Tip na výlet: Snina - Medzilaborce - žiadne autá, len vy a váš cesťák

Pri presedlaní na cestný bicykel som sa obával najviac toho, že budem stále predbiehaný autami a pôžitok z jazdy bude nulový. No dal som tomu šancu a neľutujem.

Celkovému pocitu určite nahráva fakt, že bývam v okrese Snina a hlavne na východ od tohto mesta je množstvo trás pre cestný bicykel. Najdôležitejšou informáciou je, že počas dňa stretnete minimum áut. Na viacerých miestach som mal pocit, že komunikácia je uzatvorená a vyhradená len pre mňa, aby som podal ten najlepší výkon. Poďme sa teda pozrieť na jednu sympatickú trasu medzi dvoma okresnými mestami na východe republiky.

Parametre trasy

• Dĺžka: cca. 100 km
• Prevýšenie: 1200 m
• Náročnosť: stredná
• Povrch: asfalt
• Vhodné pre: cestný bicykel

Snina

Dnešný trip začínam doma v Belej nad Cirochou. Po krátkej chvíli som už v našom okresnom meste Snina. Je to najvýchodnejšie mesto a zároveň vstupná brána do CHKO Vihorlat a do Národného parku Poloniny. Ak by ste prišli zďaleka, tak Snina disponuje dostatkom ubytovacích kapacít, reštaurácií, kaviarní. Nemusíte sa obávať.

Pre milovníkov kultúry je v ponuke zrekonštruovaný kaštieľ, historická kaplnka na cintoríne, či galéria v centre. Náš okres má veľkú vzácnosť. Je ňou príroda. Donedávna som si preto myslel, že je predurčený hlavne pre MTB cyklistiku, ale po tomto tripe to beriem späť. Aj na „cesťáku“ si tu pekne ponaháňate nejaké kilometre.

Osadné

Tak teda zo Sniny vyrážam k mojej prvej zastávke. Prechádzam cez obce ako je Pčolinné, Hostovice a odbočím vpravo na Osadné. Je to dedina s cca 160 obyvateľmi a známa vám môže byť podľa úspešného dokumentárneho filmu s rovnomenným názvom „Osadné“.


Film režiséra Marka Škropa dostal aj niekoľko ocenení a po zhliadnutí tohto dokumentu si budete vedieť lepšie predstaviť, aký je život na úplnom okraji Európskej únie. Ja som počas môjho tripu navštívil pravoslávny chrám, pri ktorom je krypta a v nej 1 025 pozostatkov padlých vojakov z prvej svetovej vojny. Určite ani jeden z nich netúžil svoj život ukončiť niekde v okolitých lesoch bez možnosti sa vrátiť k svojím blízkym. Snáď nás v budúcnosti už nič také nečaká.

Tie prázdne cesty

Po krátkom rozmýšľaní nad tým, aký je život nevyspytateľný a niekedy aj nespravodlivý, pokračujem ďalej na Medzilaborce. V Nižnej Jablonke odbočím doprava a šliapem cez Svetlice a Výravu na sever. Nezabúdam samozrejme na pitný režim, či dopĺňanie energie.

Dnešný deň je nádherný, no aj poriadne horúci. Miestami je na slnku vyše 40 stupňov, a preto je hydratácia na prvom mieste. Mohol som sa ráno natrieť opaľovacím krémom trochu viac, no to si „vypijem“ počas nasledujúcich dní.


Tu a tam sa objavia nejakí „domorodci“, inde sú ľudia, ktorí tu majú chalupy, ale celkovo som počas dňa stretol minimum áut a ľudí. Ideálne prostredie na cestnú cyklistiku.

Čabalovce

Po ceste som sa zastavil aj na mieste, ktoré je mi veľmi blízke. Ešte počas štúdia na vysokej škole som tu počas letných prázdnin pôsobil ako tlmočník pre ozbrojené sily Spolkovej republiky Nemecko.

Jedna z ich aktivít je aj úprava a udržiavanie vojenských cintorínov na miestach, kde sa nachádzajú padlí z prvej a druhej svetovej vojny. Pred dvoma rokmi to boli Čabalovce, kde sa snažili zveľadiť miesto posledného odpočinku príslušníkov nemeckej, rakúsko-uhorskej či ruskej armády.


Počas prvej svetovej vojny boli tieto miesta svedkom ťažkých bojov. V regióne je množstvo vojenských cintorínov a počet vojakov, ktorí ležia v jednotlivých hroboch sa pohybuje vo vysokých číslach. Možno ste si inak všimli veľmi široké cesty. Ak by ste ich očakávali úzke a neupravené, tak ste na omyle.

Práve počas prvej a pred druhou svetovou vojnou bola táto trasa vytvorená tak, aby sa po nej mohla presúvať vojenská technika ďalej na západ. Tieto široké cesty tu ostali dodnes a vďaka eurofondom a malej vyťaženosti sú vo veľmi dobrom stave.

Medzilaborce

Po peknom zjazde cez Ňagov som v Medzilaborciach. Zastavil som sa pri Múzeu Andyho Warhola. Nemusíte byť fanúšikom pop art-u, aby ste ho poznali. Určite ste už niekedy zaregistrovali jeho plechovky s Campbellovou polievkou, ktoré majú aj vo veľkej verzii.

Pred Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je aj jeho socha a pri ňom moja maličkosť. Ja som sám toto múzeum navštívil viackrát, preto som šiel radšej oproti na nealkoholické osvieženie.


Medzilaborce vám ponúkajú aj ďalšie vojenské cintoríny, ak by ste ich mali ešte málo. V centre mesta stojí za návštevu Gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého z roku 1878. Mňa čaká ešte 50 kilometrov, preto sa otáčam a mierim naspäť domov.

Skutočne horúci deň

Po týždňoch plných povinností sa mi konečne naskytla príležitosť si niekam vyraziť. Neodradil ma ani horúci deň a predpoveď 35 stupňov v tieni. A meteorológovia sa nemýlili. Bolo bez mrakov a veľmi horúco. Zároveň som si chcel vyskúšať aj môj nový bicykel Lapierre Sensium 500 Disc. Musím povedať, že ma očaril a svoje dôvody som zhrnul v článku, ktorý si môžete prečítať na tomto odkaze.


Domov sa vraciam sčasti po rovnakej trase, ale v Nižnej Polianke odbočím doprava a prejdem cez Papín, Zubné a Pichne do Sniny. Pripájam aj záznam zo STRAV-y pre tých, ktorí by si radi strihli identickú trasu.


Musím sa priznať, že v Zubnom ma už totálne vyplo a posledné kilometre boli len silou vôle. Nadopovaný gélmi, tyčinkami a sacharidmi som to nakoniec dokázal, dal som to. Ten pekelný deň ma nakoniec dohnal, ale neľutujem.


Mnohí sa vyhýbajú cestnej cyklistike kvôli doprave či vodičom. Ja som našiel v našom regióne možnosť si ju užívať naplno. Ak to chcete skúsiť a zažiť deň, kedy môžete ísť stredom cesty a cítiť sa ako pretekár v úniku, tak navštívte východ.

Okrem mojej trasy je tu ešte možnosť ísť do dedín v blízkosti ukrajinských hraníc a navštíviť drevené kostolíky. Je ich tu neúrekom. Ak sa vám tento tip na výlet páčil, tak určite pridám ďalšie a predstavím vám spomínané miesta, ktoré stoja za návštevu na vašom „cesťáku“. Dovidenia na cestách východného Slovenska.