Enduro a all-mountain - na čo sa zamerať pri výbere bicykla

V posledných rokoch rastie popularita all-mountain a enduro segmentu obrovským tempom. Čoraz väššie množstvo cyklistov sa pri prechode na tieto disciplíny stretáva s otázkou výberu vhodného stroja. Práve pre nich sú určené nasledujúce riadky.

Keď som pred pár rokmi uvažoval nad kúpou nového bicykla, uvedomil som si, že už mi naháňanie časov hore kopcom neprináša takú radosť ako kedysi. Namiesto toho som si chcel viac vychutnávať pohyb v prírode a užiť jazdu dole kopcom. Cross-country bicykel, na ktorom som vtedy jazdil, mi neposkytoval dostatočný komfort a veľmi rýchlo som začal prekračovať jeho zjazdové limity. Logicky som teda začal uvažovať nad kúpou nového stroja.


Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som prefiltroval sito výrobcov a vybral si bicykel podľa svojich preferencií. Kúpu každého stroja ovplyvňuje rozpočet a je jasné, že čím máte lepší finančný základ, tým viac sa rozširuje zorné pole výberu. Drahší však za každých okolností nemusí znamenať lepší. Cyklistický priemysel ponúka nespočetne veľa možností a v súčasnosti si viete vybrať bicykel aj za rozumný peniaz. Poďme sa teda spolu pozrieť, na čo sa zamerať pri výbere enduro bicykla a na čo sa zamerať ak chcete dostať čo najlepší pomer ceny a výkonu.

Karbón alebo hliník?

Základný parameter, ktorý najviac ovplyvňuje cenu je, samozrejme, materiál rámu. O rozdieloch medzi karbónom a hliníkom sa vedú diskusie už roky a vyzerá to tak, že táto debata bude trvať nekonečne dlho. Nerád by som v tomto prípade zachádzal do zbytočných podrobností, preto si len pripomeňme základné rozdiely.

Karbónové rámy ponúkajú vyššiu mieru tuhosti a nižšiu váhu, zatiaľ čo hliník je odolnejší voči priamemu nárazu. V súčasnosti sa však rozdiely medzi oboma druhmi materiálu postupne stierajú, zatiaľ čo ceny sa takmer nemenia. Asi so mnou nebude súhlasiť každý, ale domnievam sa, že v gravity segmente (enduro, zjazd, freeride) má pre amatérskych cyklistov väčšie opodstatnenie práve hliník.


K tomuto presvedčeniu mi pomohla nepríjemná skúsenosť, keď môj bicykel pristál počas pádu na skale. Výsledkom bola síce škaredá preliačina na rámovej trubke, ale jazdné vlastnosti to neovplyvnilo a bike so mnou odjazdil ešte takmer dve sezóny a dnes robí radosť ďalšiemu majiteľovi. Som presvedčený, že karbónový rám by bol v tomto prípade na odpis, prípadne by sa dal používať až po zásadnej oprave.

27.5” verzus 29”

Debata o tom, ktorý rozmer kolies je ten pravý, je tu taktiež už pár rokov a nevyzerá to tak, že by mala rozuzlenie, ktoré dostatočne uspokojí každého. Dobrou správou je snáď len to, že 26” rozmer kolies už takmer každý „endurista” považuje za mŕtvy. Ako sa však rozhodnúť, ak si stále neviete vybrať z dostupných rozmerov?


Najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje v tomto prípade by mala byť vaša výška. Ak máte pod 165 cm, je možné, že z 29“ bicykla nedostanete maximum a naopak, v prípade že ste vysoký, môže byť pre vás 27,5“ bike príliš vratký a nestabilný. Všetko samozrejme ovplyvňuje jazdecký štýl a rozhodnúť sa, ktorý rozmer je pre vás ideálny môže byť poriadny hlavolam. Aby to navyše nebolo také jednoduché, prichádza na rad otázka geometrie (v článku ďalej). Momentálne sa výrobcovia predháňajú v tom, kto spraví obratný bicykel pre čo najširšie spektrum jazdcov. Dôkazom je EWS jazdkyňa Isabeau Courdurier, ktorá pri svojej výške 152 cm premiérovo odjazdila preteky svetovej enduro série na 29“ bicykli!

Geometria

Jednou z kľúčových vlastností, ktorá odlišuje enduro bicykle od ostatných, je geometria. V súčasnosti sa výrobcovia orientujú dvoma smermi: tradičným a moderným. Tradičná geometria sa nesie v duchu „konzervatívnych“ mierok, bicykle majú strmší uhol hlavovej trubky a kratší rázvor kolies. Naproti tomu moderná geometria preferuje dlhý rázvor a voľnejšie uhly, niekedy sa tieto miery dokonca približujú zjazdovým strojom.


Dlhší rázvor v praxi znamená vyššiu stabilitu pri vyššej rýchlosti jazdy. Bicykel tak drží stopu, no oproti strojom s tradičnou geometriou mierne zaostáva v manévrovateľnosti a na traile je ako prikovaný. Je omnoho ťažšie dostať ho do vzduchu a stúpanie je tiež o poznanie náročnejšie. Naproti tomu kratší rázvor znamená, že sa bike lepšie cíti v zavretých zákrutách a celkový dojem z jazdy je hravý. Nie je problém odlepiť ho ľahko od zeme pri každej možnej príležitosti a pri výjazdoch do kopca nevypľujete dušu. Ako sa však rozhodnúť, ktorý bicykel je ten pravý pre vás?


Napriek tomu, že neexistuje žiadne univerzálne pravidlo, modernejšia geometria spravidla vyhovuje skúseným jazdcom, ktorí nemajú problém jazdiť po lese aj 50km/h, prípadne tým, ktorí pravidelne podnikajú výjazdy na rozbité zjazdové trate plné rockgardenov. Ak máte za domom jednoduchšie lesné chodníky a vyhladené flowtraily a na rockgarden narazíte raz za mesiac, tak by som sa skôr obzeral po konzervatívnej geometrii. V skratke by sa dalo povedať, že voľnejšie uhly znamenajú rýchlosť, tradičná geometria je naproti tomu stelesnením zábavy.

A čo pruženie, tlmenie a komponenty?

Jeden z najväčších hlavolamov (minimálne v mojom prípade) pri výbere bicykla je otázka komponentov. Pokiaľ už ste si odpovedali na to, aký materiál a veľkosť kolies zvolíte, dostanete sa do bodu, kedy budete detailne porovnávať jednotlivé ponuky, a to je proces pri ktorom sa dajú stráviť nekonečné hodiny, dni a dokonca mesiace. Ak ale chceme viac jazdiť, ako tráviť čas za počítačom, treba si v prvom rade určiť, aké sú priority.

Vychádzam z predpokladu, že si na svojom budúcom enduro bicykli chcem užiť najmä jazdu z kopca, takže za najdôležitejšie považujem komponenty, ktoré sa starajú o komfort. Z vlastnej skúsenosti viem, že najpodstatnejšie sú vidlica, tlmič a brzdy. Niežeby boli ostatné súčiastky druhoradé, ale ak mám obmedzený rozpočet, tak si radšej odpustím najlepšie radenie a priplatím za kvalitné tlmenie.


Okrem toho tvorí vidlica s tlmičom spravilda tretinu (a viac) ceny bicykla, takže v prípade výmeny zásadne utrpí peňaženka. Bicykel vyberám aj podľa toho, či je v okolí autorizovaný servis, ktorý sa mi o tlmiace jednotky postará. Na čo mi bude top model od menej známej značky, ak mi ho nebude mať v okruhu 500 km kto opraviť?


V druhom rade porovnávam osadené brzdy a až potom radenie a ostatné komponenty. V súčasnosti ponúkajú výborný účinok aj lacnejšie brzdy od renomovaných výrobcov a v prípade radenia moje nároky uspokoja aj úplne bežné produkty. Momentálne je trh nasýtený skvelými prehadzovačkami od Shimana aj Sramu, ktoré majú požadované vlastnosti a dostanete sa s nimi všade. Pravdaže to XTR, prípadne XX1 svieti na bicykli o čosi lepšie a radí o chlp presnejšie, ale aspoň sa nemusím pred každým rockgardenom krotiť, pretože sa bojím o svoju 300-400 € prehadzovačku.

Aplikácia do praxe

Podobné dilemy som začiatkom tejto sezóny opäť riešil aj ja a z viacerých dôvodov som nakoniec vybral Giant a jeho základný enduro model 2 GE. Na Giant som prešiel zo staršieho modelu Commencal, s ktorým som bol síce spokojný, ale za tých pár rokov som sa jazdecky posunul a chcel otestovať modernejší stroj. Skúsim teda v skratke rozobrať, prečo som sa nakoniec rozhodol pre Reign, ktorého test ste si mohli prečítať v tomto článku.


Keďže som mal obmedzený rozpočet a z bicykla chcem vždy dostať čo najviac, pozeral som sa po modeloch do 3000 €. V prvom rade mi išlo o hliníkový rám, čo Reign s výnimkou karbónového vahadla spĺňa. V druhom rade som sa pozeral po bicykli s modernou geometriou a progresívnym rámom. S poriadne natiahnutým rázvorom, hlavovým uhlom 64,5° a virtuálnym prepákovaním môžem opäť spokojne skonštatovať, že boli všetky moje požiadavky splnené.


Bolo mi ale jasné, že budem musieť niekde spraviť aj kompromis, v tomto prípade to ale naozaj nie je nič tragické. Vidlica má spoľahlivý chod, svojím lineárnym prejavom ale mierne zaostáva tlmič. Naopak veľmi príjemne som prekvapený brzdným účinkom lacných štvorpiestových bŕzd od Shimana a radenie Sram NX Eagle síce nie je najpresnejšie, ale svoju úlohu plní tiež spoľahlivo. Napriek tomu, že momentálne jazdím na základnom modeli, nemám pocit, že by som o niečo prišiel.

Rada na záver

Ako som už v článku spomenul, neexistuje univerzálne pravidlo, ktoré by bolo možné aplikovať na všetkých. Aj tu platí zásada, že každý z nás je iný a naše preferencie sú formované veľkým množstvom drobností, ktoré potom dotvárajú celkový obraz. Výška, hmotnosť, svalová koordinácia, jazdecké skúsenosti a množstvo iného ovplyvňujú jazdecký štýl a následne výber bicykla. V prvom rade je dôležité si určiť priority a snažiť sa objektívne zhodnotiť svoje schopnosti a následne posúdiť, kde chcete bicykel primárne používať. Na záver prichádzajú detaily ako výber značky, komponenty a podobne.


V článku som sa nevenoval rozdeleniu tlmičov a jednotlivých systémov pruženia. Tieto témy už boli na MTBIKER detailne rozobraté v minulosti. O rozdelení systémov pruženia si môžete prečítať viac na tomto odkaze a o tlmičoch na tomto odkaze.