Tip na výlet: Bohom zabudnutá cyklotrasa na ďalekom východe

Kostolné námestie v Zemplínskych Hámroch, 13:00 stredoeurópskeho času. Sklamaní? Dnes nebude žiadna India, Čína, Japonsko, žiaden Ďaleký východ? Nie, naopak, predstavíme si krásu malého kúska východného Slovenska v okolí Sniny.

Sľubujem pekný deň na dvoch kolesách. Spoznáme obec Zemplínske Hámre, zastavíme sa pri hrobe neznámeho, prejdeme popri zachovalom kamennom priepuste a skončíme v Kolonickom sedle, najtmavšom mieste Slovenska. Tak nasadnime na bicykel a poďme! A na aký konkrétne? Odporúčam MTB či cross, určite sa totiž táto trasa nedá absolvovať cestným bicyklom, preto ten tentoraz radšej nechajme doma.

Parametre trasy

• Dĺžka: cca 40 km
• Prevýšenie: 740 m
• Náročnosť: stredná
• Povrch: asfalt, poľné cesty, štrkové cesty, zvážnice
• Vhodné pre: MTB, cross

Zemplínske Hámre

Dnešný trip začíname v centre obce Zemplínske Hámre. Prvý cieľ som si stanovil v miestnom turistickom centre pri kameňolome. Pre rodiny, ale aj jednotlivcov, je tu možnosť navštíviť múzeum hneď pri kostole, v ktorom je expozícia, prezentujúca históriu baníctva a železiarstva vo Vihorlatských vrchoch. Cez celú dedinu sa tiež tiahne „Hámorský náučný chodník“.


V turistickom centre pri kameňolome vám radi poradia, ktorou z ciest sa vybrať, aby ste dorazili do nášho dnešného cieľa - do observatória v Kolonici. Cesta od kostola po turistické centrum je pohodová, po asfaltovej ceste a skrz obývanú časť obce. Trasa, ktorá ale začína od tohto miesta, je už určená pre MTB.

„Pri umartom"

Pokračujem Veľkou lúkou nad obcou po žltej cykloznačke. Ešte posledné ohliadnutie sa na Zemplínske Hámre, ktoré sú pod touto lúkou a už smerujem ďalej na východ.


Cesta vedie cez skutočne peknú prírodu, preto si držme palce, aby nám to tu v budúcnosti nevyťažili a nepoškodili. Trasa neskôr mierne stúpa, a takto pokračuje až ku križovatke. Tá je pri hrobe neznámeho, patriaceho vojakovi, ktorému v okolí nik nepovie inak ako rázcestie „Pri umartom“. Toto slovíčko si smelo môžete zapísať do slovníka východniarčiny s prekladom: „Pri mŕtvom“.


Ako vidíte, z tohto rázcestia sa je možné vybrať aj inými smermi a nemusíte tak slepo nasledovať moju trasu. Prvou možnosťou je ísť „Po sninskej úzkokoľajke“, pričom skončíte v okresnom meste Snina. Cyklotrasa „Po stakčínskej úzkokoľajke“, ktorej trasou som sa z časti inšpiroval, vedie zase do obce Stakčín. Obidva cyklochodníky majú pre tých, ktorí sa radi vzdelávajú, v ponuke i náučné tabule. Od rázcestia „Pri umartom“ sa môžete vybrať k tretiemu najväčšiemu prírodnému jazeru - k Morskému oku vo Vihorlatských vrchoch. Týmto smerom sa možno vydáme nabudúce .


Ak ste sa ma predsa len rozhodli nasledovať, pôjdeme červenou cykloznačkou po Karpatskej magistrále smerom na Šponáreň a Kolonické sedlo. Trasa tu je nespevnená, resp., ako by povedal obľúbený komentátor Štěpán Straka: „Musíme zdolať dlhý šotolinový úsek.“ Po oboch stranách je príroda, lesy a vľavo sa nám neustále ponúka výhľad na mesto Snina. Neskôr je v diaľke i Stakčín a celá dolina.


Žiadnu civilizáciu tu však nečakajte, preto si nabaľte dostatok jedla, vody, gélov a gumených medvedíkov. Práve v tomto ja osobne vidím čaro a výnimočnosť tejto trasy. Je takpovediac Bohom zabudnutá, počas celého dňa som tu napríklad stretol len jedného kolegu na bicykli. Ale to ticho okolo mňa a lesná zver vystrašená z toho, že ma vidí a počuje, práve to predstavuje skutočnú krásu celého tohto výjazdu.

Krátky výhľad si doprajem aj na „Konskom“. Prečo práve Konské? To netuším. V blízkosti som však začul motorové píly a traktor... A to som sa na začiatku modlil, aby na tejto trase neboli žiadne známky ťažby, ktoré by narúšali jej okolité nedotknuté prostredie. Možno sa tu aj v minulosti ťažilo a práve na tomto mieste sa „odparkovali“ ťažné kone. Ak tadiaľto pôjdete, zastavte sa na chvíľu, popremýšľajte a dajte mi vedieť, čo si o tom všetkom myslíte.

Kamenný priepust

Po peknej hodinke v sedle si dávam niečo pod zub pri najväčšom zachovalom priepuste vo Vihorlatských vrchoch, ktorý tu ostal po existencii už spomínanej „Stakčínskej úzkokoľajky“. Neskôr sa púšťam ďalej až do Kolonického sedla. Nad observatóriom nasleduje dvojkilometrový zjazd. Ten je po 20 kilometroch zvlneným terénom, ktorý už mám za sebou, pre mňa doslova vykúpením. Viem, že pri mojom návrate späť to takto vnímať nebudem, no to si nechám pre seba . Iba som sa chcel podeliť s profilom trate.

Kolonické sedlo v čierno-čiernej tme

A som tu, v Kolonickom sedle. Ak vám dnešný trip nestačil, môžete si ešte zamakať v turisticko-športovom areáli „Bejvoč“. Prečo? Veď kto by nechcel mať telo ako Mitch Buchannon, no nie? Že kto??? Skúsim to teda ako tí v „Bejvoči“ - „Mič Bjukenen“ predsa. V Kolonickom sedle môžete navštíviť observatórium a taktiež Park tmavej oblohy. Ak prípadne plánujete stanovačku, v noci sa vám tento kraj určite odvďačí. Táto oblasť je totiž najtmavším miestom na Slovensku, miestom, ktoré je najmenej znečistené svetelným smogom. Preto pozorovať Mliečnu cestu či padajúce hviezdy počas jasnej noci tu nie je žiaden problém. Tak ostávate?


Cyklochodníkom malých planét som sa rozhodol ešte v ten deň vrátiť naspäť na Šponáreň. Po ceste, samozrejme, znovu zdravím „Mŕtveho“ a smerujem do Zemplínskych Hámrov. Obed, pivko či kofola - všetko, čo po tripe potrebujete, v tejto obci nájdete. Keďže bývam v tunajšom okrese, posledné nudné kilometre do susednej dedinky už radšej opisovať nebudem. Záznam trasy nájdete na mojej STRAVE.


Sľubujem ale, že ak v našom regióne ešte jeden deň ostanete, priblížim vám cestu na tento krásny výhľad. Pýtate sa, kde je? To vám prezradím nabudúce .