Tip na výlet: Veľký Zvonár - majestátny strážca alpskej krásky

Predĺžený víkend pred nami, hviezdy i manželka naklonené športovému vyžitiu, kamarát s priateľkou tiež – dokonalý kokteil na spoznávanie nejakej tej alpskej legendy.

Párkrát sme už išli okolo, niekoľkokrát som si googlil cestu, parametre i množstvo fotografií, aj si vypočul dojmy od kamarátov, ktorí si túto kľukatú alpskú nádheru už mali možnosť užiť naplno. Najvyššie položená asfaltová cesta v Rakúsku, Grossglockner Hochalpenstrasse. Horský prechod sa nachádza vo Východných Alpách a spája dve rakúske spolkové krajiny, Salzbursko a Korutánsko, od oficiálneho otvorenia v roku 1935. Samotný vrchol je rozdelený na dva horské priesmyky.

Hochtor, vrcholový tunelový portál, je vo výške 2 504 metrov nad morom a je možné ním prejsť aj na bicykli. Druhý priesmyk - Fuscher Torl je o niečo nižšie (2 428 m n.m.), ale vraj je odtiaľ krásny výhľad na Grossglockner a ľadovec Pasterze pod ním. Na cestu sa teším, pretože konečne otestujem maximálnu nosnosť nosiča na bicykle aj ťažného zariadenia na aute. Už v stredu na poludnie nakladáme najprv dva ebiky pre naše nežné polovičky a nakoniec dva karbónové cesťáčiky.


Presun do malebného údolia riečky Molltal na južnej strane centrálneho alpského masívu ubieha rýchlo a už v podvečerných hodinách nás víta prekrásne vyfarbená dvojitá dúha, ktorá sa klenie ponad celú dolinu. Teplé zapadajúce slnko ešte viac zvýrazňuje krásu tohto miesta.

Auto, nosič, bicykle i celá posádka sme cestu prežili bez ujmy. Ubytovanie sme našli v dedinke pod známym ľadovcom Molltaler Gletscher. Vykurovaná chatka, ktorá v zimnej sezóne slúži na úschovu lyží a sušenie lyžiarskej obuvi, tentoraz luxusne ubytuje naše bicykle.

Molltalský ľadovec

Predpoveď počasia na prvý deň nás vystríha pred vysokým rizikom búrok popoludní, takže vstávame skoro a po výdatných raňajkách si užívame slnečné lúče v sedlách bicyklov. Naším cieľom bola stanica lanovky na Molltalský ľadovec.

Cestička hneď na prvých kilometroch prudko stúpa (prvý kilometer s priemerom 12 %) a rýchlo naberáme výškové metre. Dievčatá stále so širokým úsmevom a podporou 250 wattov, zatiaľ čo ja s Tomášom sa po raňajkách rozbiehame len ťažko. Našťastie sa stúpanie po chvíli láme a my máme možnosť nabrať dych a trošku sa „vyklusať“.


Zhruba po hodinke kochania sa malebnou dolinkou a zurčiacim potokom sa už začíname obzerať po lanovke, ktorá vyváža turistov až na ľadovec. Keďže vchádzame do údolia v tvare kotla s poriadne strmými stenami a po stĺpoch a lanách ani stopy, zostávame na chvíľku na pochybách či sme v správnej doline. Za poslednou zákrutou však nachádzame parkovisko a údolnú stanicu. Lanovku sme nevideli preto, lebo spojenie s ľadovcom zabezpečuje podzemná lanová dráha Gletscher Express s dĺžkou takmer 5 kilometrov a prevýšením 1 000 metrov.

Dievčatá našli vytúžené toalety a ja zatiaľ premýšľam, čo s načatým dňom. Podľa mapy sa niekde v okolí stanice nachádza cestička, ktorou by sa malo dať dostať až k ľadovcu. Pani na informáciach ma potešila, keď tvrdí, že to bude zjazdné aj na cesťáku a napriek rampe na elektrický čip by mal byť vstup na bicykli bezproblémový. Dievčatá naše nadšenie z možnosti vystúpať na bicykli do výšky cez 2 000 metrov nad morom až tak úplne nezdieľali, ale nakoniec to prijali ako možnosť otestovať si, koľko toho tie ich elektrické tátoše vlastne zvládnu.

Nechápeme ako do tohto zjavne nezjazdného terénu rakúski majstri cestári túto cestičku vlastne vytesali. Ani v zákrutách nie je miernejší kúsok, ktorý by nám poskytol aspoň imaginárny priestor na oddych. Z ebikov je počuť prvé frflanie, našťastie so stúpajúcou výškou redne lesný porast a otvárajú sa krásne výhľady na údolie, aj majestátne hory v okolí a to dáva dievčatám možnosť zabudnúť na to, že aj na ebiku je treba šlapať.


Za druhým tunelom sa cesta zlomí a novú silu do nôh nám vleje asi kilometrová rovinka k umelému jazeru Wurtenspeicher, ale to len preto, aby sa stúpanie hneď za ďalšou zákrutou ešte priostrilo. Väčší sklon, viac frflania. Zvažujem možnosti, pri pohľade na displej vidím, že úroveň asistencie je na maxime, čiže tadeto cesta nevedie. Nakoniec zaberá cukor a prísľub, že hore určite uvidíme nejakých svišťov. Tomáš so Zuzkou majú viac energie a tak idú napred, aby stihli vrchnú stanicu ešte pred avizovanými búrkami, čo sa im nakoniec darí.

Nám sa podarilo prekročiť hranicu 2 000 výškových a keďže tu cesta asi kilometer klesá, ďalej nejdeme. Pri občerstvení zo zásob z batohu kúsok pod cestou zbadáme svišťa – paráda, čo som sľúbil sa naplnilo. Zjazd dolu bol famózny, takmer 16 kilometrov a 1 400 výškových metrov. Späť na ubytovanie prichádzame s prvými kvapkami, Tomáš so Zuzkou tesne za nami. Záznam z výjazdu nájdete na tomto odkaze.


Deň dažďa

Večerné búrky a nočný lejak sa nad ránom ukľudnili a prešli do pochmúrneho mrholenia. Neprešli sme však takú diaľku, aby sme sa uspokojili sedením na izbe a pozeraním včerajších výkonov na Strave. Po pár minútach hľadania sa mi podarilo nájsť perfektnú alternatívu presne pre prípad tohto daždivého počasia. Len 10 minút autom od ubytovania sa nachádza vraj jedna z najkrajších roklín v Rakúsku - Raggaschlucht.

Vstup do rokliny sa síce platí, ale za to si užijete nenáročnú turistiku, ktorá vás povedie po drevených schodíkoch a mostíkoch popod kolmé steny rokliny, ktoré sa vypínajú miestami až do výšky 200 metrov. Nočný dážď ešte zvýraznil neuveriteľný hukot burácajúceho potoka Ragga pod nami. Cesta späť je po lesnej ceste a celý okruh nám zabral asi 2 hodiny.


Grossglockner Hochalpenstrasse

Ešte večer dievčatá usudzujú, že vydať sa až hore priamo z ubytovania by bolo po predchádzajúcich dňoch nad ich sily, tak prvých 25 kilometrov do Winklernu absolvujeme autom. Parkujeme pri supermarkete a po chvíli nachádzame cyklocestu, ktorá nás vedie širokou dolinou popri rieke.

Užívame si príjemné slnečné počasie a výhľady na okolité hory, z ktorých tu a tam zahučí vodopád. Stúpanie je celý čas mierne, trošku sa pritvrdí až pred dedinkou Heiligenblut, kde začína to pravé orechové – 14,5 kilometra s priemerom 8 % a maximom cez 20 %.


Je logické, že v miestnom obchode ešte dopĺňame živiny na cestu. Hneď od podlahy nás čaká 10 %, krátky oddych nám poskytne len mýtna brána, kde sa vyberajú poplatky za prejazd pre autá a motocykle. Dievčatá ocenia toalety.

Ešte dva kilometre a prichádzame na vyhliadku Kasereck. Je tu krátky náučný chodník, ktorý poskytuje informácie o miestnej faune a flóre, posedenie na krátky oddych a za dobrého počasia aj pekný výhľad na samotný Grossglockner v pozadí.


Dvojkilometrový zjazd nám znova zabezpečí vietor vo vlasoch. Na kruhovom objazde je možné odbočiť vľavo smerom na Kaiser Franz-Jozef Hohe, vyhliadku pri päte ľadovca Pasterze, pomenovanej po manželovi slávnej cisárovnej Sisi. Zhruba osemkilometrovú odbočku s priemerom okolo 6 % nechávame na cestu dole, ak nám zostanú ešte nejaké sily. Od križovatky hore je to ešte zhruba 6,5 kilometra s priemerom 10 %. Výhľady sú neskutočné a určite potešia oko i dušu každého trápiaceho sa cyklistu.

A veruže prišlo trápenie aj na moju elektrifikovanú polovičku. Hold, my dolnozemci, žijúci vo výške okolo 220 m n.m., začíname mať nad 2 000 m n.m. problém aj s motorom na bicykli. Cukor z prvého dňa nezabral, chvalabohu 20 minútová foto prestávka už áno. Samozrejme nutné vrcholové foto, výborná gulášovka v bufete doplnili energiu nám a nabíjačka, ktorú som s radosťou mojej drahej vyniesol hore na chrbte, doplnila energiu aj jej bicyklu.


Paráda, môžeme sa pustiť tunelom v ústrety druhému vrcholu Fuscher Torl. Vrstevnice na mape nesignalizovali žiadnu hrôzu, nakoniec to boli takmer 4 kilometre dolu a 2 hore, nuž ale zadarmo to nebolo. Lenže nadarmo, keďže sa krajina ponorila do totálneho mlieka. Späť k tunelu a na druhej strane našťastie stále polooblačno. Dolu to ide rýchlo a užívame si ostré zákruty na perfektnom asfalte. Plánovanú odbočku k Franzovi-Jozefovi vynechávame, keďže toho už majú dievčence dosť.

Satisfakciou za vrcholové mlieko nám bol pohľad na Grossglockner v popoludňajšom svetle z vyhliadky Kasereck. Po príchode späť k autu nakladáme vyčerpané ebiky, aj ebikerky a ja s Tomášom ešte využijeme pokoj podvečerných cyklotrás na to, aby sme dorazili stovku. Na ubytovaní nás už čaká skvelá večera, ako odmena za parádny výlet. Záznam z tohto perfektného dňa nájdete na tomto odkaze.

Údolie Molltal nám poskytlo nezabudnuteľný zážitok a určite to nebolo naposledy. Vďaka elektropohonu si to môže vychutnať hocikto, aj keď nie je priamo vo vrcholovej kondícii. Popri cyklistoch si tam prídu na svoje rodiny s deťmi, vodáci, turisti, motorkári a všetci milovníci prírody a úchvatných výhľadov na alpskú krajinu.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Micequal 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Okolo slovenských regiónov: Dolná Nitra - náročná, no pekná rozohrievačka

Okolo slovenských regiónov: Dolná Nitra - náročná, no pekná rozohrievačka

Po krásnej a kopcovitej Hornej Nitre som bol zvedavý, ako jej bude sekundovať jej južný „súrodenec". Ako táto malá porovnávačka teda dopadla?
Tip na výlet: Je vám zima? Poďte sa zohriať na horúce Lanzarote

Tip na výlet: Je vám zima? Poďte sa zohriať na horúce Lanzarote

Dramatické scenérie, sopečná krajina, horúce slnko a svižný vietor. Cyklodovolenka na Lanzarote je ideálnym útekom do tepla počas chladných zimných mesiacov.
Okolo slovenských regiónov: Podpoľanie - naprieč lazmi a stojkami

Okolo slovenských regiónov: Podpoľanie - naprieč lazmi a stojkami

Ak máte radi bludiská, myslím, že v tomto regióne si bohato prídete na svoje. Toto bludisko má však pridanú hodnotu uzučkých ciest, no najmä nádherných scenérií.
keyboard_arrow_up