriadnu dĺžku. Možno viete, že niekdajšie preteky mávali aj vyše 350 km. Nuž, tieto doby pominuli, avšak práve Miláno – San Remo je ukážkou naozaj dlhej klasiky. 291 km hovorí o vyše 7 hodinách v sedle.

Na trati sa nachádza dvojica kľúčových stúpaní na posledných 30 km. Druhé z nich končí necelých 6 km pred cieľom, do ktorého vedie klesanie a následne rovina. Jedným z účastníkov bude aj Peter Sagan, ktorý zatiaľ nedokázal toto podujatie vyhrať. Minulý rok všetkých naopak zaskočil Vincenzo Nibali svojím nástupom, ktorý dokázal dotiahnuť do víťazného konca.

E3 Harelbeke BinckBank (29.3.)

Už 62. ročníkom nás poteší známa klasika E3 Harelbeke. Síce to je skoro o 50 ročníkov menej ako pri Miláno-San Remo, avšak aj takýto počet štartov je úctyhodný. Tešiť sa môžeme na 16 kratších stúpaní, pričom najvyššie z nich stúpa do výšky 160 m.n.m..

To ale neuberá na ich náročnosti pri pekelnom tempe. Tak či tak, minuloročným víťazom sa stal Niki Terpstra. Sagan už zaznamenal na tomto podujatí jedno víťazstvo v roku 2014. Podľa doterajších informácií by sa mal zúčastniť. Pridá teda ďalší zárez?

Gent-Wevelgem na Flámskych poliach (31.3.)

Nebolo by nesprávne označiť túto vyše 80 ročnú klasiku za jednu z najúspešnejších v podaní slovenských vlajok. Prirodzene, zásluhu na tom má výlučne Sagan – inými slovami, 3 víťazstvá, 1 druhé a 2 tretie miesta. Charakterom je Gent-Wevelgem takmer „rovinatá“, s 10 stúpaniami medzi 137. a 217. kilometrom.

Od posledného stúpania, Kemmelberg, je to na cieľovú čiaru 35 kilometrov takmer po rovine. Minuloročným víťazom je práve Slovák, ktorý je aj na štartovke 81. ročníka. Okrem neho sa predstavia mená ako Van Avermaet, Gilbert, Vanmarcke či Terpstra.

Dwars Door Vlaanderen (3.4.)

Dve víťazstvá Lampaerta v posledných dvoch rokoch ho síce predurčujú aj na to tretie, avšak nemilosrdná klasika nie je niečím, čo sa dá vopred naplánovať. Tak ako pri posledných menovaných belgických podujatiach, aj toto bude spočiatku pôsobiť priaznivo, teda po 80. kilometer bez početných stúpavých pasáží.

Následne ale príde 11 kratších ale intenzívnych kopčekov. Posledný Nokerberg je v podstate len „brdkom“, za ktorým prichádza 9 kilometrov dole kopcom a po tom rovina až do cieľa. S istou dávkou nadhľadu ju s jej 179 kilometrami môžeme označiť za jednu z tých ľahších.

Okolo Flámska (7.4.)

„Belgický týždeň“ (pozn. nemýľte si ho s programom istého obchodného reťazca) bude zakončený snáď najslávnejšou z klasík, ktoré sa konajú v tejto krajine. S dĺžkou 267 kilometrov a celkovým počtom stúpaní na hodnote 17 (!) uvidíme skutočne legendárne divadlo. V závere sa predstaví dvojica povestných „kopčekov“: Oude Kwaremont (20 km pred cieľom, 4,2 %, max. 11 %) a Paterberg (14 km pred cieľom, 12.5 %, 20 %).

Minulý rok po samostatnom úniku ešte pred týmito stúpaniami dominoval Terpstra. Sagan vyhral ešte o 2 roky skôr, taktiež po úspešnom zdolaní Cancellaru a Vanmarcka v poslednom stúpaní. Zároveň je vhodné pripomenúť, že rovnakú trať si prejde aj dámsky pelotón.

Paríž-Roubaix (14.4.)

Čo by to bol za cyklistický kalendár, keby v ňom chýbalo francúzske zastúpenie? A nielen obyčajné, ale rovno jedno z tých najikonickejších. Sektory s vydláždeným povrchom v celkovom počte 29 prinesú vzrušenie pre divákov a súčasne strach a odhodlanie jazdcom priamo na trati. 257 kilometrov dlhá klasika sa tradične končí na ovále v Roubaix.


Ako vyhrať? Na to je ťažká odpoveď. P. Sagan minulý rok opäť predviedol, že je to možné aj pri nástupe 55 km pred koncom. Aj tento rok uvidíme slovenskú trikolóru na štarte, kde okrem nej bude aj Gilbert, Štybar, Van Avermaet, Terpstra,... jednoducho takmer celá klasikárska špička.

Brabantský šíp (17.4.)

Návratom opäť do krajiny jednorázoviek, Belgicka, sa presunieme do Brabantu – centrálnej oblasti Belgicka, v strede ktorej sídli Brusel. Práve okolo neho sa budú premávať jazdci na 202 kilometrovej kopcovitej trati.

V závere sa pozrieme na štvoricu kôl, z ktorých posledné bude skrátené, avšak stále nepoľavujúce – na posledných 23,3 km jazdci nastúpajú 246 m. Navyše sa môžu tešiť na cieľový dojazd v podobe stúpania, začínajúceho 1,1 km pred koncom s priemerom 7 %.

Amstel Gold Race (21.4.)

V závere apríla na nás ešte čaká dvojica klasík, nasledujúcich tesne po sebe v štvordňovom intervale. Prvou z nich bude tzv. „Amstel“, pri ktorom sa pretekári postavia na trať merajúcu necelých 200 km po holandskom území.

Medzi víťazmi nájdeme mená ako Kreuziger, niekoľkokrát Gilbert alebo naposledy Valgren. Ten si poradil s konkurenciou počas predchádzajúceho ročníka v záverečných metroch, kedy zdolal Kreuzigera a získal tak prvý triumf na tomto podujatí.

Valónsky šíp (24.4.)

Mur de Huy. Ak vám toto slovné spojenie nič nehovorí, od teraz už určite bude. Je to názov cieľového stúpania klasiky Valónsky šíp, ktoré je skutočnou skúškou pripravenosti a najmä ak si uvedomíme, že doň vchádzajú po vyše 190 km a 10 klasifikovaných stúpaniach. Parametre tohto finále hovoria samé za seba: 1,3 km s priemerom 9,6 % a maximom 19 %.


Skutočnosť, že v posledných 5 ročníkoch získal triumf Valverde 4 krát (v roku 2018 vyhral Alaphilippe – víťaz vrchárskeho dresu na TdF 2018), niečo napovedá o náročnosti stať sa prvým na vrchole tohto stúpania.

Liége-Bastogne-Liége (28.4.)

256 kilometrov, 11 stúpaní, 105. ročník a zrejme prvý štart Petra Sagana na tomto podujatí - to všetko nás čaká 28. apríla medzi mestami Liége a Bastogne. Na jednej z posledných klasík, po ktorej bude jazdcov čakať dvojtýždňová pauza pred Giro d´Italia, sa v predchádzajúcej sezóne z víťazstva tešil Jungels po sólovom dojazde. Práve zmenený profil posledných kilometrov by mohol sedieť Saganovi, keďže cieľ príde po 5 % stúpaní, začínajúcom 1,5 km pred ním. Zuby si budú brúsiť aj hviezdy formátu Nibali, Valverde, Bardet, Jungels, ale aj víťaz Strade Bianche, Alaphilippe.


Pre fanúšikov cyklistiky začalo teda to najlepšie obdobie v roku a nie je nič lepšie, ako si dopriať pekný švih a následne užiť pohodu pri sledovaní.

Zdroje fotiek: FB Paris-Roubaix, FB Deceuninck - Quick-Step
Zdroje: procyclingstats.com