Tip na výlet: Potulky Horehroním

Horehronie - úžasný kúsok prírody uprostred nášho malého Slovenska. Miesto, kde nenarazíte na komerčné davy pseudo-turistov so selfie-tyčkami, alebo kabelkami a teniskami na vysokej platforme, ako to býva na vrchole Chopku alebo pri Popradskom plese.

Tu v hustých lesoch môžete doslova pokožkou nasávať čistý vzduch a dúfať, že medveď vás zbadá skôr ako mu stúpite na labu. Nielen toto sú dôvody, prečo sa každoročne na jar vydávame do tejto pre mnohých (našťastie) ukrytej časti našej vlasti.

Povinné bryndzové halušky

A tak aj tento rok cestujeme s manželkou za prvou májovou bryndzou (dá sa objednať priamo od zdroja = miestny salaš) s očakávaním nových zážitkov. Tentoraz nepôjdeme do lesov peši, ale na bikoch. Po večernom príjazde do obce Michalová sa ubytujeme v obľúbenom rodinnom penzióne a po povinných bryndzových haluškách a posedení na terase s výhľadom na západ slnka nad oparom zahaleným neďalekým hrebeňom ideme spať.

Smer – husté lesy

Ráno po raňajkách osadíme na biky predné kolesá a už nám nič nebráni v splnení vytýčeného cieľa dnešného výjazdu. Čaká nás cca 55-kilometrový okruh po okolí. Štartujeme z obce Michalová, odkiaľ je to po hlavnej ceste doslova iba kúsok do Pohronskej Polhory, kde sa napájame na žltú cykloznačku, ktorá nás dovedie až pod vrchol hory Strmienka. Za tento výšľap budeme odmenení pekným zjazdom až do sedla Zbojská.


Po pár (čiernych) uličkách nechávame dedinu za sebou a pohodovým stúpaním začíname ukrajovať výškové metre prvého kopca na našej trase. Spoločnosť pri stúpaní nám neustále robí horská bystrina, a tak, ako som už spomínal, vzduch je tu možno lepší ako v plynovej maske anestéziológa. My astmatici to vieme oceniť .


Stúpanie nám celkom rýchlo ubieha a asfaltová lesná cesta sa tesne pod vrcholom zmení na lesnú, ale to už sa pripravujeme na zjazd do sedla Zbojská.

Blata sa nebojíme

Počas zjazdu sa nám podarí vletieť do pár nenápadných a v tej rýchlosti dobre maskovaných mlák plných blata, a keďže sme rodinka neholdujúca kultu „blatníčkárov", za chvíľu máme bodkované chrbáty. Všetko ale berieme s úsmevom.


Že sme na konci zjazdu nám napovedá malý most, na ktorom sú vidieť obyčajné a aj ozubené koľaje – jazdí tu totižto miestna zubačka. Na prvý pohľad táto lokálka vyzerá ako každá iná „čachtická strela" (novomešťania vedia), ale ozubená koľaj uprostred trate jasne hovorí, že tu nejazdí len tak obyčajný vláčik.


Popri trati (samozrejme po značenej trase) sa po chvíli dostávame do sedla Zbojská, kde sa zastavujeme na kalorickú kofolovú bombu. Už z terasy a aj predchádzajúcich rokov vieme, čo nás čaká, a tak sa kocháme okolitou prírodou hlavne smerom na kopec Remetisko, čo bude náš nasledujúci smer.

Vody sa nebojíme

Prechádzame teda cez hlavnú cestu a po červenej značke alebo aj časťou náučného chodníka zbojníka Jakuba Surovca sa dostávame k rozhľadni Zbojská, odkiaľ po pár minútach pokračujeme ďalej, tentoraz už len po modrej cykloznačke pohodovým stúpaním okolo kopca Remetisko až do sedla Diel. Cesta je opäť úžasná vďaka svojmu zasadeniu do lesa, ktorý je nasiaknutý vodou a vlhkosťou z nedávnych dažďov a ďalšie mláky vody na lesnej ceste prechádzame tentoraz už s pôžitkom „že kto bude zafŕkaný viac" .


Po príjazde do sedla Diel je treba presne podľa mapy určiť, ktorou cestou sa vydať ďalej do sedla Chlipavica, pretože na tomto rázcestí sa stretá až 7 lesných ciest a minulý rok sme chvíľu váhali, či ideme správnym smerom.

Plán B

Zo sedla Diel teda začíname už ale prudšie stúpať do sedla Chlipavica, kde sa ako malé decko teším na pravý kotlíkový guláš pod ohňom (nie v kotline), ktorý sme si tam v miestnej malej dreveničke dávali s chuťou minulý rok. Aké je ale moje zdesenie, keď na vrchole zbadám na mieste dreveničky iba spálenisko, za ktorým hrdo stojí už iba kadibudka... žeby konkurenčný boj dorazil aj sem do hôr?

Po pár sprostých slovách sa teda zmierim s novou situáciou a vyťahujem plán B, a to je zastávka v Čiernom Balogu – časť Vydrovo, kam smeruje naša ďalšia cesta.


Drahej polovičke som predsa sľúbil, že sa dnes o obed postarám ja, takže sľuby sa musia plniť a okrem toho, hladná manželka = nevrlá manželka = nepohoda v domácnosti .

Záujmové body

Zo sedla Chlipavica sa teda vydávame dlhým a príjemným zjazdom po lesnej asfaltke až do obce Dobroč, ktorá je takým malým predvojom Čierneho Balogu.


Spoločnosť nám v zjazde opäť robí ďalšia bystrina s názvom Pomývačný potok, ktorý sa neskôr zmení na potok s názvom Šaling.


To už sme v časti Dobroč a tesne míňame rozhľadňu na Pustom vrchu, na ktorú som si spomenul až keď sme sa dostali do cieľa. Nevadí, máme aspoň záujmový bod na ďalší ročník.


V Čiernom Balogu odbočujeme z hlavnej cesty do časti Vydrovo, kam sa dostávame v sprievode úzkorozchodnej čiernohronskej železničky. Práve vo Vydrove je totižto jedna z jej zastávok – Lesnícky skanzen. Tu je aj malý bufet, kde som, tak ako som sľúbil, „navaril" obed pre moju drahú polovičku. Po doplnení kalórií sadáme opäť do sediel, aby si naše zadky nezvykli na pohodlnejšie lavičky v bufete a smerujeme späť do Čierneho Balogu (kde sú naozaj niektoré uličky doslova „čierne").

Naozaj posledný kopec

Popri hlavnej železničnej staničke čiernohronskej železnice pokračujeme dedinkou ďalej až po nenápadnú stúpajúcu odbočku so žltou cykloznačkou. Nenápadná asfaltka sa za poslednými domami zrazu zmení na poľnú cestu s výživným stúpaním a prírodnými rock gardens. V tejto chvíli ďakujem všetkým bohom za skvelý nápad čo najskôr vymeniť pôvodné továrenské prevody za Shimano systém 1x11, s čím mi výdatne poradili a pomohli chalani z MTBIKER. Za mnou bike tlačiacu polovičku uisťujem, že toto je najhorší úsek celej trasy a že za chvíľu sme hore a logicky sa spustíme už len dole (aj keď previnilo viem, že ešte nás nejaký ten malý kopček čaká).


Počas stúpania sa nám pomaly otvárajú nádherné výhľady smerom na neďalekú Poľanu a Urbanov vrch, až sa dostávame na vrchol toho nášho kopca s typicky slovenským názvom Ungrovo. Tu zostávame v nemom úžase stáť pretože sa pred nami nečakane otvorila panoráma Nízkych Tatier a pred nami vidieť zasnežený Chopok (jeho južnú stranu).

Útek pred búrkou

Robíme pár foto a s hrmením v diaľke sa radšej rýchlo vydávame širokými zelenými lúkami po hrebeni až na Kabátovú. Tu už naozaj posledný raz uisťujem svoju polovičku, že to bude už len (prevažne) dole kopcom a najhoršie je už naozaj za nami.


S prvými kvapkami sa rýchlo spúšťame lesnou cestou, ktorá sa miestami mení na lesnú asfaltku a tá nás dovedie až nad Michalovú. Našťastie sa búrka nad nami zľutovala a asi sa vybláznila nad Breznom, pretože zrazu vykukuje miestami aj slnko. Po pár kilometroch pohodového šliapania zrazu smerujeme už priamo dole po panelovej lesnej ceste, na ktorej sú niektoré panely vyvrátené tak, že hádam aj začiatočnícky dirt biker by si prišiel miestami na svoje.


Po napojení na hlavnú cestu od Brezna je to do penziónu už iba kúsok, takže po príjazde sadáme na terasu na kávičku a niečo malé do úst.

Vrátime sa po bryndzu

Príroda v tomto kúsku Slovenska je naozaj čarokrásna a vnímavý človek si ju dokáže užiť aj na bicykli bez toho, aby sa musel naháňať po singláčoch. Ďalšie trasy a zaujímavosti sú už naplánované, takže sa sem určite v krátkej dobe opäť vrátime. Minimálne na budúci rok opäť na čerstvú májovú bio-bryndzu .