Tip na výlet: Dve tatranské doliny
V dnešnej časti sa aj prostredníctvom archívnych fotografií pozrieme do dvoch dolín, ktoré na ebikoch zvládne hravo naozaj každý.
Najdlhšia dolina
Tichá dolina je najdlhšou dolinou v Tatrách a jej meno sa začalo vo veľkom spomínať hlavne pri aktivitách spojených s ochranou prírody. Po veternej kalamite tu a rovnako vo vedľajšej Kôprovej, kde sa pozrieme tiež, bola ťažba úplne zakázaná. Obraz o tom, či to bolo dobré, alebo zlé rozhodnutie si môžete urobiť sami a pozrieť výsledok vlastnými očami.Začíname teda na Podbanskom. Cestou prípadne cez drevený mostík prebehneme za Tichý potok a naskočíme na asfaltovú cestu. Tá stúpa celý čas len veľmi mierne, dovedie nás k rázcestiu Tichá – Kôprová. Ako prvú si dnes zvoľme Tichú, teda odbočujeme vľavo. Pokračujeme po asfaltke, ktorá nás bude sprevádzať až po koniec trasy. Stúpanie je naozaj takmer nebadateľné a to bol aj prapočiatok názvu doliny, kde potok na rozdiel od iných tatranských dolín tečie výrazne pomalšie a ticho.
Cesta sa krúti pomedzi stojace sucháre a mladé stromy zmiešané s jarabinou. Nie je ničím neobvyklým stretnutie sŕn, jeleníc a ak budete mať šťastie, možno vám cez cestu prebehne aj dáky macko. Ak sa mu chcete vyhnúť, potom štartujte skôr ráno, keď je v doline viac ľudí a večer sa tu už radšej nemotajte.
Les prostitútok
Okolo vody prebehneme popri chate zhruba v polovici doliny. Pôvodom je to pracovný tábor a traduje sa informácia, že lesy v okolí boli vysadené prostitútkami, ktoré boli v jednom z táborov v doline väznené. Či to skutočne tak bolo, sa myslím, nepodarilo dokázať nikomu, ale existencia pracovných táborov bola potvrdená.Nad korunami stromov sa konečne začne ukazovať hlavný hrebeň Západných Tatier a tak táto jazda začína byť zaujímavá aj vo svojej druhej polovici, keď sa vľavo ukáže Javorová dolina pod Liptovskou Tomanovou. O niečo neskôr je vybudované odpočívadlo a z neho už vidieť okolité kopce ako na dlani. Blíži sa koniec asfaltovej cesty aj cyklotrasy. Prebehneme ešte okolo majestátnej Tomanovej doliny a sme v závere s názvom Liptovský Košiar.
Pre tých, ktorým je 12 km sem málo, máme ešte jeden tip. Turisti si občas svoje bicykle schovajú do kosodreviny, prípadne len zamknú pri odpočívadle a pešo pokračujú ďalej. Obľúbeným cieľom je Kasprov vrch na hranici s Poľskom, ale podľa mňa je krajším miestom sedlo Závory, kam sa poľskí turisti nedokážu vyviezť z ich strany lanovkou a je tu teda o poznanie väčší pokoj.
Smer vodopád
Na bicykloch nám nezostáva iné, než sa otočiť a spustiť dolu. Cesta ubieha hladko a pri jazde na ebiku si až tu uvedomíte, že ste cestou tam vlastne stále stúpali. Brzdy stlačíme až pri rázcestí s Kôprovou dolinou, a pretože kapacity v batérii máte ešte určite dosť, zabočte vľavo. Okolo závory a cesta opäť začne stúpať, teraz oveľa prudšie ako v Tichej. Ale nedajte sa odradiť, je to len pár metrov a potom stúpanie dostane rozum a cesta sa opäť položí.Pred nami je mohutná západná strana Kriváňa. Odtiaľto pôsobí naozaj dramaticky a obrovským dojmom. Asfaltka prebehne popod skalné zrázy, dvakrát prekrižuje Kôprovský potok, necháme za sebou aj pripravené odpočívadlo na oddych a po šiestich kilometroch tatranského vzduchu sme opäť na konci cyklotrasy. Ak to nevzdáte, šotolinová cesta pokračuje ešte ďalej. Stačí vám prejsť cca 300 metrov, za ktoré vás dúfam nepotrestá ani ten najprísnejší ochranár a ste pri chodníčku ku Kmeťovmu vodopádu. Ak je vás viac, vystriedajte sa, ak nie, primknite bicykel o strom len pre lepší pocit a vydajte sa na chodník. Za stromami sa skrýva Kmeťov vodopád – najdlhší vo Vysokých Tatrách. Ten by ste rozhodne nemali vynechať, ak sa dostanete až sem.
Z tohto bodu nás čaká už len jazda späť do doliny. Alebo, ak by ste moc chceli, opäť si túto jazdu môžete ešte okoreniť pešou túrou napríklad k Temnosmrečianskym plesám, kde je ukrytý lup zlatých cenností z kostola v Liptovskej Kokave, to preto sa tak počas mesačného svitu ligoce na celú dolinu.
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre