Enduro a all-mountain - na čo sa zamerať pri výbere bicykla
thumb_up33thumb_down 19 komentárov
wiedrzensky 10.08.2019 Horska Cyklistika Bicykel Enduro Allmountain
V posledných rokoch rastie popularita all-mountain a enduro segmentu obrovským tempom. Čoraz väššie množstvo cyklistov sa pri prechode na tieto disciplíny stretáva s otázkou výberu vhodného stroja. Práve pre nich sú určené nasledujúce riadky.
Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som prefiltroval sito výrobcov a vybral si bicykel podľa svojich preferencií. Kúpu každého stroja ovplyvňuje rozpočet a je jasné, že čím máte lepší finančný základ, tým viac sa rozširuje zorné pole výberu. Drahší však za každých okolností nemusí znamenať lepší. Cyklistický priemysel ponúka nespočetne veľa možností a v súčasnosti si viete vybrať bicykel aj za rozumný peniaz. Poďme sa teda spolu pozrieť, na čo sa zamerať pri výbere enduro bicykla a na čo sa zamerať ak chcete dostať čo najlepší pomer ceny a výkonu.
Karbón alebo hliník?
Základný parameter, ktorý najviac ovplyvňuje cenu je, samozrejme, materiál rámu. O rozdieloch medzi karbónom a hliníkom sa vedú diskusie už roky a vyzerá to tak, že táto debata bude trvať nekonečne dlho. Nerád by som v tomto prípade zachádzal do zbytočných podrobností, preto si len pripomeňme základné rozdiely.
Karbónové rámy ponúkajú vyššiu mieru tuhosti a nižšiu váhu, zatiaľ čo hliník je odolnejší voči priamemu nárazu. V súčasnosti sa však rozdiely medzi oboma druhmi materiálu postupne stierajú, zatiaľ čo ceny sa takmer nemenia. Asi so mnou nebude súhlasiť každý, ale domnievam sa, že v gravity segmente (enduro, zjazd, freeride) má pre amatérskych cyklistov väčšie opodstatnenie práve hliník.
K tomuto presvedčeniu mi pomohla nepríjemná skúsenosť, keď môj bicykel pristál počas pádu na skale. Výsledkom bola síce škaredá preliačina na rámovej trubke, ale jazdné vlastnosti to neovplyvnilo a bike so mnou odjazdil ešte takmer dve sezóny a dnes robí radosť ďalšiemu majiteľovi. Som presvedčený, že karbónový rám by bol v tomto prípade na odpis, prípadne by sa dal používať až po zásadnej oprave.
27.5” verzus 29”
Debata o tom, ktorý rozmer kolies je ten pravý, je tu taktiež už pár rokov a nevyzerá to tak, že by mala rozuzlenie, ktoré dostatočne uspokojí každého. Dobrou správou je snáď len to, že 26” rozmer kolies už takmer každý „endurista” považuje za mŕtvy. Ako sa však rozhodnúť, ak si stále neviete vybrať z dostupných rozmerov?
Najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje v tomto prípade by mala byť vaša výška. Ak máte pod 165 cm, je možné, že z 29“ bicykla nedostanete maximum a naopak, v prípade že ste vysoký, môže byť pre vás 27,5“ bike príliš vratký a nestabilný. Všetko samozrejme ovplyvňuje jazdecký štýl a rozhodnúť sa, ktorý rozmer je pre vás ideálny môže byť poriadny hlavolam. Aby to navyše nebolo také jednoduché, prichádza na rad otázka geometrie (v článku ďalej). Momentálne sa výrobcovia predháňajú v tom, kto spraví obratný bicykel pre čo najširšie spektrum jazdcov. Dôkazom je EWS jazdkyňa Isabeau Courdurier, ktorá pri svojej výške 152 cm premiérovo odjazdila preteky svetovej enduro série na 29“ bicykli!
Geometria
Jednou z kľúčových vlastností, ktorá odlišuje enduro bicykle od ostatných, je geometria. V súčasnosti sa výrobcovia orientujú dvoma smermi: tradičným a moderným. Tradičná geometria sa nesie v duchu „konzervatívnych“ mierok, bicykle majú strmší uhol hlavovej trubky a kratší rázvor kolies. Naproti tomu moderná geometria preferuje dlhý rázvor a voľnejšie uhly, niekedy sa tieto miery dokonca približujú zjazdovým strojom.
Dlhší rázvor v praxi znamená vyššiu stabilitu pri vyššej rýchlosti jazdy. Bicykel tak drží stopu, no oproti strojom s tradičnou geometriou mierne zaostáva v manévrovateľnosti a na traile je ako prikovaný. Je omnoho ťažšie dostať ho do vzduchu a stúpanie je tiež o poznanie náročnejšie. Naproti tomu kratší rázvor znamená, že sa bike lepšie cíti v zavretých zákrutách a celkový dojem z jazdy je hravý. Nie je problém odlepiť ho ľahko od zeme pri každej možnej príležitosti a pri výjazdoch do kopca nevypľujete dušu. Ako sa však rozhodnúť, ktorý bicykel je ten pravý pre vás?
Napriek tomu, že neexistuje žiadne univerzálne pravidlo, modernejšia geometria spravidla vyhovuje skúseným jazdcom, ktorí nemajú problém jazdiť po lese aj 50km/h, prípadne tým, ktorí pravidelne podnikajú výjazdy na rozbité zjazdové trate plné rockgardenov. Ak máte za domom jednoduchšie lesné chodníky a vyhladené flowtraily a na rockgarden narazíte raz za mesiac, tak by som sa skôr obzeral po konzervatívnej geometrii. V skratke by sa dalo povedať, že voľnejšie uhly znamenajú rýchlosť, tradičná geometria je naproti tomu stelesnením zábavy.
A čo pruženie, tlmenie a komponenty?
Jeden z najväčších hlavolamov (minimálne v mojom prípade) pri výbere bicykla je otázka komponentov. Pokiaľ už ste si odpovedali na to, aký materiál a veľkosť kolies zvolíte, dostanete sa do bodu, kedy budete detailne porovnávať jednotlivé ponuky, a to je proces pri ktorom sa dajú stráviť nekonečné hodiny, dni a dokonca mesiace. Ak ale chceme viac jazdiť, ako tráviť čas za počítačom, treba si v prvom rade určiť, aké sú priority.
Vychádzam z predpokladu, že si na svojom budúcom enduro bicykli chcem užiť najmä jazdu z kopca, takže za najdôležitejšie považujem komponenty, ktoré sa starajú o komfort. Z vlastnej skúsenosti viem, že najpodstatnejšie sú vidlica, tlmič a brzdy. Niežeby boli ostatné súčiastky druhoradé, ale ak mám obmedzený rozpočet, tak si radšej odpustím najlepšie radenie a priplatím za kvalitné tlmenie.
Okrem toho tvorí vidlica s tlmičom spravilda tretinu (a viac) ceny bicykla, takže v prípade výmeny zásadne utrpí peňaženka. Bicykel vyberám aj podľa toho, či je v okolí autorizovaný servis, ktorý sa mi o tlmiace jednotky postará. Na čo mi bude top model od menej známej značky, ak mi ho nebude mať v okruhu 500 km kto opraviť?
V druhom rade porovnávam osadené brzdy a až potom radenie a ostatné komponenty. V súčasnosti ponúkajú výborný účinok aj lacnejšie brzdy od renomovaných výrobcov a v prípade radenia moje nároky uspokoja aj úplne bežné produkty. Momentálne je trh nasýtený skvelými prehadzovačkami od Shimana aj Sramu, ktoré majú požadované vlastnosti a dostanete sa s nimi všade. Pravdaže to XTR, prípadne XX1 svieti na bicykli o čosi lepšie a radí o chlp presnejšie, ale aspoň sa nemusím pred každým rockgardenom krotiť, pretože sa bojím o svoju 300-400 € prehadzovačku.
Aplikácia do praxe
Podobné dilemy som začiatkom tejto sezóny opäť riešil aj ja a z viacerých dôvodov som nakoniec vybral Giant a jeho základný enduro model 2 GE. Na Giant som prešiel zo staršieho modelu Commencal, s ktorým som bol síce spokojný, ale za tých pár rokov som sa jazdecky posunul a chcel otestovať modernejší stroj. Skúsim teda v skratke rozobrať, prečo som sa nakoniec rozhodol pre Reign, ktorého test ste si mohli prečítať v tomto článku.
Keďže som mal obmedzený rozpočet a z bicykla chcem vždy dostať čo najviac, pozeral som sa po modeloch do 3000 €. V prvom rade mi išlo o hliníkový rám, čo Reign s výnimkou karbónového vahadla spĺňa. V druhom rade som sa pozeral po bicykli s modernou geometriou a progresívnym rámom. S poriadne natiahnutým rázvorom, hlavovým uhlom 64,5° a virtuálnym prepákovaním môžem opäť spokojne skonštatovať, že boli všetky moje požiadavky splnené.
Bolo mi ale jasné, že budem musieť niekde spraviť aj kompromis, v tomto prípade to ale naozaj nie je nič tragické. Vidlica má spoľahlivý chod, svojím lineárnym prejavom ale mierne zaostáva tlmič. Naopak veľmi príjemne som prekvapený brzdným účinkom lacných štvorpiestových bŕzd od Shimana a radenie Sram NX Eagle síce nie je najpresnejšie, ale svoju úlohu plní tiež spoľahlivo. Napriek tomu, že momentálne jazdím na základnom modeli, nemám pocit, že by som o niečo prišiel.
Rada na záver
Ako som už v článku spomenul, neexistuje univerzálne pravidlo, ktoré by bolo možné aplikovať na všetkých. Aj tu platí zásada, že každý z nás je iný a naše preferencie sú formované veľkým množstvom drobností, ktoré potom dotvárajú celkový obraz. Výška, hmotnosť, svalová koordinácia, jazdecké skúsenosti a množstvo iného ovplyvňujú jazdecký štýl a následne výber bicykla. V prvom rade je dôležité si určiť priority a snažiť sa objektívne zhodnotiť svoje schopnosti a následne posúdiť, kde chcete bicykel primárne používať. Na záver prichádzajú detaily ako výber značky, komponenty a podobne.
V článku som sa nevenoval rozdeleniu tlmičov a jednotlivých systémov pruženia. Tieto témy už boli na MTBIKER detailne rozobraté v minulosti. O rozdelení systémov pruženia si môžete prečítať viac na tomto odkaze a o tlmičoch na tomto odkaze.
Páči sa ti tento článok?
Podobné články
Trailové a enduro modely Giant s 29“ kolesami
PR 15.05.2020 4 474
Test: Giant Trance X 29 2 – keď písmeno X prinesie ešte väčšiu zábavu
30.11.2020 5 599 10 thumb_up23thumb_down
Test: Kellys Swag 50 - overené slovenské enduro v super výbave
22.09.2020 7 574 35 thumb_up16thumb_down
Test: Ghost SLAMR 4.9 - odolný pracant do ťažkého lesného terénu
05.09.2020 5 594 9 thumb_up13thumb_down
Výber z produktov
-
Skladom 1 ks
ROCK MACHINE taška pod sedlo S.BAG 30 L, čierna
33.90 €
-
Skladom > 2 ks
TUNAP SPORTS Multifunctional Oil - multifunkčný olej
7.79 € MOC 9.95 € - zľava 22%
-
Skladom 1 ks
Thule sedačka detská YEPP NEXXT MINI Snow White biela
89.90 € MOC 109.96 € - zľava 18%
Komentáre
Ohladne prepakovania uz nejaké clanky na mtbiker boli, pravda je taka, ze som ich mohol aspon nalinkovat. Co sa tyka temy struna vs vzduch, to je pre pokrocilejsich, tento clanok mal skor poskytnut nahlad pre ludi ktorych zaujima prechod z xc/trail na enduro. Kazdopadne dik za tip, hadam sa na tuto temu este hecnem
Mne sa paci ako si to napisal nevaidi mi ze to je tak diplomaticky prave naopak je vidno ze rozumies veci a nexcel si sa hadat. Mne len vadi ze CrMo si nechal tak a HT CrMo nechal tak
Dakujem. S konstruktivnou kritikou samozrejme nemam problem
Zial CrMo dnes jazdi a vyraba malo ludi, zda sa ze je to fakt minoritna cast enduro trhu a nemal som pocit ze to moze niekoho zaujimat. Podobne s HT enduro strojmi, su skor v mensine. Ja osobne ale dufam ze sa mi v buducnosti podari vlastnit nejaky ostrejsi ocelovy pevnak
Za mňa tvrdiť, že 3000€ je obmedzený rozpočet je dosť prehnané... Ja osobne pozerám na YouTube Trailhuntera, má veľmi pekné testy, aj dobré rady čo a ako aj pre začínajúcich ľudí. Testoval už niekoľko bikov za cca 2000€ a bol veľmi spokojný.
Suhlasim s tym ze sa prijatelny bike da zohnat aj za nizsiu cenu, ale ucelom clanku nebolo hladat to najlacnejsie enduro. Trailhunterove testy si obcas pozriem aj ja, ale nie vzdy s nim suhlasim. Kazdopadne ten clanok je skor o osobnej skusenosti ked som prechadzal z XC/maraton na enduro, dufam ze to aspon niekomu pomoze.
Pisal som o sume "do 3k", ja osobne by som pod 2000 za celoodpruzeny enduro stroj nesiel, nizsie uz vobec nie, kedze je jasne ze pod tu sumu sa to bez kompromisov nezaobide. Pri lacnejsich bikoch sa bud setri na komponentoch, pripadne chyba teleskopka co povazujem za samozrejmu vec, alebo si vyberas od neznamych znaciek s biednou zakaznickou podporou. Co sa tyka tych komponentov, neviem ci je na mieste ist cestou extremneho setrenia, ja osobne by som nebol rad keby ma v zjazde zradia brzdy, riaditka alebo nieco ine.
Este k vyberu a tej sume, ja osobne som siel cestou downgrade v pripade sucasneho biku cca 400eur a vobec to nelutujem. Vacsina komponentov je strednej a nizsej kategorii, ale ak mam spravne nastavene pruzenie/tlmenie a brzdy, tak tomu nic nechyba. Ak by som mal ale este nizsi budget, tak idem radsej do hardtailu.
Kazdopadne dik za podnety, pisal som to viac subjektivne, tak ma niektore veci nenapadli.
Za mňa pekný článok, to podstatné tam bolo spomenuté, samozrejme by sa to dalo rozpísať do detailov, prípadne z toho spraviť aj viac na seba nadvezujúcich článkov. No pre tých ktorí chcú s takouto kategóriou bajkov začať má aj takýto článok určite svoju hodnotu. Tak a ten rozpočet, no asi ako písal Jano, viacerí by chceli mať takto obmedzený rozpočet Samozrejme je to vec pohľadu a subjektívny názor. Skutočne vysnívaný bike na top komponentoch si kúpi asi malé % bikerov, no za 3 K sú už bajky na vysokej úrovni
Imro prečítaj si ten článok asi ešte raz. Pre začínajúcich bajkerov je tam veľké množstvo nekonkretnych informácií, z ktorých tak akurát budú mat veľkú hlavu. Vyberám si, chcem dlhé a stabilné enduro s položenou geometriou a hlavovym. A to sú už dnes asi všetky. Ale čo je dlhé a čo je položená? Keby len napísal príklad že dlhé a stabilne je nad 120cm vo veľkosti L alebo položené hlavko je 65 a menej tak by hneď aj začiatočník pochopil.
Alebo keď niekto chce skákať a potrebuje mat obratný bajk a pochopí z článku že pri jeho vysokej výške je 27.5 nestabilne, tak rovno ide do 29. Čistý nezmysel.
99% info v článku je pravdivých, veď autor vie jazdiť a vyzná sa, ale prečo takto politicky písať články keď sa dajú aj vecne a fakticky? Nechápem...
Ono ja sa trailom a enduru a podobným nevenujem, skôr cestné bike (nikdy som nemal odpružený bike, ani prednú vidlu). Keď si ten článok prečítam, tak pre mňa nemá nemá žiadnu hodnotu, keďže netuším o čom hovorí... Takže v tomto smere podľa mňa pre začínajúceho to isto nie je.
Napríklak písal kvalitná vidla. Ale čo to je kvalitná vidla? To neviem. Keby som nepozeral toho Trailhuntera, tak proste neviem, že kvalitná vidla je zvyčajne so vzduchovým odpružením, kde si môžem to pruženie dofuknut, materiál karbón/hliník už záleží od peňaženky, resp. aké ego chcem ukazovať, od toho, ako funguje pruženie, jeho nastavenia, tie odskoky, aj to, aký zdvih by som mal mať, podľa toho na aký terén sa chystám. Niekomu stačí 100mm, niekumu je aj 160mm málo, samozrejme taká vec, že pevná oska je viac vítaná ako rýchloupinák. A dá sa ísť ďalej geometriou rámu, cez výber kolies (stále sú bikeri, čo jazdia na 26 kolesách a sú spokojný, kedysi 26 boli štandard, potom došli 27.5 že móda na ťahanie peňazí, teraz sa skôr razia 29, tiež podľa niektorých ťahanie peňazí. Za mňa či už 26, 27.5 alebo 29 tak rám musí byť prispôsobený na tie kolesá a postavený na ne, aby spolu fungovali ako celok.), geometrie rámu, aké sady a podobne.
Tak nepotrebujem si ho čítať ešte raz máš v niečom pravdu, mohol to rozviesť viac. Je to písané vo všeobecnosti. No na začiatok a rozšírrenie si obzoru niekomu biude stačiť aj toto a keď nie, tak snáď nie je problém sa opýtať aj tu pod článkom Ono by to bolo asi na fakt veľmi dlhý článok keby to mal rozpísať všetko do podrobna a neviem či by to aj niekto dočítal do konca Teda lepšie by to asi bol rozdeliť na viac častí. Aj keď ako sám autor písal, niektoré veci už boli rozpísané v iných článkoch a boli by sa opakovali. Teda asi tie linky mohlo byť pripojené, teda najmä pre tých ktorí to ešte nečítali Inak aspoň ja si cením takúto aktivitu, keď sa niekto dá na písanie takýchto článkov. Nikto nie je bez chyby a občas sa vyskytne niečo čo sa niekomu nebude páčiť, alebo s čím niekto nesúhlasí, ale zas ako niektorí píšu, že to nemá žiadnú výpovednú hodnotu mi tiež príde dosť od veci. Veď nech sa dotyční prejavia a sami nech napíšu niečo podľa nich hodnotnejšie
Za mna stacia tie cenove relacie...to je clanok pre rakusko?
S tou dlzkou biku to nieje vzdy sranda a pri skakani v bikeparkoch je lepsi kratky bike ako aj pri uceni trickov. Ale clanok pekne len by bolo dobre spomenut aj tuto cast endura.
Ja by som sa autora spytal, co si mysli o hlavovom/sedlovych uhloch. Vobec to nespomenul v kapitole geometria. A prave toto budu najdolezitejsie faktory pri vybere mojho dalsieho bajku. Velmi sa mi paci geo tipu POLE a Mondrakej, len keby to bolo za mensi peniaz. Ten POLE v najnovsom bajkeri dokonca zvolil za vytaza v teste enduro bajkov (i ked clanok bol evidencne prebraty a celkom zle prelozeny). jednoducho strma sedlova trubka aby sa dobre slapaloa kratky predstavec aby bola cesta dole zabavna. Kludne sedadlo zarazene co najviac dopredu nech rider "sedi" nad stredovom zlozeni - to sa musi slapat hore briezkom len taky jazz
Uz to bolo okrajovo rozobrate v inych komentaroch, o uhloch som sa sice zmienil, ale pomerne vseobecne a zrejme som mohol pouzit aj konkretne cisla.
Ja osobne preferujem strmsi uhol sedlovej trubky, lepsia reakcia na prenos sily do pedalov a lepsie sa mi slape do kopca. V pripade hlavoveho sa zabavim na hocicom v rozsahu 64,5-66,5 (nepohrdnem ani strmsim), len je to o zvyku. Momentalne som na tom Giante s 64,5 a dole kopcom to ide skvele.
Necital som ten test, tak neviem ktory vyhral test, kazdopadne POLE je znamy tym ze robi extremnu geometriu podobne ako Nicolai, to uz je na hrane so zjazdakmi. Mondraker ma skor dlhe biky a o nieco strmsie uhly.
strmsi uhol sedlovky, dlhy reach, vidlica polozena a bajk ako vino . tak sme na tom podobne.
mňa by zaujímal uhol sedlovej trubky, máte niekto skúsenosti s rôznymi uhlami? Je cítiť reálny rozdiel (hlavne pri šlapaní) napríklad medzi 67° a 74°?
urcite cilit je, lebo pri strmsom uhle si viac nad stredovym zlozenim a preto sa ti bude lahsie slapat - nebudes mat pedale pred sebou v strmom kopci ale pod zadkom. Ja osobne mam ale skusenost, ze vyrobcovia tie uhly udavaju zarovno z virtualnou hornou trubkou, takze ked si vysoky a sedlovku mas vytiahnutu tak ten uhol je uplne iny (vzdy mensi). Tiez prilis kratka zadna stavba je slapanie do strmaka nie dobre.
Škoda toho článku a tej diplomacie v ňom. Taký to malo potenciál 😋. Mohol si tam dať kvantá konkrétnych informácií, ktoré teraz aj tak budú tým záujemcom chýbať.
Prepákovaniu si sa vyhol, ale okrem tých rozhodnutí ktoré si spomenul je celý AM/EN svet aj o struna/nestruna a Trail/Park čo zas rozdeľuje bajky na rôzne kategórie.